Tatry bez KHL

To, že Kontinentálna hokejová liga napokon pod Tatrami svoje hviezdy nepredstaví, je zlou správou pre všetkých – pre divákov, sponzorov, pre detičky, ktoré mohli mať v Poprade novú tréningovú halu, keďže hokejový zväz výstavbu nových hál zatiaľ len neúspešne sľubuje, pre samotný rozvoj slovenského hokeja, keďže by výrazne stúpol záujem médií o hokej, čo by spätne lákalo detičky z celého Slovenska vyskúšať si tento krásny šport, ako aj pre celú infraštruktúru Vysokých Tatier, tie totiž potrebujú podobnú marketingovú komunikáciu ako soľ.

Skúsme sa na to zatiaľ pozrieť z nehokejovej stránky –  celkovo by Lev odohral približne 60 zápasov, z toho v Poprade takmer 30. Tie by, samozrejme, vypredali popradský „zimák“, keďže by prilákali divákov nielen zo Slovenska. To je však to najmenšie – zápasy by totiž predovšetkým priviedli ľudí do Tatier. A najmä – na 800-miliónovom trhu by sa slovko „Poprad“, prípadne „Tatry“ skloňovalo počas celej sezóny pomerne intenzívne, vďaka známemu záujmu Rusov o hokej. Pravidelne by chodili ruskí novinári, v ruských a svetových médiách by sa objavili obrázky krásnej tatranskej panorámy. Ak by si Tatry mali podobný marketing zaplatiť na komerčnej báze, zrejme by museli predať Lomnický štít. Takto ho mohli mať ako pridanú hodnotu grátis.

Ale všetko stroskotalo, ako to spravidla býva, na nekomunikácii partnerov. HC Lev vraj nepožiadal slovenský hokejový zväz (SZĽH) o možnosť odohrať zápasy KHL v Poprade. SZĽH je navyše členom medzinárodnej hokejovej federácie IIHF, ktorá ruskú KHL extra nemusí. Nie je mi však celkom jasné, že čo mal vlastne HC Lev od SZĽH žiadať. Veď nechcel hrať žiadnu súťaž organizovanú SZĽH, chcel len štadión v meste, kde je aj letisko. SZĽH argumentuje, že HC Lev nie je členom žiadnej federácie, ani ruskej, ani slovenskej. Nie je a ani nebude, pretože nikdy nebude spĺňať kritériá, nemá napríklad v pláne založiť svoje mládežnícke kategórie, nepotrebuje ich. Ak by chcel byť členom akéhokoľvek zväzu, musel by ich mať. Takých nesplniteľných podmienok má každý zväz viac. Ale žiadny iný klub Kontinentálnej ligy nie je členom ani ruskej a ani žiadnej inej federácie, sú len členmi obchodnej organizácie KHL, ktorá je riadená Radou riaditeľov KHL. Rovnako je to aj v zámorskej NHL, ani jeden klub NHL nie je členom kanadského hokejového zväzu, to sú, skrátka, obyčajné obchodné spoločnosti a NHL/ prípadne KHL je obyčajný biznis projekt. Nie je mi celkom jasné, prečo by Lev musel byť členom nejakého hokejového zväzu. Avšak celkom si viem predstaviť, že z  právneho pohľadu by náš zväz svoje kroky a postoje obhájiť vedel. Zrejme to súvisí s pravidlami medzinárodnej hokejovej federácie IIHF. Ale ak tie brzdia, a nie podporujú rozvoj hokeja, ktorý sa aj prostredníctvom expanzie KHL rozvíja neuveriteľne rýchlym tempom, asi ich treba v záujme hokejových fanúšikov zmeniť, nie? Alebo aspoň trošku pokornejšie hľadať najskôr prechodné a následne trvalé riešenie.

Celkom úsmevné boli prvé reakcie slovenských klubových funkcionárov. Vraj by HC Lev mohol odhryznúť aj zo sponzorského finančného koláča určeného našej lige, ktorý momentálne slovenský trh generuje. Sponzori by totiž získali možno aj atraktívnejšiu alternatívu, ako je slovenská hokejová mega-turbo-liga. A vraj by sa aj znížil záujem médií. No veď práve o to ide, vážení funkcionári! Jednak je tá obava s najväčšou pravdepodobnosťou skôr schizofrenická ako reálna, vzhľadom na minimálne strednodobé sponzorské kontrakty, a ak by aj náhodou bola reálna – konečne by k tomu došlo! Konečne by trh funkcionárov prinútil k aktívnejšiemu marketingu smerom k divákom i sponzorom. Museli by si konečne položiť otázku: „A čo teda máme robiť preto, aby diváci a sponzori, prípadne médiá neodchádzali?“  Napokon však, a tu treba funkcionárov za zmysel pre obchod pochváliť, na dohodu v tomto bode došlo – KHL si ich ročný súhlas kúpila sumou v rádovo desaťtisícoch eur pre každý klub, čo pre niektorých nie sú vôbec zanedbateľné prostriedky. To, že z celého biznisu napokon zišlo, nie je vina slovenských hokejových klubov.

Pri výstavbe hotela na MS bez stavebného povolenia prejavili funkcionári viac pochopenia

Možno stálo za to vyskúšať to na ten rok. Ponúka sa aj argument organizovania majstrovstiev sveta na Slovensku, aj z tohto pohľadu by KHL na Slovensku mala rozhodne kladný, nie záporný dopad. Viacero Slovákov by dostalo príležitosť absolvovať mimoriadne kvalitnú konfrontáciu a boli by nám stále na očiach. Atmosféra by možno pripomínala sezónu, keď sa nehrala NHL – diváci by opäť na Slovensku videli napríklad Demitru, Marcela Hossu a viacero ďalších hviezd.

Škoda. Podľa mňa hlavný diel viny nesie slovenský hokejový zväz, aj keď naozaj verím tomu, že právne si svoj postoj obhájiť dokážu. Niekedy však treba menej byrokraticko-právnej technokracie a viac obyčajného sedliackeho rozumu. A ponúka sa ešte jedna zaujímavá paralela, ak už teda chceme tak tvrdo trvať na dodržaní potrebných právnych úkonov. Keď sa v rámci výstavby nového hokejového štadióna pre MS v Bratislave staval aj veľký hotel, a pomerne dlho bez stavebného povolenia, nejako mi unikli protesty zväzových funkcionárov, že ide o stav v rozpore s platným právom. Vtedy im to neprekážalo. Neoháňali sa paragrafmi a nevyzývali na zastavenie výstavby. 

To, že sa rozhodli ani na rok nevyskúšať efekt „KHL na Slovensku“, je zlou správou pre všetkých Slovákov, ktorí  majú radi hokej a pre deti, ktoré sa mu chcú venovať. A to by malo byť pre našich zväzových funkcionárov  najdôležitejšie.