Chodíme len s ochrankou

Tím sa skladá z civilnej a vojenskej časti. V civilnej časti pôsobia odborníci na rekonštrukciu, stavbári, vodári, ale aj veterinári. Vojaci sú tam predovšetkým kvôli našej ochrane, sprevádzajú nás, chránia nás. Konkrétne sa venujeme desiatkam projektov. Napríklad v oblasti poľnohospodárstva je to pomoc či školenia poľnohospodárov. Ich znalosti sú totiž často menšie ako znalosti nášho záhradkára. Nemajú napríklad prístup k novším metódam, literatúre a podobne. Zúčastňujeme sa aj na stavebných projektoch ako stavba či oprava škôl. Od jednoduchších infraštruktúrnych vecí, ako je stavba menších mostov, po bezpečnostné projekty ako checkpointy či služobné objekty pre políciu. 

Tie projekty vychádzajú zo žiadostí miestnej vlády a miestnych komunít. Nie je to tak, že by sme si my sami určovali, čo chceme urobiť. Ide aj o to, aby si to miestni aj viac vážili, aby boli ochotní sa o to ďalej starať. Aby to zobrali za svoje, musí to byť na základe ich žiadostí a s ich participáciou. V Afganistane je veľa takých projektov, pri ktorých si donor povedal, že by niekde bolo dobré postaviť nejakú školu, ale tá škola potom môže zostať prázdna, pretože sa na tom nedohodol s ministerstvom školstva a podobne. Všetko, čo robíme, má podporiť autoritu miestnej vlády.

Áno, ale je to do určitej miery obmedzené. My nemôžeme ísť niekam bez ochranky, bez vojakov. Hoci Logar nie je najnebezpečnejšia provincia, situácia predsa len nie je taká, že by sme sa niekam len tak vybrali. Je to tak, že keď niekam prídeme, máme okolo seba ozbrojených vojakov. Na druhej strane, tí ľudia sú na to po rokoch vojny zvyknutí. Veľmi často rokujeme s miestnymi orgánmi, teda s miestnou vládou a ministerstvom, ale aj s radou starších. Každý projekt sa s nimi musí nejako dohodnúť. Tie rokovania trvajú dlho, podmienky sa často menia, ale to je taký miestny kolorit. 

Ešte sme sa nestretli s tým, že by sa s nami niekto nechcel baviť. Ale je pravda, že primárne pôsobíme v tých oblastiach provincie, kde je, nehovorím, že bezpečne, ale bezpečnejšie. Sú oblasti v provincii, kde má Taliban väčší vplyv ako vláda, ale tam sa veľmi neangažujeme. Tí ľudia sa s nami bavia, pretože predsa každý človek má záujem na tom, aby v jeho oblasti bola nejaká základná zdravotnícka opatera, aby mohol poslať deti do školy, aby bolo na cestách bezpečne, aby sa mohol dostať do mesta, kde si môže nakúpiť. Toto im Taliban nie je schopný zariadiť. 

Logar je na hranici, to je pravda, ale hranicu tvoria veľmi nepriestupné vrchy. Ale ovplyvňuje nás to. V Logare sú oblasti, kam sa nedostaneme, pretože by to bolo príliš riskantné. Taliban je v tej provincii prítomný. Tých bojovníkov tam nie je veľa, ale logika povstaleckej vojny je taká, že na tú provinciu stačí niekoľko desiatok ľudí, aby dokázali destabilizovať pomery. Zakopávajú míny, niekde občas odpália nejakú raketu a už tým sa im darí viazať veľké množstvo afganských i koaličných jednotiek a v niektorých miestach znemožňovať našu prácu.