Prezidentské voľby budú až v roku 2012, už túto jeseň však Ameriku čakajú kongresové voľby. Demokratom, ktorí teraz okrem Bieleho domu kontrolujú aj obe kongresové komory, v nich hrozí porážka.
Ku klesajúcej dôvere prezidentovi prispieva kríza a dve nepopulárne vojny. Napriek masívnemu prílivu štátnych peňazí do ekonomiky, zameraného najmä na zníženie nezamestnanosti, je bez práce takmer 10 percent Američanov (posledných 20 rokov bola pritom nezamestnanosť v rozmedzí 4 až 6 percent). A popri vojne v Iraku, na kritike ktorej Obama čiastočne postavil svoju kampaň, sa proti nemu obracia aj vojna v Afganistane. Ku tej sa naopak hlásil, lenže práve tá sa ukazuje ako náročnejšia než „Bushova vojna“ v Iraku. Experti už preto navrhujú, aby sa Američania dohodli s časťou Talibanu a namiesto Afganistanu sa sústredili na nebezpečnejšie miesta – od Iránu (kde sa opäť hovorí o možnom zásahu proti jadrovým zariadeniam) až po Pakistan.
Slabé Obamove čísla sú trochu paradoxné: prezident sa v prvom roku a pol venoval záchrane bánk a finančných inštitúcií a napriek hrozivým prognózam hospodárskej krízy bol nakoniec pokles hospodárstva výrazne mäkší. Prezident zároveň dosiahol jeden zo svojich najväčších cieľov – reformu poskytovania zdravotnej starostlivosti. A v reakcii na krízu presadil finančnú reformu, v ktorej zvýšil právomoci vlády zasahovať do ekonomiky. Čisto politicky tak Obama dokázal presadiť svoje najväčšie ciele – lenže za cenu rastúceho rozpočtového deficitu a dlhov, ktoré bude treba splatiť. Podľa republikána Newta Gingricha sa prezident správa ako „tínedžer s kreditkou“.
Hovorca Bieleho domu Gibbs nedávno verejne pripustil, že by demokrati mohli v jesenných voľbách stratiť Kongres. Nahneval tým popredných demokratov, takže viceprezident Biden musel o pár dní ubezpečovať, že demokrati si obe komory udržia. Pravdepodobná prehra na jeseň by však nemusela byť pre Obamu až takou veľkou stratou: takáto prehra je pre politický cyklus skôr bežná. Väčším cieľom sú voľby v roku 2012, v ktorých bude súťažiť o druhé obdobie. A ľahšie sa mu bude kritizovať republikánov, ak v tom čase budú kontrolovať Kongres. Mimochodom, takto to dokázali aj Bill Clinton či Ronald Reagan.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.