Verejnoprávne bez koncesií

Zo správy na prvý pohľad vyplýva, že terajší šéfovia verejnoprávnych médií – teda Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a Tlačovej agentúry SR – sú zásadne a jednotne proti zrušeniu koncesií. Lenže pri bližšom skúmaní postoja Štefana Nižňanského, Miloslavy Zemkovej a Jaroslava Rezníka vidno rozdiely. Najtvrdšie je proti zrušeniu koncesií bývalý šéf rozhlasu a dnešný riaditeľ TASR Jaroslav Rezník. Pre SITA hovorí, že „zrušenie tohto inštitútu znamená zoštátnenie média, teda priamy vplyv exekutívy na médium cez finančné zdroje“. Rezník si dokonca myslí, že „zrušiť koncesionárske poplatky znamená vlastne zoštátniť verejnoprávne médiá, t. j. vystaviť ich dennému priamemu mocenskému vplyvu aktuálnej vládnej moci“. 

Nižňanský, šéf STV, je vo vyjadreniach ku koncesiám opatrnejší, rozumie tomu, že voľby vyhrali strany, ktoré mali v programe aj rušenie koncesií, a tak používa diplomatickejší jazyk. Vo svojom vyjadrení ani nerieši koncesie, hovorí skôr o svojich obavách zo zrušenia verejnoprávnych médií „v prospech toho, aby vysielali len komerčné televízie“. 

Vecnejší postoj ku koncesiám zaujala Miloslava Zemková. Na otázku .týždňa, či si vie predstaviť fungovanie SRo bez koncesií, ktoré by nahradila percentuálna časť HDP, odpovedá, že si to vie predstaviť. „Je tu niekoľko ale,“ dodáva. „Ešte neexistuje konkrétny návrh zákonov, a to je dôležité, lebo práve v mediálnej oblasti sa dá jednou vetou v zákone domrviť všetko.“ Výrazné riziko vidí v prechodnom období. „Po spustení medializácie o zrušení koncesií prestávajú platiť domácnosti a aj právnické osoby, len za jún to bolo pre rozhlas mínus 4,5 percenta, do konca roka predpokladáme výpadok 400 000  eur, a to je problém,“ hovorí Zemková. „Takže budeme musieť spustiť vysvetľovaciu kampaň, že zákon treba dodržiavať, inak hrozí vymáhanie, pokuty a súdne spory...“ V tomto zmysle je zrejme pre STV aj SRo lepšie, aby sa o tejto veci rozhodlo čo najskôr, ľudia už totiž spontánne prestávajú koncesie platiť.

Zemková vidí ako pozitívum pri zrušení koncesií rovnomerný príjem v priebehu celého fiškálneho roka, jednoduchšie plánovanie, rozpočtovanie aj finančnú stabilitu, ak bude zdroj zo štátneho rozpočtu garantovaný zákonom a samostatnou kapitolou. Pozitívom môže byť aj zrušenie všetkých nákladov na výber koncesií, na ich vymáhanie a súdne konania. Negatívom môže byť podľa nej možnosť kedykoľvek znížiť médiám finančný prídel. „Ak sa to udeje v priebehu roka, médiá strácajú kredibilitu serióznych obchodných a zmluvných partnerov,“ dodáva. Rizikom môže byť aj priama ingerencia štátu do tvorby rozpočtov verejnoprávnych médií, a nepriamo teda aj do programu, ak nebudú dobre nastavené ochranné mechanizmy proti priamemu vplyvu politických strán a štátnej moci. Ale Zemková nevylučuje, že tento spôsob financovania – ak bude výška príjmu garantovaná aspoň na krátkodobé alebo strednodobé plánovacie obdobie – môže priniesť médiám nezávislosť. 

O tom, či budeme platiť koncesie, nebudú prirodzene rozhodovať terajší šéfovia verejnoprávnych médií, rozhodnú o tom politici,  ktorí zvíťazili vo voľbách.