.predpokladáme, že si k technike inklinoval už od detstva, ale počítač v detskej izbe si asi nemal.
Nie, samozrejme, ale vyrastal som na časopisoch ako ABC, Elektrón, VTM, to boli pre mňa zdroje zaujímavých informácií. Ani na elektrotechnickej fakulte som sa nevenoval počítačom, študoval som silnoprúd, technológiu izolantov. Niekde som musel začať. (Úsmev.)
.a kedy si narazil na počítače?
Až keď som bol v štvrtom ročníku, tak bolo na fakulte prvé PC. Po škole som nastúpil do akadémie vied do výpočtového strediska a mal som obrovské šťastie, lebo spolu s revolúciou sem prišiel aj internet a začínala s ním akadémia. Ona mala kontakty so zahraničím, začali sa rozbiehať siete a ja som bol pri tom.
.ako tie prvé počítačové siete vyzerali?
My sme vtedy mali EC 10 45, to bola obrovská klimatizovaná sála, v nej obrovské škatule s množstvom svetielok a ten počítač obsluhoval tím ľudí. Vykonávali rôzne záhadné procedúry, aby ten počítač fungoval. Akoby udržiavali pri živote nejakého dinosaura. Už tam boli zárodky sietí, vymieňali sa nejaké dáta, ale skok bol, až keď prišli PC. V Európe sa vtedy snažili presadiť iný technologický koncept, založený na protokole X-25, ale to trvalo len chvíľu a my Slováci sme mali tú výhodu, že sme v tom čase nemali vybudovanú infraštruktúru na X-25, tak sme išli rovno na internet a vybudovali sme základy slovenskej akademickej siete SANET. To bolo zopár serverov prepojených linkami a cez Rakúsko aj na zahraničie.
.ty si bol v 90. rokoch vášnivým propagátorom internetu.
Taký evanjelizátor? (Úsmev.)
.áno, presne, ty si už v tom čase vedel, akú obrovskú zmenu internet prinesie?
Bolo to nadšenie pre niečo nové, čo nikto iný na Slovensku nemá. A keď vieš, že celý svet ide tým smerom, tak máš pocit, že to je ono a nerozumieš, že iní to nevidia.
.pamätáš si, kedy si poslal svoj prvý e-mail?
Asi v roku 1992.
.čo to bolo?
To boli také testovacie maily. Prišlo, neprišlo?
.čo bolo potom?
V roku 1994 sme si uvedomili, že internet je fantastická vec a bolo by dobré, keby sa doň zapojilo čo najviac producentov zaujímavých informácií. Potrebujeme médiá, inštitúcie, ako múzeá, galérie. Tak sme začali oslovovať ľudí, aby sme získali kľúčových hráčov. Z médií sa nám podarilo získať pre internet denník SME. Na dennej báze to začalo fungovať 11. novembra 1994, týždeň po Mečiarovej parlamentnej noci dlhých nožov. SME už bolo na internete. Potom nás pozvali na prezentáciu aj na Úrad vlády, aby sme im ukázali, čo sa dá s internetom robiť.
.k rozvoju slovenského internetu viac ako Úrad vlády prispel zrejme Jaroslav Filip, nie?
Aj Peter Breiner. Jaro Filip bol čosi ako kryštalizačný prvok. On totiž vstúpil do toho prostredia, v ktorom ľudia chceli diskutovať, so svojou kreativitou. Napríklad vytvoril si novú identitu a sám seba napádal. A ako Jaro Filip sa pred tými útokmi len chabo bránil spôsobom: toto tu neriešme, neotvárajme. My sme videli, že na Jara útočí niekto, kto ho veľmi dobre pozná, bolo to vzrušujúce. On sa s nami hral ako mačka s myšou a my sme tým dva týždne žili. Preňho bol svet počítačov akýmsi únikom zo sveta, v ktorom sa bežne pohyboval, a páčilo sa mu, že sú tam ľudia z úplne iných sfér, v akých sa pohyboval. Mal zvláštnu charizmu, ľudia mali pocit, že on veľmi stojí o to, diskutovať s nimi.
.čiže aj u nás sa udialo čosi, o čom hovoria aj lídri počítačového biznisu: techniku vymysleli technici, ale zmysel internetu dali skôr ľudia humanitne vzdelaní, filozofi, umelci.
Na tom je veľa pravdy. Čím dlhšie sa pohybujem v prostredí technológov, tým viac si všímam, že oni majú tendenciu veľmi povyšovať techniku, stroje, lenže ľudia sa zaujímajú najmä o ľudí. Aj blogy či facebook sú o kreativite a o vzťahoch. To je dodnes na internete tá najväčšia vec: vzťahy a tvorivý obsah, aký mu vedel dávať napríklad Jaro Filip.
.na Slovensku sa internetové fóra rozbiehali v zvláštnej atmosfére mečiarizmu.
Áno, diskusná skupina SME-l bola platforma pre obyčajných ľudí, ktorí chceli dať najavo svoj názor a nejakými formami aj svoj odpor. Raz bol na Slovensku americký kongresman John Mica a po jeho stretnutí so slovenskými politikmi vyšla správa, ktorá sa interpretovala ako pochvala Mečiara. Niektorým ľuďom zo SME-l to nedalo, skontaktovali sa s Johnom Micaom a zistili, že to vôbec tak nebolo a denník SME to aj zverejnil. To bola sila! Alebo sme si dali vyrobiť tričká s nápisom I was born in Czechoslovakia. Pravdivé vyhlásenie, ale pre mečiarovcov bolo provokatívne. Roman Hofbauer potom napísal článok do Slovenskej republiky, že za tými tričkami je v skutočnosti psychologická vojna NATO, ktorá chce zmeniť situáciu na Slovensku. To bolo fascinujúce. Prinútili sme ho, že sa za ten článok musel podľa tlačového zákona v Republike ospravedlniť.
.a napriek tomu si odišiel do USA. Prečo?
Prišiel roku 1998 a politické zmeny.
.koniec vzrušenia, normálna demokracia, nuda?
Hej. Ale treba vnímať aj súkromný život, človek starne a má ešte túžbu niečo vidieť. Peter Breiner písal z Ameriky Javorové listy a mňa to provokovalo: on tam je, funguje. Mal som chuť tiež tam ísť a zistiť to. Dal som si inzerát cez internet a čakal som. Ozval sa mi Čech, ktorý mal v Amerike firmu. Vybavil mi papiere a išiel som. Na pár rokov, aby som spoznal tú krajinu nie ako turista, ale ako človek, ktorý tam chodí dennodenne do roboty, deti tam posiela do škôl, chodí tam k zubárovi, do kostola...
.a čo si o tej krajine zistil?
Že neexistuje jedna Amerika, ale strašne veľa Amerík. A ty sa dostaneš najprv len do jednej z tých Amerík a až po nejakom čase sa pokúšaš zistiť niečo aj o tých iných Amerikách, najmä etnoamerikách, ako je latino Amerika alebo čínska Amerika.. Otázka rasy sa tam stále rieši, aj 50 rokov po Martinovi L. Kingovi sa musíš pri sčítaní ľudu zaradiť do nejakej rasy. Každá škola má presný zoznam, akej rasy má študentov. Stačí pozrieť sa na rasové zloženie miestnej školy a vieš, kde žiješ. Najlepší študenti sú, samozrejme, aziati, tí cez týždeň chodia do riadnej školy, majú tútorov a cez víkend chodia do etnoškoly, kde sa učia po japonsky alebo po čínsky.
.žiješ v Silicon Valley. Čo je to za Ameriku?
Silicon Valley je názov pre oblasť, ktorá je technologická. Ale ľudia, ktorí tam žijú, to nevolajú Silicon Valley, ale Bay Area, teda oblasť zálivu. Čiže ľudia prídu do Silicon Valley, sú očarení, že sú tam všetky tie veľké firmy, ako Oracle, Hewlett Packard a tu sa to všetko deje, ale po nejakom čase sa mentálne presťahujú do Bay Area. Silicon Valley už tvorí len malú časť môjho života, podstatná časť je Bay Area.
.zažil si v Amerike nejaký kultúrny šok?
Šok je silné slovo. Prekvapilo ma, že native „americkí“ Američania sú veľmi tolerantní. Predstavte si, že by sem prišlo pol milióna Ukrajincov, ich deti by tu chodili do škôl, liečili by sme ich tu a ani by veľmi neplatili dane, my by sme to všetko platili a boli by sme tolerantní. Američania sú takí, ale nehovorím, že to tam nevrie. Sú odhady, že je tam vyše 20 miliónov „ilegálov“, takmer desatina obyvateľov.
.žiješ v Amerike viac ako desať rokov. Máš pocit, že si už súčasťou komunity žijúcej v Bay Area?
V posledných rokoch už áno. Ale funguje to tak, že ak tam chceš byť súčasťou nejakej komunity, musíš si v nej zobrať niečo na starosť. Nemôžeš byť pasívny konzument, lebo to je izolácia, tak sa nikam nepripojíš. Musíš ísť do škôl, robiť programy pre deti alebo vstúpiš do skautov, robíš v kostole nedeľnú škôlku, chodíš s deťmi na výlety, komunikuješ s ľuďmi, vnímaš ich. Na to, aby ťa Američania začali akceptovať ako partnera, potrebuješ čas a musíš niečo „dať“, aby ťa tí ľudia brali.
.v Amerike sa ľudia viac spoliehajú na komunitu ako na štát?
Asi to súvisí s tým, ako tam je štruktúrovaná rodina. Deti odchádzajú od rodičov, často na druhý koniec Ameriky, preto tam oveľa viac funguje samoorganizácia. Mamy v škole alebo kolegovia v práci sa dajú dokopy a robia nejaké aktivity pre ostatných a berú to vážne. Nás trošku prekvapilo, že kresťania sa tam akoby stiahli. Povedať, že ja som kresťan, je provokujúca vec. Akoby boli kresťania v cudzom prostredí, pritom Amerika bola založená na kresťanských princípoch, ale v bežnom živote – obzvlášť v tých liberálnych oblastiach – akoby boli kresťania odstavení nabok. Moji kolegovia Indovia, ktorí chodievajú do svojich hinduistických chrámov, mi pred Vianocami zaželajú Merry Christmas! Pre nich je samozrejmé, že tak ako oni majú svoj kostol, tak aj ja mám svoj. Ale Američania mi povedia: Happy Holidays! A vo veľkých obchodoch je tiež všade pred Vianocami Happy Holidays!
.ty si človek z IT biznisu. Aký je to svet?
Veľké firmy sú podobné asi všade na svete. Si len koliesko v nejakom stroji, máš istý komfort, pracovný čas. Ale potom sú tam aj mladé, vznikajúce firmy s ambíciami, tzv. startupy. Majú nejaké patenty a chcú preraziť, v startupoch sa robí „od nevidím do nevidím“. Tam robia mladí šikovní vorkoholici. Ja nepracujem v startupe, lebo tá práca má veľký dopad na rodinu. Aj deti už v škole tlačia do obrovských školských výkonov, ale duševne sú potom deprivované, sú ako vyfúknuté vajíčka. Tým deťom chýba detstvo, bezstarostnosť aj emocionálny rozmer. Tlak na ne je obrovský, celý deň majú nejaké aktivity a do noci si robia úlohy. Deti prežívajú často prázdnotu a hľadajú, čím to vákuum vyplniť.
.hovorí sa, že lekári často ventilujú svoje pracovné problémy pri hudbe. Ako to robia ľudia z IT biznisu?
Bay Area má jednu výhodu, že je tam blízko krásna príroda – hory, oceán, parky – a veľmi tam ide „green lifestyle“. Je to najliberálnejšia časť Ameriky. Stačí sa pozrieť, koho vo voľbách podporujú títo „technogéniovia“.
.zelené alternatívy?
Áno, sú to takí aktivisti, chcú meniť svet a majú na to peniaze. Technológovia majú často pocit, že majú patent na rozum, lebo to, čo majú v rukách, akoby vládlo svetu a prináša im to aj veľké peniaze. Preto si často myslia, že skutočnú pravdu majú oni, ale v skutočnosti sú ochotní nasledovať aj tie najdivokejšie vízie. Človek však potrebuje nejaký hodnotový systém a ten nevznikne tak, že programujem. To je, akoby som si myslel, že počítaním príkladov sa zo mňa stane lepší človek.
.ako sa tebe, veriacemu konzervatívcovi, žije v liberálno-zelenej časti Ameriky? Si v IT svete nejaký iný?
Nemám pocit, že by som mal nejaké konflikty, človek sa naučí, že o nejakých veciach sa v práci ani pri stretnutí s bežnými ľuďmi nediskutuje. Jednak o politike a jednak o náboženstve. Najmä liberálni aktivisti berú všetky veci veľmi osobne. Keď spochybníš nejakú ich tézu, tak sa s tebou nechcú baviť, vyškrtnú si ťa z facebooku a si pre nich nepriateľ.
.to trošku nabúrava predstavu o tolerantnej Amerike.
Preto sa o politike nemôžem rozprávať s každým. (Úsmev.) O politike sa bavím len s veľmi dobrým priateľom, nie v širšom kolektíve, lebo viem, že niektorí kolegovia to berú veľmi osobne. A keď ja mám iný názor, tak už som pre nich na druhej strane zákopu.
.teda, keď nie si veľký „obamovec“, tak si podozrivý z rasizmu?
No ja mám pocit, že práve teraz sa téma rasy permanentne objavuje. Keď mám ja nejaké problémy, tak ťa obviním z rasizmu. A spolu potom riešime tvoj rasizmus, nie môj konkrétny problém. Aj účastníci tzv. tee parties (verejné zhromaždenia ľudí, nesúhlasiacich s Obamovou politikou – pozn. red.) sú často označovaní za rasistov, čo je čisto účelová fabrikácia a má za cieľ pošpiniť ľudí, ktorí majú problém s daňami a k rase sa vôbec nevyjadrujú. Tak to je sila, ktorá hýbe politickou scénou.
.aká je dnes americká politická scéna?
Je na nej viacero skupín. Liberálni progresivisti – to sú tí aktivisti a „obamovci“. Potom sú tam stredodemokrati, teda demokrati, ale trošku konzervatívnejšieho charakteru, ktorí majú aj tradičné témy a tí si uvedomujú, že liberálni progresivisti oberajú demokratov o budúcnosť. A potom sú na scéne republikáni, ktorí nie sú konzervatívci, a napokon konzervatívci. Momentálne sú v exekutíve práve tí liberálni progresivisti, oni presadzujú aj zdravotnú reformu s povinným poistením, ktorú nikto nechce, teda nechce ju asi 70 percent Američanov.
.prečo?
Lebo to bude socialistické zdravotníctvo a bude znamenať veľké zvýšenie daní. Progresivisti majú tvrdú kalkuláciu – ponúkneme ľuďom socializmus, a tak si udržíme moc na dlhé obdobie. Ale väčšina ľudí si uvedomuje, že na ten socializmus doplatia.
.ale to dojatie, že na čele štátu je vzdelaný černoch s černošskou manželkou z chudobného geta, ešte funguje?
Sentimentálne je to stále silné, stále je dojemné, že prezidentom je človek s takým pozadím, všetci máme radi „dojáky“. Ale nedá sa byť dojatý štyri roky, čiže, niečo sa mení – pozrite sa na tee parties. Na tee parties chodia bežní ľudia, ktorým sa nepáči Obamov program, ktorý robí na úkor daňového poplatníka. Zdravotná reforma bude znamenať, že všetci budú mať nárok na ošetrenie. Potom bude nasledovať amnestia pre ilegálnych prisťahovalcov, a to bude znamenať, že aj oni – a to je asi 20 miliónov ľudí – budú mať nárok na zdravotnú starostlivosť. Sú to zväčša ľudia žijúci na dne spoločnosti, oni teda budú z toho systému iba čerpať, nebudú doň veľmi prispievať. Podstatne sa zmení pomer ľudí závislých od systému a tých, čo doň prispievajú.
.vidno na tee parties aj černochov?
Bola silná tendencia vykresľovať tee parties ako protesty bielych, teda urobiť z toho rasistickú záležitosť, ale nie je to tak. V tee parties funguje veľa černochov a oni sami odmietajú také nálepkovanie. Hoci toto teraz v Amerike funguje – označiť nejaké protestné hnutie za rasistické a tým ho zatlačiť do defenzívy. Často na to slúžia aj liberálne médiá.
.prečo sú hlavné médiá na strane Obamu?
Tieto médiá sa správajú samovražedne. Ľudia preto pozerajú najmä Fox News, tá v sledovanosti pobije všetky ostatné televízie, a preto má aj dostatok reklamy a prosperuje. Možno aj preto sa nedarí denníkom, ako je The New York Times.
.takže podľa teba dnes veľké vydavateľské domy nekrachujú len vinou krízy, ale aj preto, že nevystihujú celkom ducha Ameriky, sú liberálnejšie ako ich čitatelia.
Určite. Nebudeš si predsa predplácať periodikum, ktoré vyhrotene podporuje jednu časť politickej scény. Ak chceš, pozrieš si ho na internete, ale nebudeš ho podporovať svojimi peniazmi. Ale v Amerike sa v čase krízy niektorým médiám veľmi darí – napríklad taký Drudge Report, to je internetová stránka, ktorá odkazuje na najdôležitejšie články zo všetkých médií. Robí to človek, ktorý kedysi zverejnil prípad Moniky Lewinskej. Je to úplne primitívne robená stránka, ale mimoriadne úspešná.
.čiže nie je dôležitá technológia, ale nápad?
Ľudia ani na internete nehľadajú technológiu, hľadajú vzťah, ľudí. Ľudia chcú byť aj na internete súčasťou nejakej väčšej skupiny, ktorá má nejaké hodnoty. A ešte jedna vec: ľudia hľadajú úprimnú otvorenú výpoveď. V Amerike to často nachádzam v talk rádiách, dobrým príkladom je megahviezda Michael Savage, o ktorej iné médiá mlčia. On je trošku taký „tlčhuba“, ale nie ako Slota. Taký konzervatívny „troublemaker“. On má doktoráty, je premýšľavý, vzdelaný, ale má dar používať jednoduché slová, vypichnúť niektoré body, ktoré ostatné médiá z rôznych dôvodov obchádzajú. Čiže jednotlivec má dnes väčšiu šancu povedať pravdu ako veľké inštitúcie, ktoré si musia dávať pozor, aby neprišli o veľkého sponzora. Michael Savage nerobí nič iné, len tri hodiny denne rozpráva do mikrofónu. Ty ho počúvaš, so všetkých síce nesúhlasíš, ale povieš si: „Tento človek ma reprezentuje!“
.je Amerika ešte stále taká „politicky korektná“?
Hlavné médiá sú provládne. Hovorí sa tomu „media-government complex“.Ľudia preto vyhľadávajú takých „nekorektných“ ľudí, ako je Michael Savage a počúvajú „talk radio“. Liberálni progresivisti sa to snažia regulovať, tvrdia, že aj títo rozhlasoví komentátori by mali vždy pozývať aj „druhú stranu“. Používa sa často argument o „hate speech“, teda o nenávistnej rétorike. Keď povieš nejaký názor, tvoj oponent to označí za hate speech a máš problém. Musíš vysvetľovať, že si to tak nemyslel a si v defenzíve.
.čo myslíš, keď používaš slovo „liberál“?
Myslím tým aktivistov, ktorí chcú meniť svet, zasahovať do života ľudí a majú blízko k sociálnemu inžinierstvu. Určite tým nemyslím ľudí, ktorí si nado všetko cenia slobodu jednotlivca.
.je po Obamovom zvolení za prezidenta Ameriky lepšie alebo horšie miesto na život?
Od budúceho roka sa neúmerne zvýšia dane. Je to dôsledok záchrany bánk a nového zákona o zdravotnej starostlivosti. Vtedy to pocítia obyčajní Američania – budú mať menej peňazí.
.o Američanoch sa často hovorí, že sú obézni a naivní. Je to tak?
Čo sa týka obezity, tak to je naozaj v Amerike veľký problém. Ľudia chodia všade autom a jedia kalorické jedlá. Takže veľa Američanov je skutočne obéznych. Ale zďaleka nie všetci. (Smiech.). A čo sa týka naivity, tak tam si musíš dávať pozor na iróniu, ktorá je často americkými priateľmi nepochopená. Američania ťa berú vážne, aj keď vtipkuješ.
.sú Američania väčší vlastenci ako my?
Určite.
.aj Indovia alebo Vietnamci?
Aj oni sa s Amerikou stotožňujú. Nikdy som nevidel Inda alebo Vietnamca v Amerike páliť americkú vlajku. Tí ľudia sú radi, že sú v Amerike, ktorá je pre nich domovom.
.aj Mexičania?
Tí majú veľmi silné putá s Mexikom. Vo svojich mysliach žijú v Mexiku.
.ešte uvažuješ o tom, že by si sa niekedy vrátil na Slovensko?
Ja s tým nemám problém. Až kým sa nedávno neprijal zákon o dvojakom občianstve, nevnímal som to ako problém. Bol som otvorený obidvom krajinám. Žijeme v Amerike a sme stále v kontakte so Slovenskom. Nie je to ako za komunizmu, keď si človek musel vybrať. Dnes sa dá sedieť aj na dvoch stoličkách. Je to v pohode. Možno v Nemecku alebo vo Francúzsku by som mal problém s identitou, ale v Amerike ho nemám.
.naposledy si bol na Slovensku vo februári. Cítiš, že sa tu odvtedy niečo zmenilo?
No jasné. Poviem len jeden príklad. Iveta Radičová prišla na Úrad vlády a povedala, že sa chce zasadiť o to, aby suveníry, ktoré dávajú ministri cudzincom, boli z chránených dielní, kde ich vyrábajú postihnutí ľudia. Takto to má byť! Mám pocit, že znovu prišli k moci normálni ľudia, s ktorými môžeš diskutovať a nemusíš sa za nich hanbiť.
.nemáš ty, ako človek z IT prostredia, strach, že ľudia budú žiť na facebooku a prestanú normálne komunikovať?
Facebook je vyjadrenie potreby komunikovať osobne. Je to lepšia forma ako e-mail alebo esemeska. To, že facebook je taký populárny, hovorí o potrebe normálnej komunikácie a vzťahov.
.čo nám technológie v budúcnosti ponúknu?
Čím dlhšie som v Silicon Valley, tým menej verím v technológie. (Smiech.)
Martin Vystavil / Narodil sa v Kežmarku, vyštudoval na Elektrotechnickej fakulte STU v Bratislave, pracoval vo Výpočtovom stredisku SAV, patril medzi pionierov internetu na Slovensku. Od roku 1998 žije v USA, kde pracuje ako IT expert v Silicon Valey.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.