Spolu s učiteľom by si mali filmy aj premietať a diskutovať o nich. Podľa vyjadrenia Michala Surmu z projektu Film a škola pre Hospodářské noviny majú učitelia k dispozícii databázu odporúčaných filmov, napríklad Farmu zvierat, a k nim materiály, ako diskutovať a na aké otázky nezabudnúť. Cieľom výchovy je okrem rozvíjania kreativity naučiť deti kriticky premýšľať o filmových dielach.
Okamžite mi v hlave naskočili dve najnenávidenejšie veci spojené s literárnou výchovou – povinné čítanie a „čo tým chcel autor povedať“. Práve tie veľkému množstvu detí navždy zahatali cestu ku knihám. Z príjemnej zábavy urobili nepríjemnú povinnosť a jediným správnym výkladom autorových myšlienok zneistili každého, kto z jeho diela čítal pre seba iné významy. Česť všetkým svetlým pedagogickým výnimkám, ktoré napriek osnovám dokážu so žiakmi viesť o knihách dialóg, ale úprimne, ja som za celú svoju školskú kariéru narazila len na dve také učiteľky, ani jednu slovenčinárku.
Tak už došlo aj na filmy, povzdychla som si, a to som ešte netušila, že na Slovensku sa v rámci nepovinného predmetu Mediálna výchova, ktorý je v osnovách už dva roky, rozoberajú nielen filmy, ale aj reklamy, počítačové hry a ďalšie mediálne posolstvá.
Nie sme v tom sami, v rôznych formách sa mediálnou výchovou zaoberajú všetky vyspelejšie krajiny, či už ide o samostatný predmet, alebo je prierezovo začlenená do viacerých povinných predmetov, prípadne je súčasťou mimoškolského vzdelávania.
Aj tak si myslím, že je to ďalšia z výchov, ktoré len spĺňajú aktuálnu politickú objednávku a v podstate nemajú v škole v takejto podobe čo hľadať. Stačilo by viac sa venovať základnej funkčnej gramotnosti už v prvej triede, keď sa dieťa učí nielen čítať, ale aj chápať text. Rozvíjať kritické myslenie o čomkoľvek, nielen o médiách, ale aj o názoroch učiteľa, by malo byť cieľom každej hodiny strávenej v škole.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.