Reformný tím?

.naši reformátori správne hovoria, že reformy treba robiť na začiatku volebného obdobia, pokiaľ sú ľudia na zmeny ako-tak pripravení. Neskôr už reformy bolia a cítiť ich viac. Pozrime sa teda, čo plánuje vláda v daniach, odvodoch a dôchodkoch.

Vládne strany pred voľbami sľubovali, že urobia poriadok v daniach, ale nebudú ich zvyšovať. Za poriadok by sa dalo pokladať aj vyrovnanie sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH) na pôvodnú rovnakú úroveň 19 percent, ktorú Ficova vláda zmenila. Zaviedla znížené 10-percentné sadzby na knihy a lieky a šesťpercentnú na predaj potravín z dvora. Iste, ak by sa sadzby vrátili na pôvodnú, a teda vyššiu úroveň, bolo by to zvýšenie daní a novú vládu by čakala od R. Fica kritika za „nesociálnosť“. Lenže ak by mali spotrebitelia dobrú pamäť, spomenuli by si, že zníženie sadzieb DPH veľmi ceny kníh a liekov nezredukovalo. Smotanu si zlízli na vyšších maržiach obchodníci. Ak by sa teraz sadzby vrátili na pôvodnú úroveň, ceny týchto tovarov by sa veľmi nepohli a ak áno, tak by to zákazníci nebrali ako prílišnú záťaž. V ponechaní sadzieb DPH na rôznej úrovni premrhala vláda jednoduchý, rýchly a relatívne bezbolestný príjem do rozvráteného štátneho rozpočtu. Sľubne znejú slová ministra financií Ivana Mikloša, že vláda síce nebude zvyšovať daňové zaťaženie osôb, ale to neznamená, že sa nemôžu pohnúť sadzby daní.

To, či bude stačiť na zaplátanie dier v rozpočte iba efektívnejší výber daní a šetrenie, ktoré vláda sľubuje, je otázne. Pochybuje o tom aj Vladimír Baláž, ekonóm z Prognostického ústavu SAV. Slovensko má podľa neho v EÚ jeden z najnižších výberov daní v pomere k HDP a ak bude chcieť zabezpečiť určitý štandard verejných služieb, bude na to potrebovať peniaze.

Upratovanie v odvodoch sa podľa programového vyhlásenia konať bude. Jozef Mihál na poste ministra práce a sociálnych vecí je istou zárukou, že sa to aj môže podariť. Zjednotenie vymeriavacích základov či zavedenie superhrubej mzdy sú kroky vpred. Mihál už avizoval, že upratovanie bude aj v tom, aby odvody platili všetci, ktorí podnikajú, z každého príjmu a aby sa zrušili všelijaké výnimky. Posvieti si napríklad na ľudí, ktorí pracujú na autorské zmluvy. Tí doteraz nemuseli platiť odvody do Sociálnej poisťovne povinne, ale iba dobrovoľne, čomu sa viacerí vyhli.  Podľa Mihála budú autori povinne platiť odvody najskôr od júla 2012. Podobne si chce minister posvietiť aj na majiteľov eseročiek, ktorí sa mohli odvodom vyhnú vyplácaním si iba podielov na zisku.

Drobní podnikatelia ako živnostníci však budú sklamaní, ak čakali, že odvody sa budú aj znižovať, pripadne rušiť. A pritom to vyzeralo nádejne. Spočiatku do médií presakovali názory ministra práce, že by si vedel predstaviť zrušenie povinných odvodov v nezamestnanosti a v chorobe, ale neprešlo to. Možno mala vláda strach z výpadkov v príjmoch do Sociálnej poisťovne, ktorá dotuje z časti týchto odvodov dôchodky. Šanca na rozbeh komerčného pripoistenia, ktoré by mohlo pokrývať tieto poistenia, je tak premárnená. „Keďže tieto fondy boli dlhodobo prebytkové, nazdávam sa, že trh by ponúkol lacnejšie alternatívy,“ hovorí Richard Ďurana, riaditeľ inštitútu Iness. Naďalej tak budú platiť tieto poistenia aj ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť byť chorí či nezamestnaní.

V dôchodkovom systéme sa od novej vlády čakali veľké zmeny. Jozef Mihál chce zvýhodniť nižšie penzie a zaviesť minimálny dôchodok, ktorý by vyčistil priestor od rôznych dávok v hmotnej núdzi, ktorými sa doteraz nízke dôchodky prilepšovali.

Nedôjde ani k zvyšovaniu odchodu veku do dôchodku. Podľa programového vyhlásenia sa nebudú meniť ani pomery odvodov do 1. a 2. dôchodkového piliera. Znova sa však zavedie povinnosť vstupu mladých ľudí do druhého piliera, čo je pre udržateľnosť systému dobré. Ale ako naplniť deficitný prvý pilier? Ekonóm Baláž vidí iba nasledovné možnosti: posunúť vek odchodu do dôchodku, podstatným spôsobom obmedziť valorizáciu a výrazne obmedziť počet priznaných invalidných a predčasných dôchodkov. „Pretože sú všetky tieto opatrenia veľmi nepopulárne, pravdepodobne k nim nedôjde a deficit v Sociálnej poisťovni sa bude dotovať zo štátneho rozpočtu tak ako doteraz,“ predpovedal Baláž ešte pred definitívnych schválením programu vlády. Peter Goliaš, riaditeľ inštitútu INEKO, vidí dobré riešenie aj v tom, ak by vláda naviazala dôchodkový vek na vek dožitia a naplánovala postupné predlžovanie dôchodkového veku na 65 rokov. 

Pozitívnejšie môžeme vnímať snahu vlády uvoľniť podnikanie dôchodkových správcovských spoločností (DSS) zrušením obmedzení pre ich investovanie, ktoré zaviedla minulá vláda. Zmenami sa má dosiahnuť, aby sa portfóliá dôchodkových fondov nepodobali ako vajce vajcu, a aby sa sporiteľom oplatilo investovať aj do rastových či vyvážených fondov.

Nápad podporiť DSS, aby investovali do diaľnic, sa nie všetkým osloveným ekonómom páči. Baláž tvrdí, že dôchodkové systémy nevylučujú aj investovanie do národných infraštruktúrnych projektov. Pripomína však, že je dôležité, aby dôchodkové investovanie dodržiavalo pravidlá diverzifikácie rizika a na diaľnice môže ísť len malá časť aktív, maximálne 10 percent. Ďurana nesúhlasí, aby politici financovali zo súkromných úspor veľkolepé projekty s otáznou návratnosťou. Argumentuje tým, že 2. pilier by mal predstavovať spôsob, ako diverzifikovať riziko investovania aj za hranice Slovenska.  „Financovanie diaľnic z úspor túto možnosť odstraňuje a sporitelia by sa stali úplnými rukojemníkmi schopnosti Slovenska splácať svoje záväzky v budúcnosti,“ dodáva.

Je jasné, že nová vláda pochopila, že si so silnou populistickou opozíciou nemôže dovoliť robiť radikálne reformy, ako to bolo v rokoch 2002-6.  Výhrou tohto programového vyhlásenia vlády by bolo, keby program slúžil iba na aktuálne upokojenie opozície pred komunálnymi voľbami a popritom sa budú potichu chystať trochu odvážnejšie reformy.