Svet

Takmer dva a pol roka po tom, ako bývalá srbská provincia Kosovo vyhlásila samostatnosť, Medzinárodný súdny dvor v Haagu uviedol, že kosovské vyhlásenie bolo legálne a nie je v rozpore s medzinárodným právom. Rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora nie je právne záväzné, bude však mať veľký politický význam. Očakáva sa totiž, že Kosovo, ktoré doteraz uznalo len 69 krajín, uznajú aj ďalšie štáty. 

Reakcie na seba nenechali dlho čakať. „Očakávam, že sa Srbsko otočí a príde za nami, aby rokovalo o množstve problémov a o obojstranných záujmoch,“ vyhlásil kosovský minister zahraničia Skender Hyseni a dodal, že „také rozhovory sa však môžu konať len medzi suverénnymi štátmi“.

„Srbsko nikdy neuzná jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova,“ povedal zase srbský prezident Boris Tadić, podľa ktorého srbská vláda ešte zvažuje ďalší postup. Tadić uviedol, že rozhodnutie nesie Srbsko veľmi ťažko, ale že štát bude pokračovať v obrane svojej teritoriálnej integrity výhradne politickými prostriedkami. „Je jasné, že súd sa nevyjadril k právu na odtrhnutie, ale rozhodol, že bude rokovať len a výhradne o technickom obsahu deklarácie nezávislosti. Súd sa vyhol tomu, aby sa vyjadril ku kľúčovej otázke a rozhodol, aby sa o tom a o všetkých politických implikáciách rokovalo na zasadnutí najvyššieho orgánu OSN,“ povedal Tadić.

S Tadićom pred začiatkom pojednávania telefonoval americký viceprezident Joe Biden, ktorý mu povedal, že Washington úplne podporuje kosovskú nezávislosť, a zároveň vyzval srbskú vládu, aby s Kosovom pracovala na konštruktívnom riešení. Z Moskvy, ako sa dalo očakávať, sa ozvala kritika. Výrok súdu bol podľa Leonida Kalašnikova zo zahraničného výboru Dumy „typickým príkladom dvojakého štandardu“. Kalašnikov totiž pripomenul, že dva roky po kaukazskej vojne medzi Ruskom a Gruzínskom medzinárodné spoločenstvo stále neuznalo nezávislosť Abcházska a Južného Osetska.

Slovensko patrí k piatim čelenom Európskej únie, ktoré doteraz Kosovo neuznali. Európsky parlament tieto krajiny ešte pred rozsudkom vyzval, aby uznali kosovskú samostatnosť. Ako sa však ukázalo, postoj Bratislavy sa ani po zmene vlády nezmenil. Tento postoj potvrdil minister obrany Ľubomír Galko aj minister zahraničia Mikuláš Dzurinda, podľa ktorého by „riešenie statusu Kosova malo byť výsledkom dohody strán, respektíve rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN“.

Venezuela prerušila diplomatické styky s Kolumbiou pre obvinenia, že na svojom území toleruje kolumbijských ľavicových povstalcov. Venezuelský prezident Hugo Chávez označil kolumbijské obvinenia za agresiu inšpirovanú Američanmi a nariadil najvyššiu pohotovosť na hraniciach. Kým Kolumbia je hlavným spojencom USA v oblasti, Chávez patrí k ich najväčším kritikom.

Príslušníci kirgizských bezpečnostných jednotiek zatkli brata bývalého kirgizského prezidenta Kurmanbeka Bakijeva. Na Ahmada Bakijeva, ktorého hľadali od apríla, vydali úrady zatykač pre podozrenie z vyvolávania nedávnych krvavých nepokojov medzi príslušníkmi etnických skupín Kirgizov a Uzbekov na juhu krajiny. Po aprílovom prevrate ušiel exprezident Bakijev do Bieloruska, ktoré ho odmieta vydať kirgizským orgánom.

Pred pätnástimi rokmi došlo k oficiálnemu normalizovaniu vzťahov medzi USA a Vietnamom. Teraz toto výročie oslavujú Američania aj návštevou ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej. Ešte pred tým však mala menej príjemnú úlohu: oznámiť sankcie USA voči Severnej Kórei. Tie avizovala z juhokórejského Soulu a Severná Kórea promptne reagovala hrozbou „fyzickej odplaty“ voči Washingtonu.

Igor Suťagin, vedec, ktorý bol v roku 2004 odsúdený na 15 rokov väzenia za špionáž v Rusku, sa v rámci „výmeny špiónov“ ocitol vo Veľkej Británii. Suťagin, ktorý priznal vinu až ako podmienku prepustenia, však z Ruska odísť nechcel a jeho advokátka tvrdí, že sa stále túži vrátiť domov. Keďže pred výmenou dostal od prezidenta Putina milosť, je to údajne možné.

Záťažové testy európskych bánk prebehli, ich výsledky očakávali štáty aj trhy s veľkým napätím. Testy mali za úlohu zistiť, či skúmaných 91 bánk môže vydržať ďalšie ekonomické stresy a zároveň upokojiť investorov. Do uzávierky tohto čísla .týždňa neboli presné výsledky známe, od začiatku však znela otázka, či budú dostatočne výpovedné, pretože o tvrdosti testov panovali isté pochybnosti. O reakcii trhov sa presvedčíme čoskoro.

Poslanec Maďarskej socialistickej strany oznámil, že legislatívne zmeny, ktoré navrhuje Orbánova vláda a majú sa dotknúť médií, poženú socialisti na ústavný súd. Dodal, že päť noriem je ešte možné stiahnuť. Normy sú terčom kritiky, že obmedzujú slobodu vyjadrenia.

Čoskoro už bývalá šéfka oddelenia pre boj s korupciou v OSN spísala záverečnú správu, ktorá unikla do médií a prvý ju zverejnil denník Washington Post. Uvádza v nej, že OSN pod vedením Pan Ki-muna stráca význam a generálny tajomník sa dopúšťa prešľapov.

V 50. rokoch ušiel spolu s bratmi Mašínovcami do západného Berlína, žil v USA, bojoval ako vojak americkej armády v kórejskej vojne a teraz ako 79-ročný umrel v Prahe. Jeho meno zostáva ako jedno z mála symbolom ozbrojeného odboja voči komunizmu.