Slovné spojenie phurikane giľa znamená po rómsky starodávne piesne. Tak sa volal prvý veľký projekt (a splnený sen) Jany Belišovej, triptych pozostávajúci z cédečka s piesňami nahrávanými v rómskych osadách zväčša priamo v domácnostiach, zo spevníka a knižky denníkových zápiskov z výskumných ciest, počas ktorých sa piesne nahrávali. AfterPhurikane giľa sú piesne vznikajúce po tých pôvodných nielen v zmysle časovom, ale aj v zmysle tvorivom, prvé sa stali hudobným východiskom tých druhých. A na scénu k rómskym interpretom pribudli profesionáli. Šulíkov film, píše sa v booklete, „zaznamenáva týždenné stretnutie spevákov a hudobníkov vo Veľkom Slavkove, ktorí v auguste 2009 v miestnom evanjelickom kostole nahrávali piesne pre CD AfterPhurikane giľa“. Keď ho Marek Šulík strihal, ako (mi) povedal, často sa usmieval, mať čosi dočinenia s takým materiálom mu aj po hodinách a hodinách práce spôsobovalo neutíchajúcu radosť. Preniesol ju aj do filmu, cítime ju a uistíme sa, že svet je napriek všetkému a práve preto všetko skvelým priestorom pre ľudský život. Že niekedy netreba žiadať veľa, „celkom stačí“ pozitívna uvzatosť, zachovať si pokoru a zároveň schopnosť prekračovať hranice – a dovtedy nevidený Sezam sa otvorí a vydá nebývalé poklady. (Jim Jarmusch na to tiež potreboval iba „neveľa“: kávu, cigarety a spriaznencov.)
V prvom pláne Šulíkov film Cigarety a pesničky, rámcovaný príchodom jednotlivých muzikantov „na pľac“ a ich návratom domov, sleduje aktérov pri tvorbe a nahrávaní piesní, spletajúcich niekoľko hudobných vesmírov. Mohli ostať uzavreté do seba, neschopné spojiť sa. Lenže ústredná premisa Belišovej projektu spočívala práve v otvorenosti, vzájomnej obojstrannej ovplyvniteľnosti, oplodnení jednej muziky inou. Vznikol skvelý hudobný unikát.
Šulíkov film, zastrešený úsmevom a ľahkosťou, má aj „bočné“ motívy. Stretnutie s paňou z miestneho úradu či so zamestnancami penziónu, napríklad, naznačuje, že spojiť na niekoľko dní zopár duševne spriaznených ľudí v akte umeleckého tvorenia je možné (hoci nie úplne zbavené nevyhnutnosti obrusovať na seba narážajúce hrany), svet – a s ním aj ľudia – sa však naďalej tvrdošijne držia pohodlného delenia na nás a tých druhých, na Rómov a Nerómov, Afričanov a ostatných... Tolerancia má nesmierne pomalú chôdzu, čo prejde slimák za mesiac, tolerancii trvá celé dekády. Keď jej vopred niekto aspoň trochu vyšliape chodníček, ľahšie sa jej kráča. Ľudia z filmu Mareka Šulíka sú takými prvolezcami, tolerancia môže nastúpiť na cestu a my ju môžeme trochu potlačiť zozadu, aby jej to šlo rýchlejšie. Hádam niekedy dôjde do cieľa.
Cigarety a pesničky sú o cigaretách, pesničkách, ústretovosti, kreativite, ale aj o rodine, láske, o príjemnom prekvapení z vopred netušených objavov. A najmä o ľuďoch, ktorí, či už ich minulosť bola utrápená, alebo pokojnejšia, núdzna alebo prijateľnejšia, na režisérovu otázku: Čo by ste zmenili na svojom živote, keby ste mohli?, – takmer bez zaváhania a celkom presvedčivo odpovedia: Nič.
Cigarety a pesničky. Slovensko, OZ Žudro 2010. Koncept a réžia: Marek Šulík. Kamera: Marek Šulík, Jana Kovalčíková. Strih: Marek Šulík. Hrajú: Marcela a Jozef Dreveňákovci, Irena Pokutová, Béla Pokuta, Martinka a Ferko Ďuďovci, Jozef Lupták, Boris Lenko, Jana Belišová, Thierry Ebam, Juraj Dobrakov a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.