Únik

.už teraz beží rozsiahle vyšetrovanie, aby sme zistili, kto je za to zodpovedný,“ povedal začiatkom týždňa pre stanicu CBS hovorca Pentagónu Geoff Morrell. Zatiaľ sa podľa jeho slov vyšetrovatelia sústredia na to, aby zistili, či v spomínaných dokumentoch nie je niečo, čo by mohlo priamo ohroziť životy amerických vojakov. Biely dom únik informácií tvrdo kritizoval, keďže vraj ohrozuje život Američanov a ich spojencov, ako aj národnú bezpečnosť USA. Neskôr však Pentagón i Biely dom zmiernili rétoriku. Materiály zverejnené na serveri WikiLeaks podľa nich neprinášajú o situácii v Afganistane žiadne nové informácie. 

WikiLeaks ešte pred niekoľkými týždňami poskytol celý súbor dokumentov americkému denníku New York Times (NYT), nemeckému časopisu Der Spiegel a britskému Guardianu. Všetky noviny im začiatkom minulého týždňa venovali rozsiahly priestor. 

Desaťtisíce správ, najmä poľných hlásení amerických vojakov z rokov 2004 – 2009, svedčia o silnejúcom a čoraz lepšie organizovanom povstaní Talibanu, o zabíjaní civilných osôb či o tajných operáciách CIA. Podľa zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangeho svedčia dokumenty o vojnových zločinoch. „Tieto údaje sú najkompletnejším opisom vojny, aký bol kedy vydaný počas prebiehajúceho konfliktu. Vo svojej úplnosti zatieňuje všetko, čo bolo o vojne v Afganistane povedané,“ povedal Assange. Dodal tiež, že server má o vojne k dispozícii aj ďalšie dokumenty, ktoré hodlá v budúcnosti zverejniť. 

Guardian na svojej stránke uverejnil napríklad zoznam 21 incidentov, pri ktorých britské jednotky zabili afganských civilistov. Podľa záznamov bolo pri nich 26 ľudí zabitých a 20 zranených. Niektoré prípady boli spôsobené náhodne, leteckým útokom, ale pri mnohých vraj britské jednotky strieľali na neozbrojených vodičov, ktorí prišli „príliš blízko“ k vojenskému konvoju či hliadke. Incidenty správy opisujú ako „výstražné výstrely“. 

Časť zo správ sa venuje aj spojencom. „Taliban nie je jediným nepriateľom,“ píše Guardian. Tajné správy opisujú zrážky na afgansko-pakistanskej hranici: „Najnásilnejšie salvy prichádzajú od amerických jednotiek, ktoré ignorujú pakistanskú suverenitu, aby zasiahli talibanských bojovníkov hľadajúcich ochranu na svojom kmeňovom území.“ Najzúrivejšie sú však vraj prestrelky medzi afganskými a pakistanskými jednotkami, ktoré namiesto toho, aby sa zjednotili v boji proti Talibanu, pália po sebe tak, že nakoniec musia intervenovať Američania. „Jeden deň spolu pijú čaj a druhý deň po sebe strieľajú,“ píše sa v správe.

Ďalšie správy sa týkajú napríklad neúspechu amerických vojsk „získať si srdcia a mysle Afgancov“ či vplyvu susedného Iránu, ktorý poskytuje Talibanu peniaze, výcvik a vybavenie.

Podľa NYT zverejnené správy vrhajú nové svetlo na nasadenie bezpilotných lietadiel, ktorých výkon je vraj menej pôsobivý, ako uvádzajú úrady. Niektoré vraj havarovali alebo sa zrazili. Americká armáda v takých prípadoch musí podnikať riskantné misie na záchranu trosiek, aby sa nedostali do rúk Talibanu. 

NYT píše, že správy nie sú v nejakom ostrom rozpore s oficiálnou verziou, ktorú o vojne šíri vláda, v niektorých prípadoch však ukazujú, že americká armáda poskytuje verejnosti zavádzajúce informácie. Zostrelenie jednej helikoptéry majú vraj na svedomí bežné zbrane, ale tajné informácie hovoria o tepelne navádzaných strelách.   

V dokumentoch sa tiež píše, že so súhlasom pakistanskej vlády vraj došlo aj k priamym stretnutiam predstaviteľov pakistanskej tajnej služby s Talibanom. Cieľom „tajných strategických schôdzok“ bolo zorganizovanie siete militantných skupín, ktoré by bojovali proti americkým jednotkám v Afganistane a dokonca zabíjali vysokých afganských predstaviteľov. 

K debate, ktorú rozprúdili NYT, Guardian a Der Spiegel, sa okamžite pripojili aj ďalšie médiá. Denník International Herald Tribune (IHT) považuje za najproblematickejšie, že WikiLeaks odhalil aj mená afganských informátorov, ktorí spolupracujú s americkou armádou. Zatiaľ čo afganskí spolupracovníci sa boja pomsty Talibanu, spojenci majú strach, že prídu o zdroje informácií. 

Assange sa však bráni: približne šestinu z publikovaných dokumentov vraj jeho spolupracovníci skontrolovali a snažili sa možnosť identifikácie informátorov minimalizovať. Podľa IHT sa to však v niektorých prípadoch nepodarilo, pretože v textoch zostali údaje o bydlisku, či dokonca mená informátorov. 

„Pokiaľ sa urobili chybu, potom je to niečo, čo samozrejme budeme brať veľmi vážne,“ povedal Assange na otázku NBC, či by Afgancov, zabitých v dôsledku odhalených skutočností, považoval len za „vedľajšiu škodu“ vo svojom úsilí zverejniť detaily o vojne. 

Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung vidí najväčšiu tragédiu v tom, že zverejnené informácie odkrývajú detaily vojenskej stratégie NATO. Ako pripomína, Taliban správy číta tiež a využije to. 

Tajné materiály vrhli na vojnu zlé svetlo. Američania však tvrdia, že situácia nie je až taká zlá. Podľa bezpečnostného poradcu generála Jamesa Jonesa zverejnené dokumenty nezahrňujú dopady novej americkej stratégie v Afganistane, ktorú prezident Obama oznámil začiatkom minulého decembra. „Tieto nezodpovedné úniky informácií nijako neovplyvnia naše trvalé úsilie o prehĺbenie partnerstva s Afganistanom a Pakistanom, aby sme porazili našich spoločných nepriateľov a podporovali túžbu afganského a pakistanského ľudu,“ povedal Jones. 

Agentúry zaznamenali aj vyjadrenie bývalého šéfa CIA Michaeala Haydena, ktorý únik informácií odsúdil ako „neuveriteľné poškodenie záujmov USA a dar nepriateľom“. Keby vraj dostal podobné materiály o Talibane či al-Káide, považoval by ich za neoceniteľné. Hayden tiež povedal, že keby bol šéfom ruskej špionáže, zavolal by najlepších znalcov angličtiny a nariadil by im, aby „prečítali každý dokument a zistili, čo sú tí chlapci zač, v čom sú dobrí a v čom nie“. 

Šéf zahraničného výboru Senátu a bývalý kandidát na prezidenta John Kerry zase tvrdí, že publikované dokumenty nemajú veľkú váhu, pretože obsahujú „nespracovaný spravodajský materiál“, ale pripustil, že únik informácií môže bojujúcim vojakom poškodiť. 

Afganský prezident Hamid Karzai bol vraj únikom informácií šokovaný. Prezidentov hovorca Waheed Omar povedal, že väčšina informácií nie je nová a už bola prediskutovaná v minulosti. Ocenil tiež, že za posledných 18 mesiacov počet civilných obetí klesol. 

„Ale pozorovatelia v Kábule varovali, že obvinenie Pakistanu zo zasahovania – hoci nie je nové – môže zhoršiť vzťahy s afganským susedom,“ píše Guardian. Haroun Mir, politický analytik a Karzaiov kritik, napríklad hovorí, že pre koalíciu bude ťažké tolerovať čokoľvek menšie ako plnú pakistanskú podporu v boji proti Talibanu. „Je na Spojených štátoch a Veľkej Británii, aby niečo urobili. Každý deň vidíme zomierať vojakov NATO a Pakistan je s týmito vraždami jasne spojený, ale neprichádza žiadna reakcia. Západ zlé správanie Pakistanu len odmeňuje,“ povedal Mir. 

Vo štvrtok bol už Karzai o niečo tvrdší. Na tlačovej konferencii v Kábule podľa BBC povedal, že vojna proti terorizmu neprebieha v dedinách alebo domoch Afgancov, ale na miestach, ktoré ležia mimo Afganistanu. Na otázku ohľadne pakistanskej podpory Talibanu dokonca povedal, že spojenci sú schopní sa s problémom vyrovnať, ale „otázkou je, prečo nekonajú“. 

Pakistan ešte niekoľko dní predtým odmietol obvinenia, že by pomáhal Talibanu. „Myslím si, že americké vedenie vie, čo Pakistan robí“, povedal veľvyslanec vo Washingtone Husein Haqqani. 

Aféra WikiLeaks sa rozhorela mesiac po tom, ako americký prezident Barack Obama odvolal hlavného veliteľa amerických a spojeneckých jednotiek generála Stanleyho McCrystala. Toho vo funkcii nahradil generál David Petraeus, ktorý v tom čase pred americkými zákonodarcami hovoril o tom, že Taliban a jeho spojenci do tohto roku rozširovali územie, ktoré kontrolujú.

Petraeus po svojom nástupe povedal, že tvrdé boje budú zrejme pokračovať – zosilniť by sa mali v nasledujúcich mesiacoch. 

V súvislosti s únikmi informácií je zaujímavé, že pred dvoma mesiacmi Afganistan a Pakistan podpísali dohodu o zintenzívnení civilnej spolupráce v boji proti al-Káide a Talibanu. Pakt má zmenšiť obmedzenia na cezhraničnú prepravu, má zintenzívniť rozvoj a príjmy na oboch stranách hranice. 

„Spájanie Islamabadu a Kábulu bolo cieľom našej vlády od začiatku,“ povedal vtedy osobitný vyslanec pre Afganistan a Pakistan Richard Holbrooke. Vydrží krehké spojenectvo aj po najnovšej afére?