Tieň ždiarskej štvorsedačky

Ministerstvo exministra Medveďa vydalo odporúčanie 28. júna tohto roku, a to na základe dvoch rozsiahlych dokumentov: posudku banskobystrickej spoločnosti HES – COMGEO z novembra 2009 a následne na základe odborného posudku od pezinskej spoločnosti Creative, ktorú ako posudzovateľku zámeru určilo ministerstvo. Okrem toho bol zámer prerokovaný na medzirezortnom pripomienkovacom konaní a vo verejnosti. Štátna Správa TANAP hovorí jednoznačne o spornosti a nedostatočnosti projektu, ochranári principiálne nesúhlasia a sú proti akémukoľvek rozširovaniu zjazdoviek a vlekov v prísne chránenej rezervácii. Investor, akciová spoločnosť Skicentrum Strednica Ždiar, sa spokojne pripravuje na výstavbu.M

„O tejto oblasti sa nikdy nevravelo ako o bezzásahovej zóne, pritom lyžiarsky areál Strednica funguje už od roku 1952, teda vznikol dávno predtým, ako bola v roku 1987 vyhlásená Štátna prírodná rezervácia Belianske Tatry s osobitným režimom obhospodarovania. V roku 1994 jej bol zákonom prisúdený štatút národnej prírodnej rezervácie s piatym, bezzásahovým stupňom ochrany prírody,“ vysvetľuje Marián Bekeš, predseda predstavenstva a riaditeľ Skicentrum Strednica Ždiar. Modernizovaný, funkčný vlek so zjazdovkou z roku 1951 sa tak zo zákona dostal zo dňa na deň do piateho stupňa ochrany prírody – podobne ako všetky tatranské osady s lyžiarskymi strediskami. „Napriek tomu sa však robilo a modernizovalo všade, aj tu,“ dodáva Bekeš, pripomínajúc, že v rokoch 1995 až 2005 mala Strednicu prenajatú Prvá tatranská patriaca Borisovi Kollárovi. Od neho Ždiarčania odkúpili technológiu, zložili Skicentrum Strednica Ždiar a vznikol zámer výstavby štvorsedačky a novej zjazdovky.

Dnes je v stredisku deväť vlekov s celkovou prepravnou kapacitou 6 800 osôb za hodinu. „Administratívne je areál v piatom ochrannom stupni a v rámci existujúcej zonácie sme nemohli vyčleniť nový, asi štyriapolhektárový areál ako zónu pre cestovný ruch. Na to je potrebné počkať na novú zonáciu. Len tak bude možné novú štvorsedačku s kapacitou dvetisíc až dvetisícštyristo osôb za hodinu a novú zjazdovku postaviť,“ hovorí Marián Bekeš a zdôrazňuje, že po jej výstavbe dva alebo tri klasické lyžiarske vleky v stredisku zrušia, aby sa lepšie naplnila kapacita štvorsedačky a prírodné prostredie areálu nebolo ekologicky preťažované. Okrem toho pripomína, že Strednica Ždiar i priestor pre novú zjazdovku a štvorsedačku leží na súkromných pozemkoch vyše 180 akcionárov spoločnosti Skicentrum Strednica Ždiar. „Vyše štyristopäťdesiat hektárov našich pozemkov v tejto lokalite zostáva nedotknutých v prospech ochrany prírody. To, čo plánujeme na výstavbu štvorsedačky a zjazdovky, má rozlohu štyri a pol hektára, navyše ide o plochu, ktorá bola kedysi umelo zalesnená a pred niekoľkými rokmi zdevastovaná kalamitnými vetrami a vyťažená,“ argumentuje v prospech zámeru s investíciou poldruha milióna eur Bekeš. „Problém je len v tom, že treba počkať na preklasifikovanie lokality z piateho bezzásahového stupňa ochrany prírody na tretí stupeň. To znamená, že musíme počkať na dokončenie zonácie, čo môže trvať aj rok, a až potom začať s výstavbou. Len čo bude nová zonácia, môžeme ísť do územného rozhodnutia a do stavby. Predpokladáme, že skôr ako na budúcu zimu sa na novej zjazdovke lyžovať nebude,“ dodáva Bekeš.

Ostrým a nekompromisným kritikom budovania nových zjazdoviek, vlekov a vybavení cestovného ruchu v prírodných parkoch je Erik Baláž z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Upozorňuje na zásadný koncepčný problém: Ak je niekde vyhlásená prírodná rezervácia, národný park s najvyšším stupňom ochrany, znamená to, že sa tam nemá ťažiť drevo, poľovať, športovať, chodiť... Lenže v našich rezerváciách, nielen v opisovanom prípade Belianskych Tatier, sa ťaží, poľuje, športuje, sú sprístupnené turistom. „Deje sa to na základe výnimiek, a my, ochranári, takýto systém rázne odmietame. Z tohto pohľadu nemôžeme súhlasiť ani s výstavbou novej štvorsedačky a zjazdovky v Ždiari. Problém sa však nedá posudzovať izolovane, pretože toto nie je jediný nový zámer výstavby v národnom parku. Vo veľkom sa stavia na Štrbskom Plese, v Tatranskej Lomnici, Starom Smokovci aj inde, pričom ide o drastické zásahy do prírody,“ upozorňuje Baláž. 

V prípade novej výstavby v Skicentre Strednica Ždiar ochranár upozorňuje na to, že sa tu počíta s vyššími nárokmi na technické zasnežovanie z jedného neveľkého potôčika, ktorý už teraz kapacitou prietoku nestačí pokryť potreby existujúcich zjazdoviek. Budovanie zbernej nádrže na vodu z potôčika je opäť len ďalším činom proti prírode na základe výnimky. Prevádzka strediska sa vo zvýšenej miere hlukom a svetelnou záťažou rušivo prejaví na oveľa väčšom území, ako je plánovaných 4,5 hektára, čo je ďalšie, asi nezohľadnené negatívum zámeru. Okrem toho Baláž upozorňuje aj na vizuálne narušenie tejto časti národného parku, ktorý je jedným z najkrajších a pravdepodobne i najzachovalejších na Slovensku. 

„Samozrejme, bol tam kedysi les, ktorý zničila kalamita, ale tá túto oblasť postihla aj v rokoch 1915 a 1943, ale les sa tam, i keď niekde umelo vysadený, vrátil. To, že je niekde rúbanisko po kalamite, ešte neznamená, že tam treba postaviť zjazdovku. Vyňať túto časť zo stupňa ochrany prírody len na základe nejakých výnimiek a zámerov cestovného ruchu by v princípe nemalo byť možné, ale – žiaľ – deje sa to,“ konštatuje ochranár. Baláž síce absolútne nesúhlasí s budovaním nových zjazdoviek a vlekov v národných parkoch, Belianske Tatry nevynímajúc, pretože národný park je územie, kde je prísna ochrana prírody nadradená nad všetko ostatné, súčasne však upozorňuje na možnosti rozšírenia ponuky služieb zimným športovcom napríklad v Bachledovej doline alebo v Spišskej Magure, kde už lyžiarske strediská sú. „Prečo Ždiarčania neinvestujú tam, ale v národnej rezervácii, ktorá bola zriadená práve preto, aby tam takéto aktivity neohrozovali prírodu?“ pýta sa. Odpoveď Ždiarčanov by bola asi prostá: Chceme investovať na svojom a čo najbližšie k obci. V boji dvoch princípov – princípu striktnej a nekompromisnej ochrany prírody a princípu rozvoja cestovného ruchu, ktorý živí tisíce ľudí, vďaka výnimkám a „pre-zonácíám“ víťazia podnikateľské zámery.

Na Správe TANAP v Liptovskom Mikuláši sme sa dozvedeli, že sporné územie už nie je v piatom, ale od 1. mája tohto roku vo štvrtom stupni ochrany prírody. Stále je však v Národnom parku Belianske Tatry, takže prírodu v ňom treba chrániť. Podľa odborníkov z TANAP zámer výstavby štvorsedačky a zjazdovky je sporný, pretože nebol posúdený cez takzvanú veľkú správu o hodnotení vplyvov na životné prostredie, známu pod skratkou EIA. Sú prekvapení, že taký jednoduchý zámer prešiel cez ministerstvo veľmi rýchlo, a to i napriek výhradám k nedostatočnej odbornej pripravenosti a chýbajúcemu posudku stavu biotopov a biotopu druhov na danom území. Ministerstvo životného prostredia tak ukrivdilo iným investorom v národných parkoch, ktorí svoje aktivity v oblastiach s prísnymi stupňami ochrany prírody museli odobrovať aj veľkou správou EIA. 

V prípade Strednice Ždiar sa žiadna EIA nerobila. Ministerstvo životného prostredia, presnejšie jeho odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, však musí vplyv na životné prostredie posúdiť. Prečo a na základe čoho v prípade Skicentra Strednica Ždiar ministerstvo rozhodlo, a prečo tak náhle, nie je známe. Odvolávanie sa na preklasifikovanie zonácií môže byť zavádzajúce, podľa toho, akú zonáciu máme na mysli: tú, ktorú prerážajú ochranári, alebo tú, ktorá nahráva do zámerov developerov, ktorú vypracovalo predchádzajúce osadenstvo ministerstva životného prostredia, a, mimochodom, proti ktorej sa petíciou ohradili tisíce ľudí, odborníkov aj zástupcov odborných inštitúcií? Prvoradým problémom teda nie je výstavba štvorsedačky a zjazdovky v Ždiari, ale zonácia. Tá napokon rozhodne aj o tomto zámere.        

Vráťme sa však do Ždiaru. V obci s asi 1 400 obyvateľmi takmer deväťdesiat percent ľudí žije z cestovného ruchu. Vari v každom dome, často vkusnej, novopostavenej štýlovej drevenej stavbe, ponúkajú ubytovanie i stravovanie. Na počet obyvateľov je tam určite viac stravovacích a ubytovacích možností ako v stredne veľkom slovenskom okresnom meste. Napriek tomu, že je obec obklopená peknou prírodou, Tatry sú na dosah a prístupnosť cestou smerom do Poľska a do Vysokých Tatier vynikajúca, v polovici tohto júla je Ždiar takmer prázdny. „Kde máte turistov?“ pýtame sa v prázdnom Ždiarskom dome, štýlovej reštaurácii s interiérom v dreve. „Neviem, asi sú na túrach,“ vraví obsluhujúca slečna. Len podvečer reštauráciu zaplní ani nie desať hostí, z nich vari polovica sú domáci, ktorí prišli na pivo. Iné to nie je ani v ďalších reštauráciách a zruboch s milou a ústretovou obsluhou. „Hostí je málo, máme ubytovaných nejakých turistov z Česka a zo dve rodiny s malými deťmi  zo Slovenska, tamto oproti sú nejakí Poliaci,“ vraví čašník v štýlovom oblečení – ždiarskom kroji: modrých nohaviciach a bielej vyšívanej košeli. 

V polovici letných prázdnin je Ždiar turisticky takmer prázdny, a to napriek dobrým službám, ktoré obec ponúka. Miestni vravia, že je to dôsledok finančnej krízy a dúfajú, že ich z prepadu vytrhne dobrá zima. O nej ako o záchrannom kolese hovorí i Marián Bekeš: „Keď sme ako Skicentrum Strednica Ždiar v zimnej sezóne 2005/2006 začínali, mali sme vyše 35-tisíc návštevníkov, o sezónu neskôr 42-tisíc, v zime 2007/2008 až 65-tisíc. Väčšina z nich sa ubytovala v obci. Po príchode eura to kleslo o tridsaťtisíc, v sezóne 2009/2010 o ďalších päťtisíc, na asi 30-tisíc návštevníkov. Z Poľska a Maďarska neprišiel takmer nik, z Česka o deväťdesiat percent menej. S poklesom návštevnosti prišiel aj pokles tržieb o dobrých osemdesiat percent a prepad ubytovania v obci. Miestni podnikatelia len tak-tak ekonomicky prežili. Z tohto pohľadu novú štvorsedačku a zjazdovku potrebujeme ako soľ, aby sme uživili obec a tých, ktorí v nej podnikajú.“

Keď hlavne poľskí lyžiari zistia, ako tvrdí Bekeš, že v ždiarskom stredisku sú len klasické vleky s kotvami, odchádzajú buď ďalej do Tatier, alebo idú na poľskú stranu Tatier, ktorá je plná turistov v zime aj v lete. Dostať sa preplnenými cestami počas letných prázdnin do Zakopaného je vraj niekoľkohodinová tortúra. „Je tam lacnejšie, Poliaci sú tam doma,“ skonštatuje Bekeš s nádejou, že nová zjazdovka a štvorsedačka postaví cestovný ruch v Ždiari na nohy. Aspoň v zime.