Aj keby to boli sebelepšie programy, diváka nezaujmú, lebo ten už v STV nepozerá nič okrem športu. Diváci už STV nedôverujú. Navyše, jej účtovná strata bola vlani 5,6 milióna eur a na tento rok sa plánuje strata 3 milióny eur. Opäť počúvame vzletné teórie o verejnoprávnosti a tvrdenia, že STV je finančne poddimenzovaná a potrebuje viac. Nepotrebuje! Má dosť a po zrušení koncesií a financovaní zo štátneho rozpočtu bude mať ešte viac. Má len neschopné vedenie a slabučkých členov Rady.
Za roky 2007 – 2009 dostala STV od vlády dotácie vo výške 24,5 milióna eur, vrátane financií vyplývajúcich zo zmluvy so štátom. A pýta ďalšie. Pri súčasnom spôsobe vedenia by mohla dostávať, koľko chce a aj tak by to bolo stále málo.
Ak sa zrušia koncesionárske poplatky, ako plánuje nová vládna koalícia, bude nutné zrušiť Radu STV a SRo. Silný riaditeľ, kontrolovaný dozornou komisiou a zodpovedajúci sa parlamentnému mediálnemu výboru je jednoduchá a jasná štruktúra pri financovaní médií verejnej služby zo štátneho rozpočtu. Riaditeľ by každý štvrťrok predkladal mediálnemu výboru správu o hospodárení a správu o pripravovaných programových projektoch. O vnútornom chode STV a SRo by rozhodovali manažmenty bez toho, aby im ktokoľvek siahal do riadiacich kompetencií. Je nezmysel, aby Rady STV a SRo, ale aj mediálny výbor, schvaľovali organizačné a programové štruktúry a tlačili manažmenty do niečoho, za čo nenesú žiadnu zodpovednosť.
Jediným efektívnym orgánom na kontrolu STV a SRo sú dnes dozorné komisie. Tie, ak sú obsadené naozaj schopnými ľuďmi s ekonomickým a právnickým vzdelaním, dobre plnia svoju kontrolnú úlohu. Ich právomoci sú dnes zo zákona dostatočné na to, aby mohli aspoň raz za mesiac poskytovať mediálnemu výboru všetky informácie o hospodárení a o zmluvách, ktoré podpisujú manažmenty. Hra na „nezávislosť" voľbou „expertov" do jednotlivých Rád poslancami je len zástierkou, ktorá má akože politikov zbaviť spoluzodpovednosti za fungovanie oboch médií. Kto si dá námahu s čítaním uznesení Rád a ich diskusií, okamžite pochopí, že Rady sú brzdou a zbytočným luxusom. Ich postoje sú v drvivej väčšine subjektívne a nekompetentné. Jednotlivci v nich nemajú žiadnu zodpovednosť, lebo je to kolektívny orgán, ktorý často svojimi uzneseniami prekračuje zákonom stanovené kompetencie, čím sťažujú manažmentom riadenie. Mnohí členovia sú tam nominovaní rôznymi, akože nezávislými mimovládnymi organizáciami, pričom v skutočnosti sú to lobisti, presadzujúci záujmy ekonomických a tvorivých skupín podnikajúcich v audiovizuálnom priestore.
Ak fixné dotácie od štátu, tak potom treba vrátiť voľby riaditeľov do parlamentu. Verejné vypočutia kandidátov by sa mali diať pred mediálnym výborom a na jeho odporúčanie by malo riaditeľa zvoliť plénum NR SR. Možnosti odvolať riaditeľa sú dnes veľmi obmedzené, preto do zákona treba stanoviť aj možnosť okamžitého odvolania v prípade, keď sa pod jeho vedením vytvorí účtovná strata súvisiaca s neefektívnym riadením a hospodárením. Týmto krokom by sa predišlo tomu, čo sa deje dnes, že riaditeľ míňa, zadlžuje a „plače", že nemôže napĺňať verejnoprávne úlohy a viní z toho všetkých naokolo, len seba nie.
Autor je bývalý riaditeľ STV.
Neskrátená verzia textu R. Rybníčka je na tu
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.