Hudobne ma festival ničím neprekvapil, gastronomicky bol však mimoriadne chutný. Kuchyňa celého sveta sa stretla v jednom údolí, všade exotické vône a jedlá, aké u nás nenájdete ani v luxusných reštauráciách. Paleo je vyzdobené, vysvietené, čisté. Cestou domov, ukolísaní týmto až „nežným“ stretnutím, sme v rádiu zachytili správy z Loveparade. Nikdy som na nej nebol, ničím ma nelákala. Považovaná až za akúsi kolotočiarsku zábavu, venujúca sa tej najnudnejšej odnoži tanečnej hudby... Kolotoče však mám rád... Ale to je úplne jedno. Je úplne jedno, aká to bola akcia, nechcem ju vôbec hodnotiť, nechcem hodnotiť ani prácu usporiadateľov, či niekoho iného. Loveparade bola zjavne obľúbená, keď na ňu chodilo toľko ľudí, musela mať v sebe niečo, čo návštevník opery alebo festivalu Paleo možno nepochopí, ale ono to tam proste je. S podobnou udalosťou sa vyrovnáva ťažko, mňa vždy zarazí akási zvláštna záľuba nálepkovať ľudí, najmä po takýchto nešťastiach. Na internete som si prečítal o feťákoch, sexe, drogách, vymletých mozgoch – akoby sa niektorí potrebovali vymedziť, uistiť sami seba, že im sa nič podobné stať nemôže, lebo oni nefetujú a sú strašne múdri. Je to pritom šialene smutné klišé – po ožranoch na folklórnych a rockových festivaloch (tento predsudok spája úplne rozdielne svety, aj jedni k druhým bývajú nemilosrdní a označujú sa rovnakými prívlastkami), sa dostávame na stretnutia feťákov na festivaloch a tanečných akciách, samozrejme, všetci holdujú neviazanému sexu. Až ma z toľkých predsudkov bolí hlava. Nešťastia sa nevyhýbajú ani divadlám, nákupným centrám či vedeckým projektom riadeným najmúdrejšími kapacitami sveta. Keď som čítal tie nadnesené komentáre, spomenul som si často na Paleo. Asi by tí čistučkí šesťdesiatnici boli prekvapení, za koho sú ako návštevníci u mnohých považovaní. Na Love Parade nezomreli feťáci, zomreli ľudia. A to je veľmi smutné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.