Samo programové vyhlásenie vlády je veľmi slušným dokumentom, a to aj napriek tomu, že oproti júnovým koaličným tézam prinieslo skôr sklamanie. Oprávnene sa totiž očakávalo, že rýchlosťou blesku zostavená vláda bude mať na prelome júla a augusta už jasnejšiu predstavu, ako bojovať proti hrozivému deficitu.
Lenže stále platí banálne konštatovanie: hoci premiérka Iveta Radičová „ficovsky“ oznamuje, že žiadne radikálne reformy nebudú a boj s krízou nemôžu na svojich pleciach znášať ľudia, predložený vládny program – so všetkými plusmi a mínusmi – možno zmysluplne porovnávať jedine s programom druhej Dzurindovej vlády. Manifest Smeru- SNS-HZDS z roku 2006 bol predsa len trochu z iného sveta. Uvedené však len málo vypovedá o tom, či vláda pod vedením Ivety Radičovej bude aj naozaj úspešná. Spísať pekné predsavzatia je jedna vec, odhodlanie a sila je druhá vec. A práve tu je už teraz dôvod na isté znepokojenie.
.rázni Česi
V tejto súvislosti nezaškodí trochu dlhší exkurz do Prahy, kde vládne veľmi podobná vláda a rieši takmer rovnaké problémy. Radičovej aj Nečasova vláda svorne deklarujú, že chcú dostať deficit verejných rozpočtov v roku 2013 pod 3 percentá. Kým doma zatiaľ vôbec netušíme, ako chce minister financií Ivan Mikloš ušetriť budúci rok 2,5 percenta HDP (teda okolo 1,6 miliardy eur/50 miliárd korún), jeho český kolega Miroslav Kalousek už vybojoval dôležitý pozičný boj: vládne rezorty a štátne úrady musia už tento rok ušetriť asi 12 miliárd Kč, pričom v ďalšom období má verejná sféra ušetriť desať percent nákladov na mzdy. Nečasova vláda ďalej oznámila, že nie je možné, aby politici ostali jedinou skupinou, ktorú liečba škrtmi nepostihne. Preto sa ministrom a poslancom znížia platy a zrušia rôzne výhody. „Vláda rozpočtovej zodpovednosti,“ ako si nečasovci ustavične hovoria, tak navodila atmosféru, v ktorej rodiny ľahšie akceptujú rázne opatrenia ako zrušenie pôrodného (jednorazová dávka 13-tisíc Kč pri narodení dieťaťa). Hoci Nečas s Kalouskom sú z dvoch rôznych strán, a ani osobne nemajú príliš vrelý vzťah (Radičová s Miklošom si rozumejú lepšie), premiér a minister financií teraz vystupujú ako dvojičky. Keď Veci verejné hrozili pre Kalouskove škrty odchodom z vlády, Nečas sa za svojho financministra postavil nezvyčajne tvrdo – a líder VV Radek John ustúpil. Kalouskovi tak prešlo všetko, čo žiadal.
.jednotná DPH? Nie!
Naspäť do Bratislavy: minulý pondelok sa Ivan Mikloš na koaličnej rade pokúšal presadiť opätovné zjednotenie DPH (teda 19- percentnú sadzbu aj na lieky či knihy), no Iveta Radičová povedala zásadné nie. Mikloš ostal osamotený a rozpočet prišiel o niekoľko vcelku bezbolestných desiatok miliónov eur. Čo bude premiérka hovoriť, keď minister financií o pár týždňov navrhne pre rozpočet 2011 zopár omnoho radikálnejších opatrení? Budúci rok bude totiž veľmi bolestivý: Radičovej vláda musí v pomere k HDP ušetriť oveľa viac peňazí než české duo Nečas-Kalousek. Ak na to dnes nie je mentálne pripravená premiérka, čo možno chcieť od ľudí?
.kto je tu šéf?
Po voľbách sme v našom časopise napísali, že hoci sme vminulosti voči Ivete Radičovej ako prezidentskej kandidátke a neskôr líderke formulovali viacero výhrad, veľmi radi sa necháme prekvapiť. Radičová to má však objektívne ťažké. Hoci vo februári zvíťazila v primárkach SDKÚ, ktoré boli zo spätného pohľadu voľbami budúceho premiéra, Mikuláš Dzurinda si napriek odstúpeniu z kandidátky zachoval stranu pod kontrolou: v straníckom prezídiu, poslaneckom klube aj ministerskom kolégiu majú prevahu jemu naklonení ľudia. Aj občasné vzopätia formálne najsilnejšej političky v štáte voči predsedovi SDKÚ vedú len k pochybným víťazstvám. Premiérka odmietla tri Dzurindove nominácie na šéfa SIS (Hudec, Fedor, Káčer). Proti Dzurindovi sa však v prezídiu nemohla presadiť. A tak „navrhla“ kandidáta Karola Mit - ríka, spoluzakladateľa SDKÚ, s ktorým predseda strany nemal problém.
„V skutočnosti je najdôležitejší Dzurinda,“ povedal .týždňu po pár týždňoch vyjednávania jeden z vedúcich predstaviteľov tejto koalície. Ďalší koaličný vyjednávač pod podmienkou anonymity opísal, ako občas rokovania vyzerajú: Iveta Radičová najskôr rezolútne odmietne nejaký návrh. Spolusediaci koaličníci však o ňom ďalej diskutujú, pretože sa im zdá dobrý, priblížia sa k dohode a premiérka na konci povie: „Som za“.
Ivete Radičovej tak aj vzhľadom na mocenské pomery v jej strane chýba potrebná autorita. Nová premiérka si azda i preto zaumienila, že si koncipovanie programového vyhlásenia zoberie pod patronát – lenže spolu s Richardom Sulíkom sa dopustila chýb, ktoré hneď po mesiaci rozkývali štartujúcu vládu.
.mimo kontroly
Rodiaca sa vláda najskôr začala dobre: na stole boli mimoriadne rýchlo kvalitné programové tézy a dohoda na obsadení ministerských postov. Ďalší Radičovej plán bol nasledovný: jednotlivé kapitoly programového vyhlásenia vypracujú noví ministri, ktorí v prvom rade zapracujú už dohodnuté tézy. Svoje pracovné verzie pošlú na Radičovej Úrad vlády, ten ich rozošle predstaviteľom koaličných strán, a programové vyhlásenie sa na koaličnej rade uzavrie. Ale Radičovej sa to vymklo spod kontroly. Pracovné verzie neputovali z Úradu vlády najskôr ku koaličným kolegom, ale niečím „omylom“ z Radičovej podriadených k novinárom. Kým médiá na zlosť vládnych politikov pretriasali jednotlivé vetičky, ozval sa Igor Matovič (hlava Obyčajných ľudí), ktorý sa predminulý štvrtok (22. júla) stretol s Ivetou Radičovou. Posťažoval sa, že ani jeden originálny nápad jeho štyroch poslancov sa nedostal do programových téz. Matovič následne verejne vyhlásil, že získal od premiérky sľub, že požiadavky Obyčajných ľudí koaličná rada prerokuje. Napokon, vláda s tesnou väčšinou 79 poslancov musí byť pripravená aj na kompromisy so skupinkou štyroch politických exotov. O pár dní nato, minulý pondelok (26. júla), sa začalo maratónové stretnutie koaličnej rady, na ktorom sa malo uzavrieť programové vyhlásenie aj všetky sporné body. Chýbali tu však traja predsedovia strán: Dzurinda bol ako minister zahraničia v Bruseli, Béla Bugár dovolenkoval a Richard Sulík sa cítil unavený po festivale Žákovic Open. Ako hlavní vyjednávači svojich strán preto vystupovali Ján Figeľ (KDH), Ivan Mikloš (SDKÚ), Martin Poliačik (SaS) a Zsolt Simon (Most), ktorí podľa plánu premiérky Radičovej preberali vetu po vete, kapitolu po kapitole. Následne zistili, že prítomní by mali byť aj príslušní ministri, a tak ich k sebe po jednom volali. Najdlhšie „grilovali“ ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH), ktorý sa príliš nedržal pôvodných programových téz, a preto musel – v posledný deň – svoju kapitolu narýchlo prepisovať. Rokovania sa neúmerne naťahovali a keď okolo druhej po polnoci Iveta Radičová vytiahla zoznam s bodmi Obyčajných ľudí, ktorých nikto nebral vážne, už na to nikto nemal veľkú chuť. O tretej ráno bol koniec, lídri dali za programové vyhlásenie definitívnu bodku – a o deň neskôr Igor Matovič de facto vyhlásil, že koaličné poslanecké kluby majú už len 75 poslancov.
.schladiť!
Richard Sulík ani Iveta Radičová túto fázu emocionálne nezvládli. Hoci aj ľudia zo SaS vrátane samotného Sulíka uznávajú, že povolebnú komunikáciu s Matovičom podcenili, predseda parlamentu celý úplne zbytočný konflikt namiesto upokojovania vyostril. Pred novinármi vyhlásil, že Matovič sa len rád vidí v médiách, jeho návrhy sú nezmyselné a on, Sulík, ľutuje, že ho vzal na kandidátku. Iveta Radičová, ktorá sa len pár dní dozadu s Matovičom stretla a sľúbila mu, že jeho body predostrie na koaličnej rade, zrazu s imidžom ráznej premiérky odmietla akékoľvek vyjednávanie – hoci bez štyroch hlasov Obyčajných ľudí nemôže vládnuť. Starí harcovníci ako Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš či Béla Bugár sa tomuto dianiu museli prizerať v nemom úžase. Samozrejme, veľká časť programu Obyčajných ľudí je naozaj úsmevná. Ale pri troche kreativity nebolo také zložité dohodnúť sa na pár bodoch, ktoré by Matovič a spol. mohli pár mesiacov predávať ako svoje „unikátne“ úspechy. Mimochodom, jeden z hlavných bodov programu Obyčajných ľudí je presne to, čo presadil v Česku Kalousek – že politici, ak chcú ísť v týchto ťažkých časoch príkladom, si musia sami siahnuť na platy a rôzne finančné výhody. Otázka týchto letných mesiacov znie: ak najvyšších ústavných činiteľov dokáže rozhádzať „obyčajný človek“ Matovič, ako sa budú správať, keď pôjde naozaj do tuhého?
Lenže stále platí banálne konštatovanie: hoci premiérka Iveta Radičová „ficovsky“ oznamuje, že žiadne radikálne reformy nebudú a boj s krízou nemôžu na svojich pleciach znášať ľudia, predložený vládny program – so všetkými plusmi a mínusmi – možno zmysluplne porovnávať jedine s programom druhej Dzurindovej vlády. Manifest Smeru- SNS-HZDS z roku 2006 bol predsa len trochu z iného sveta. Uvedené však len málo vypovedá o tom, či vláda pod vedením Ivety Radičovej bude aj naozaj úspešná. Spísať pekné predsavzatia je jedna vec, odhodlanie a sila je druhá vec. A práve tu je už teraz dôvod na isté znepokojenie.
.rázni Česi
V tejto súvislosti nezaškodí trochu dlhší exkurz do Prahy, kde vládne veľmi podobná vláda a rieši takmer rovnaké problémy. Radičovej aj Nečasova vláda svorne deklarujú, že chcú dostať deficit verejných rozpočtov v roku 2013 pod 3 percentá. Kým doma zatiaľ vôbec netušíme, ako chce minister financií Ivan Mikloš ušetriť budúci rok 2,5 percenta HDP (teda okolo 1,6 miliardy eur/50 miliárd korún), jeho český kolega Miroslav Kalousek už vybojoval dôležitý pozičný boj: vládne rezorty a štátne úrady musia už tento rok ušetriť asi 12 miliárd Kč, pričom v ďalšom období má verejná sféra ušetriť desať percent nákladov na mzdy. Nečasova vláda ďalej oznámila, že nie je možné, aby politici ostali jedinou skupinou, ktorú liečba škrtmi nepostihne. Preto sa ministrom a poslancom znížia platy a zrušia rôzne výhody. „Vláda rozpočtovej zodpovednosti,“ ako si nečasovci ustavične hovoria, tak navodila atmosféru, v ktorej rodiny ľahšie akceptujú rázne opatrenia ako zrušenie pôrodného (jednorazová dávka 13-tisíc Kč pri narodení dieťaťa). Hoci Nečas s Kalouskom sú z dvoch rôznych strán, a ani osobne nemajú príliš vrelý vzťah (Radičová s Miklošom si rozumejú lepšie), premiér a minister financií teraz vystupujú ako dvojičky. Keď Veci verejné hrozili pre Kalouskove škrty odchodom z vlády, Nečas sa za svojho financministra postavil nezvyčajne tvrdo – a líder VV Radek John ustúpil. Kalouskovi tak prešlo všetko, čo žiadal.
.jednotná DPH? Nie!
Naspäť do Bratislavy: minulý pondelok sa Ivan Mikloš na koaličnej rade pokúšal presadiť opätovné zjednotenie DPH (teda 19- percentnú sadzbu aj na lieky či knihy), no Iveta Radičová povedala zásadné nie. Mikloš ostal osamotený a rozpočet prišiel o niekoľko vcelku bezbolestných desiatok miliónov eur. Čo bude premiérka hovoriť, keď minister financií o pár týždňov navrhne pre rozpočet 2011 zopár omnoho radikálnejších opatrení? Budúci rok bude totiž veľmi bolestivý: Radičovej vláda musí v pomere k HDP ušetriť oveľa viac peňazí než české duo Nečas-Kalousek. Ak na to dnes nie je mentálne pripravená premiérka, čo možno chcieť od ľudí?
.kto je tu šéf?
Po voľbách sme v našom časopise napísali, že hoci sme vminulosti voči Ivete Radičovej ako prezidentskej kandidátke a neskôr líderke formulovali viacero výhrad, veľmi radi sa necháme prekvapiť. Radičová to má však objektívne ťažké. Hoci vo februári zvíťazila v primárkach SDKÚ, ktoré boli zo spätného pohľadu voľbami budúceho premiéra, Mikuláš Dzurinda si napriek odstúpeniu z kandidátky zachoval stranu pod kontrolou: v straníckom prezídiu, poslaneckom klube aj ministerskom kolégiu majú prevahu jemu naklonení ľudia. Aj občasné vzopätia formálne najsilnejšej političky v štáte voči predsedovi SDKÚ vedú len k pochybným víťazstvám. Premiérka odmietla tri Dzurindove nominácie na šéfa SIS (Hudec, Fedor, Káčer). Proti Dzurindovi sa však v prezídiu nemohla presadiť. A tak „navrhla“ kandidáta Karola Mit - ríka, spoluzakladateľa SDKÚ, s ktorým predseda strany nemal problém.
„V skutočnosti je najdôležitejší Dzurinda,“ povedal .týždňu po pár týždňoch vyjednávania jeden z vedúcich predstaviteľov tejto koalície. Ďalší koaličný vyjednávač pod podmienkou anonymity opísal, ako občas rokovania vyzerajú: Iveta Radičová najskôr rezolútne odmietne nejaký návrh. Spolusediaci koaličníci však o ňom ďalej diskutujú, pretože sa im zdá dobrý, priblížia sa k dohode a premiérka na konci povie: „Som za“.
Ivete Radičovej tak aj vzhľadom na mocenské pomery v jej strane chýba potrebná autorita. Nová premiérka si azda i preto zaumienila, že si koncipovanie programového vyhlásenia zoberie pod patronát – lenže spolu s Richardom Sulíkom sa dopustila chýb, ktoré hneď po mesiaci rozkývali štartujúcu vládu.
.mimo kontroly
Rodiaca sa vláda najskôr začala dobre: na stole boli mimoriadne rýchlo kvalitné programové tézy a dohoda na obsadení ministerských postov. Ďalší Radičovej plán bol nasledovný: jednotlivé kapitoly programového vyhlásenia vypracujú noví ministri, ktorí v prvom rade zapracujú už dohodnuté tézy. Svoje pracovné verzie pošlú na Radičovej Úrad vlády, ten ich rozošle predstaviteľom koaličných strán, a programové vyhlásenie sa na koaličnej rade uzavrie. Ale Radičovej sa to vymklo spod kontroly. Pracovné verzie neputovali z Úradu vlády najskôr ku koaličným kolegom, ale niečím „omylom“ z Radičovej podriadených k novinárom. Kým médiá na zlosť vládnych politikov pretriasali jednotlivé vetičky, ozval sa Igor Matovič (hlava Obyčajných ľudí), ktorý sa predminulý štvrtok (22. júla) stretol s Ivetou Radičovou. Posťažoval sa, že ani jeden originálny nápad jeho štyroch poslancov sa nedostal do programových téz. Matovič následne verejne vyhlásil, že získal od premiérky sľub, že požiadavky Obyčajných ľudí koaličná rada prerokuje. Napokon, vláda s tesnou väčšinou 79 poslancov musí byť pripravená aj na kompromisy so skupinkou štyroch politických exotov. O pár dní nato, minulý pondelok (26. júla), sa začalo maratónové stretnutie koaličnej rady, na ktorom sa malo uzavrieť programové vyhlásenie aj všetky sporné body. Chýbali tu však traja predsedovia strán: Dzurinda bol ako minister zahraničia v Bruseli, Béla Bugár dovolenkoval a Richard Sulík sa cítil unavený po festivale Žákovic Open. Ako hlavní vyjednávači svojich strán preto vystupovali Ján Figeľ (KDH), Ivan Mikloš (SDKÚ), Martin Poliačik (SaS) a Zsolt Simon (Most), ktorí podľa plánu premiérky Radičovej preberali vetu po vete, kapitolu po kapitole. Následne zistili, že prítomní by mali byť aj príslušní ministri, a tak ich k sebe po jednom volali. Najdlhšie „grilovali“ ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH), ktorý sa príliš nedržal pôvodných programových téz, a preto musel – v posledný deň – svoju kapitolu narýchlo prepisovať. Rokovania sa neúmerne naťahovali a keď okolo druhej po polnoci Iveta Radičová vytiahla zoznam s bodmi Obyčajných ľudí, ktorých nikto nebral vážne, už na to nikto nemal veľkú chuť. O tretej ráno bol koniec, lídri dali za programové vyhlásenie definitívnu bodku – a o deň neskôr Igor Matovič de facto vyhlásil, že koaličné poslanecké kluby majú už len 75 poslancov.
.schladiť!
Richard Sulík ani Iveta Radičová túto fázu emocionálne nezvládli. Hoci aj ľudia zo SaS vrátane samotného Sulíka uznávajú, že povolebnú komunikáciu s Matovičom podcenili, predseda parlamentu celý úplne zbytočný konflikt namiesto upokojovania vyostril. Pred novinármi vyhlásil, že Matovič sa len rád vidí v médiách, jeho návrhy sú nezmyselné a on, Sulík, ľutuje, že ho vzal na kandidátku. Iveta Radičová, ktorá sa len pár dní dozadu s Matovičom stretla a sľúbila mu, že jeho body predostrie na koaličnej rade, zrazu s imidžom ráznej premiérky odmietla akékoľvek vyjednávanie – hoci bez štyroch hlasov Obyčajných ľudí nemôže vládnuť. Starí harcovníci ako Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš či Béla Bugár sa tomuto dianiu museli prizerať v nemom úžase. Samozrejme, veľká časť programu Obyčajných ľudí je naozaj úsmevná. Ale pri troche kreativity nebolo také zložité dohodnúť sa na pár bodoch, ktoré by Matovič a spol. mohli pár mesiacov predávať ako svoje „unikátne“ úspechy. Mimochodom, jeden z hlavných bodov programu Obyčajných ľudí je presne to, čo presadil v Česku Kalousek – že politici, ak chcú ísť v týchto ťažkých časoch príkladom, si musia sami siahnuť na platy a rôzne finančné výhody. Otázka týchto letných mesiacov znie: ak najvyšších ústavných činiteľov dokáže rozhádzať „obyčajný človek“ Matovič, ako sa budú správať, keď pôjde naozaj do tuhého?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.