Takéto situácie sami nezvládneme

Nie, ani od rodičov som nepočul. Za socializmu sa pod cintorínom zosúvala cesta, ktorú správa ciest stabilizovala. 

Nemám o tom nijaké informácie, väčšina z tých, ktoré sa museli teraz zbúrať, pochádza zo socializmu. Pred dvoma rokmi sme schvaľovali územný plán a mali sme vyjadrenia všetkých dotknutých organizácií, ktoré sme potrebovali.

Nevyplynuli z nich pre výstavbu nijaké obmedzenia. 

Sú také návrhy zmeny zákona, aby bol pri realizácii a schvaľovaní územných plánov jednoznačne k dispozícii geologický prieskum.

Neviem, no aj na schvaľovanie územného prieskumu  pred dvoma rokmi sme dostali finančné prostriedky od štátu. Momentálne prebieha výskum v celej dedine a urobil sa jeden odvodňovací vrt nad školou ako prvé opatrenie proti ďalším zosuvom.

Zatiaľ je to stabilné, nepohli sa, tvrdia to aj geológovia. Možno sa to ešte ukladá, hľadá si to miesto. Aj môj dom leží v zosuvnej oblasti a ďalšie praskliny na ňom nevidím.

Nie, leží v pásme aktívneho zosuvu. Aj my s manželkou a deťmi sme sa museli vysťahovať. Dnes by sa to ešte dalo opraviť, nemáme však istotu, že na jar nepôjdeme dole aj my.

Susedov mi už zbúrali, jedného, druhého, nado mnou, podo mnou. Z okolitých dvadsiatich piatich ostali tri domy. Pod svahom sú ďalšie domy, ktoré môžu byť ohrozené. Ostali tam tri domy v aktívnom zosuve, pod tým štyri domy, odkiaľ ľudí oficiálne vysťahovali – žijú tam len na vlastné riziko.  

Určite. Keď geológovia navrhnú nejaké riešenia a prídu prostriedky od štátu.

Tí, ktorí už prišli o domy, sa s tým postupne vyrovnajú. Horšie je to s tými, ktorí sú stále v neistote, ako napríklad manželia Orlovskí. Dom im stojí, statik povedal, že búrať to zatiaľ netreba, ale nasťahovať sa tam nemôžu. Nie sú tam siete. Treba dokončiť geologický prieskum a musia sa urobiť zabezpečovacie práce.

.ľudia sa postupne sťahujú do kontajnerových domov. Ako dlho tam budú?

To závisí od vývoja situácie, či im dokážeme zabezpečiť iné rozumné ubytovanie. Navrhovali sme cez Štátny fond rozvoja bývania postaviť bytový dom, lenže ľudia o to neprejavili záujem.

Ťažko povedať. Šírili sa reči, nie zo strany obce, že si na miestach, kde sú dnes kontajnery, postavia domy. Že sa určite na to zoženú peniaze. Sú to fámy. Dal som urobiť prieskum, v ktorom som každého písomne požiadal, aby sa vyjadril, či by mal záujem o bytovú výstavbu. Nemôžeme si dovoliť postaviť dvadsať bytov, do ktorých sa nikto nenasťahuje. A úver by musela znášať obec.

Dvaja.

Zo začiatku som to vnímal ako pozitívum. Uvedomil som si, aké je dôležité dostať sa do správ, to podporilo solidaritu aj našu zbierku. V poslednom čase je to však už únavné. Neustále mi vyzváňa telefón, médiá chcú „pikošky“... 

Samozrejme, celé Slovensko pomáha a posielajú nám balíky. Pošta urobila akciu, je to však pre nás veľký problém. Kultúrny dom je už zaprataný šatstvom.

Väčšinou nie, posielajú nám bez toho, aby sa nás opýtali, či to potrebujeme. Žiadali sme už poštu, aby nám do Myšle nevozili balíky. Okrem toho, naši ľudia si stihli vybrať svoje veci zo svojich domov predtým, než ich opustili.

Veľmi mi pomohol zástupca starostu. Pomáhali aj poslanci, majú však svoju prácu. Takéto situácie nemôže obec zvládnuť sama.

.zomkli tie tragické udalosti komunitu vašej obce? 

V prvej chvíli to bola obrovská pomoc jeden druhému, ani neviem, odkiaľ sa nabralo toľko nákladných áut a ľudí, ktorí pomáhali sťahovať veci z domov. Súkromný podnikateľ, ktorý tu má hospodársky dvor, doniesol množstvo debničiek, kam si ľudia ukladali veci. 

Už si ľudia závidia, poukazujú na to, že ten alebo onen dostal viac peňazí.

.akokoľvek sa rozdelí pomoc, ľudia nikdy nebudú spokojní. 

To je pravda. O našej zbierke rozhodne zastupiteľstvo. Žiadal som občanov, aby oni navrhli, ako prerozdeliť prostriedky. 

Nevedeli povedať. Navrhol som opraviť cestu, tá slúži každému.