„Do roku 2014 umožníme voľby cez internet vrátane jediného elektronického identifikátora občana,“ píše sa v programových tézach vládnej koalície. O tom, či máme voliť cez internet, budeme hlasovať aj v septembrovom referende.
Na prvý pohľad je to nekonfliktná téma – kto by mohol byť proti tomu, zjednodušiť voľby a pritiahnuť k nim viac mladých ľudí? A aký technický problém by už len pri voľbách mohol vzniknúť, keď bez problémov zvládame posielať cez internet aj peniaze? V skutočnosti je technických problémov mnoho – a nielen technických.
Po prvé, prirovnanie s bankovými prevodmi je chybné: ak vám zmiznú z banky peniaze, všimnete si to a zostane po tom nezvratný záznam – peniaze budú prevedené niekde inde. Ak však váš hlas pôjde inej strane, ako ste chceli, nezistíte to nikdy.
.niekoľko otázok
„Voľby cez internet sú buď anonymné, alebo nefalšovateľné, nikdy nie oboje naraz,“ hovorí bezpečnostný expert Rasťo Turek. Jednoducho, ak sa v databáze pri hlase uchová napríklad len čas hlasovania alebo IP adresa, voľby už nie sú úplne anonymné – ale ak sa neuchovajú, nemožno nijako spätne overiť, či bol hlas započítaný správne.
Po druhé – vyradiť dnes z prevádzky akýkoľvek systém pripojený na internet je veľmi jednoduché, ľudí, ktorí to za priateľskú cenu na objednávku urobia, nájdete bez problémov na ruskej internetovej stránke. A prevencia je mimoriadne zložitá a drahá. „Odolnosť hlasovacích serverov proti agresívnym útokom sa dá zabezpečiť jedine ich rozmiestnením po celom svete. Samozrejme, na pôde cudzích štátov, s úplne inými zákonmi. Pre každý taký hosting je navyše nutné špeciálne zaistiť striktnú fyzickú bezpečnosť a dohliadať na ňu slovenskými orgánmi,“ hovorí bezpečnostný odborník Pavol Lupták, ktorý sa koncepcii elektronického hlasovania už dlhšie venuje.
Po tretie, systém by bol taký slabý, ako jeho najslabší článok – staré počítače v slovenských domácnostiach, plné vírusov a trójskych koňov. To otvára útočníkom množstvo ďalších možností na ovplyvnenie volieb. „V klasickom systéme je málo pravdepodobná úspešná manipulácia volieb tým, že by sa zriadili falošné volebné miestnosti, zatiaľ čo náročnosť zriadenia vierohodne pôsobiaceho elektronického ekvivalentu (a presmerovania časti voličov naň) je podstatne nižšia,“ napísal na svojom blogu audítor bezpečnosti informačných systémov Jozef Vyskoč. „Kto dokáže zaručiť potrebnú kompatibilitu a nespochybniteľnú korektnosť hlasovania na hocijakom existujúcom počítači a softvéri? Obvyklý prístup, že sa to hodí na krk jednotlivým voličom, by mal za následok skôr zníženie ako zvýšenie volebnej účasti,“ upozorňuje Vyskoč.
Po štvrté, keby sa aj nejako podarilo vyriešiť všetky technické problémy, zostávajú oveľa prozaickejšie možnosti podvodov. Ako zabezpečiť, aby pri voličovi hlasujúcom z domu nestál v momente hlasovania niekto ďalší, kto mu sľúbi za správne hlasovanie odmenu alebo sa mu, naopak, nevyhrážal, ak zahlasuje inak? Zvážanie voličov autobusmi do volebných miestností by nabralo dramaticky nové rozmery, pretože by ich už stačilo doviesť ku ktorémukoľvek počítaču alebo si od nich jednoducho vyzbierať identifikačné karty.
Tak často spomínaní Estónci, ktorí sa ako jediní na e-voľby zatiaľ odvážili, vymysleli na tento problém len čiastočný liek: ak volič zahlasuje cez internet, môže ešte neskôr prísť aj fyzicky do volebnej miestnosti a svoj hlas zrušiť. To je však pre ľudí, ktorí budú chcieť masovo skúpiť hlasy, len drobná nepríjemnosť – a väčšina ľudí, ktorí svoj hlas predajú, sa jednoducho nebude s nejakým opravovaním hlasu vôbec obťažovať.
.za koľko
A nakoniec je tu ešte otázka ceny. Richard Sulík v komentári k referendovej otázke uviedol, že voľby cez internet sú „rýchlejšie, lacnejšie a efektívnejšie“. Problémom je, že štát zrejme ešte dlhé roky nebude môcť ľudí na oravských lazoch nútiť povinne voliť cez internet – e-voľby budú musieť fungovať paralelne s klasickým systémom. Ako by mohol byť starý systém plus nový systém lacnejší, ako len starý systém osamote, nie je jasné.
Aj keby sa raz – čo je zatiaľ veľká fikcia – bežné voľby úplne zrušili a nahradili sa len elektronickými, stále by voľby cez internet nemuseli byť lacnejšie. „Treba si uvedomiť, že pre bezpečné voľby je nutné, aby viacero nezávislých expertov podrobne, riadok po riadku, vykonali bezpečnostný audit celého hlasovacieho softvéru, a nielen jeho, ale aj webového serveru a operačného systému (!), čo môže byť skutočne drahé,“ hovorí Pavol Lupták.
Ako výhoda hlasovania cez internet sa často uvádza rýchlosť spracovania výsledkov – o čo väčšia demokracia však bude na Slovensku, ak budeme mať výsledky volieb k dispozícii už v sobotu o polnoci namiesto v nedeľu ráno?
A ak má byť hlavnou výhodou zvýšenie volebnej účasti, je to skôr okľukou vyjadrená túžba, že príde voliť viac mladých voličov strán, ktoré systém navrhujú, a menej starých voličov tých ostatných strán. V skutočnosti je však internet pred každými voľbami zaplavený vyhláseniami mladých, že nepôjdu voliť, lebo všetci politici kradnú a klamú – a nie že nepôjdu voliť, lebo to majú ďaleko...
Informatizácia je jedna z oblastí, kde si netreba vymýšľať úlohy z nedostatku skutočnej práce: štát má množstvo fantasticky predražených systémov, ktoré navzájom nespolupracujú a občanovi neprinášajú nič, pretože sa softvérom len prelepili pôvodné rakúsko-uhorské byrokratické procesy. Systém zaručeného elektronického podpisu, základný predpoklad pre rozumný elektronický volebný systém, je napríklad nastavený tak, že sa elektronický podpis neoplatí prakticky nikomu.
Začať informatizáciu internetovými voľbami je ako začať zlepšovať cestnú infraštruktúru stavbou štvorprúdového diaľničného tunela z Banskej Štiavnice do Žarnovice: dáva to zmysel, len kým o tom teoretizujete z poslaneckej kancelárie. A hlavne kým nepoznáte náklady.
Autor je odborník na nové médiá v NextBig.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.