Smutný koniec Love Parade

Stalo sa to asi takto: v sobotu 24. júla prichádzali k diaľničnému tunelu pri meste Duisburg desiatky tisícov ľudí. Išli na masovú diskotéku, pravdepodobne si chceli zatancovať, možno chceli pocítiť zvláštnu „vibráciu”, ktorá k účasti na takejto megaakcii zrejme patrí, možno tam išli preto, lebo tam išli „všetci”. Húfy ľudí v priebehu dňa pokojne prichádzali k tunelu. Ten však organizátori otvorili o hodinu neskôr, než bolo avizované. Keď sa vstup do areálu konečne otvoril, bol už pred tunelom obrovský nával. Okolo pol štvrtej bol už tunel totálne preplnený. Vznikol v ňom najprv chaos a krátko na to aj panika, zosilnená masovou klaustrofóbiou. Organizátori vtedy údajne neuposlúchli výzvu polície, aby do tunela nevpúšťali ďalších ľudí. Namiesto toho otvorili časť plotu pred tunelom, ktorým sa mali k davu, vtedy už spanikárenému, priblížiť sanitky. Spolu s nimi (alebo dokonca namiesto nich) sa do tunelu natlačili ďalší ľudia. Polícia vtedy tunel uzavrela. Zrejme chcela, aby ľudia na druhom konci uvoľnili zápchu. Niektorí prichádzajúci sa zrejme obávali, že sa do areálu nedostanú, a tak preliezali vysoké ploty, iní – tí v tuneli – sa chceli čím skôr a za každú cenu dostať von. Nastal obrovský tlak, ľudia začali padať, ďalší sa tlačili na nich, v dôsledku čoho došlo k zraneniam, pádom z výšky a v niekoľkých prípadoch k uduseniu.  Devätnásť ľudí zomrelo na mieste, viac než päťsto bolo zranených, z nich ďalší dvaja zraneniam v nemocnici podľahli...

V lete roku 1989, keď tisíce východných Nemcov putovali cez Balaton, Viedeň a Prahu do slobodnej Bundes republiky, rozhodol sa undergroundový DJ zo Západného Berlína Matthias Roeingh, známy ako Dr. Motte, osláviť svoje 29. narodeniny vo veľkom štýle. Spolu s priateľkou, americkou výtvarníčkou s krásnym menom Danielle de Picciotto, pozvali asi 150 priateľov na pokojnú časť berlínskeho bulváru Kurfürstendamm, zavolali zopár dídžejov, postavili primeraný soundsystem, prihlásili sa k boju za mier (Belrínsky múr ešte stál) a rozdávali palacinky. Heslom akcie bolo Friede, Freude, Eierkuchen (Mier, Radosť, Palacinky).

Dopadlo to dobre, a tak sa partia muzikantov a umelcov okolo Matthiasa a Danielly rozhodla v akcii každoročne pokračovať. V roku 1990 – už v zjednotenom Berlíne – sa pod optimistickým heslom „Budúcnosť je naša” na tanečnej párty zišlo 2 000 ľudí. Každý ďalší rok sa počet účastníkov zdvoj- či strojnásobil, až v roku 1995 dosiahol 280-tisíc (heslom bolo „Mier na zemi”). Hoci to už s pôvodným narodeninovým happeningom nemalo veľa spoločného, bol to zrejme posledný ročník, keď sa s prižmúrením oka dalo hovoriť o slobodnej párty so zaujímavou hudbou, pozitívnou ideou a s pocitom aspoň povrchného pocitu „nezávislej spolupatričnosti”. Keď v júli 1996 prišlo na Kurfürstendamm 750-tisíc ľudí, organizátori aj mestskí úradníci sa – celkom oprávnene – zľakli a ďalšie loveparády presunuli na bezpečnejšiu, zo všetkých strán prístupnú Ulicu 17. júna v blízkosti parku Tiergarten. Undergroundové začiatky so zaujímavými dídžejmi a subverzívnym politickým apelom boli definitívne minulosťou. „Love Parade sa stala obchodom, atrakciou podobnou mníchovskému Oktoberfestu,” hovorí pre .týždeň Petr Horák z Kulturfabrik.sk, dlhoročný organizátor techno-parties v Čechách a na Slovensku. „Tomu zodpovedá prístup organizátorov aj účinkujúcich.”

Love Parade sa snažila rok čo rok prekonávať vlastné rekordy návštevnosti. V roku 1997 prišlo viac než milión ľudí, v roku 1999 1,5 milióna. V roku 2008 dosiahla návštevnosť vrcholných 1,6 milióna účastníkov. Keďže sa na loveparády nepredávajú lístky, sú tieto počty odhadom organizátorov. Odhady polície boli zhruba o 30 percent nižšie. V roku 2006 sa poslednýkrát akcia konala v Berlíne a bol to tiež posledný ročník, na organizovaní ktorého sa zúčastnil zakladúci Dr. Motte – prekážala mu komercionalizácia celého podujatia. „Love Parade” sa stala obchodnou značkou, komerčné firmy a popové televízie ako MTV alebo VIVA sa stali veľkorozpočtovými sponzormi podujatia. 

V rokoch 2007 a 2008 sa miliónová diskotéka konala v Essene a v Dortmunde, plánovaná Love Parade v roku 2009 v Bochume bola zrušená. Od roku 1997 sa podobné „parády” konajú vo veľkých mestách na celom svete: od Mexico City či Caracas až po Tel Aviv a Viedeň.

Napriek masovej účasti loveparády nesprevádzali žiadne výtržnosti ani väčšie problémy. Niekoľko ľudí bolo každoročne zadržaných v súvislosti s drogami, len výnimočne prichádzalo ku krádežiam a ešte výnimočnejšie k násilnostiam. Ani s bezpečnosťou účastníkov neboli v minulosti problémy – diskotéka sa konala na otvorených, ľahko dostupných priestranstvách. Prečo to v Duisburgu bolo ináč?

Od sobotňajšej tragédie uplynulo len niekoľko dní a tak definitívne odpovede stále ne poznáme. „V tejto chvíli je dôležité byť trpezlivý a čakať na relevantné informácie z vyšetrovania, ktoré prebieha. Doteraz sme mohli vidieť len to, čo médiá a svedkovia udalosti dali na svoje internetové stránky a na YouTube,” hovorí pre .týždeň Henrik Nilsen, spoluorganizátor festivalu Roskilde a šéf Security Focus Group v európskej asociácii hudobných festivalov Yourope (treba dodať, že Love Parade nie je členom tejto asociácie). Je pravda, že v Duisburgu sa Paráda prvýkrát konala v uzavretom areáli, čo sa samo osebe prináša rapídne zvýšene nároky na bezpečnosť účastníkov. „Základnou otázkou je rozpor medzi kapacitou areálu – ja som počul, že to bolo okolo 350-tisíc ľudí a 1,4 milióna návštevníkmi, ktorých očakávali organizátori. Medzi týmito dvoma číslami je veľmi nebezpečné napätie. To je podľa mňa najdôležitejšia otázka, ktorú budú musieť organizátori zodpovedať,” hovorí Henrik. „Nerozumiem, ako mohli zodpovedné autority povoliť akciu, majúc tieto dve čísla na pamäti.”

„Z toho, čo som videl v televízii, je jasné, že chyba bola v organizácii,” hovorí Petr Horák. „Či zlyhali organizátori, alebo polícia, však neviem.”

Podľa medializovaných informácií organizátorov už pred akciou  upozorňovali viacerí experti na bezpečnosť, no hlavný organizátor Rainer Schaller do poslednej chvíle tvrdil, že to majú pod kontrolou a že bezpečnosť nebude problémom. „Už minulý rok som hovoril, že Duisburg nie je vhodné miesto na Love Parade, pretože je príliš malý a tesný,” povedal nemeckým novinám Bild šéf policajných odborov Rainer Wendt. Nakoniec práve z týchto dôvodov minulý rok akciu v meste Bochum nepovolili. V mimoriadne nepríjemnej situácii sa ocitol starosta Duisburgu Adolf Sauerland, ktorý napriek nesúhlasu viacerých poslancov mestského zastupiteľstva akciu – údajne až v deň konania – povolil. Podľa nemeckých médií zrejme dúfal, že státisíce návštevníkov pomôžu zadlženému mestu znížiť dlhy. 

Problém má aj polícia, ktorá napriek tomu, že bol tunel plný ľudí, až na poslednú chvíľu otvorila únikové východy. Polícia sa proti tomu obvineniu ohradila a hlavnú vinu dáva organizátorom, ktorí údajne nemali pripravený žiadny krízový plán. „Čakali sme na rozkazy, ale žiadne neprichádzali,” citoval týždenník Der Spiegel nemenovaného člena ochranky, ktorá sa spolu s políciou starala o bezpečnosť. „A potom sa v dave začali objavovať bezvládne telá. Až potom polícia otvorila núdzové východy z tunelu, ale už bolo neskoro.” 

„Bezpečnosť jednoducho zostala na organizátoroch s tým, že oni to nejako zvládnu, keďže majú s organizovaním Love Parade dlhoročné skúsenosti,” povedala pre časopis Stern Claudia Leisse, poslankyňa duisburského mestského zastupiteľstva za Zelených, obviňujúca starostu Sauerlanda z hrubej nedbalosti.

Mnoho otázok zostáva nezodpovedaných. Evidentne si svoju úlohu nesplnili organizátori, ktorí očakávali, že milión ľudí sa nejako vtesná do priestoru s oveľa nižšou kapacitou, pričom pre vchod do areálu zabezpečili len jeden vstup (a ešte aj ten cez potenciálne klaustrofobický tunel). Viacero chýb zrejme urobila aj polícia a ostatné bezpečnostné zložky, ktoré nedokázali zmysluplne usmerniť prichádzajúce davy a neskoro zareagovali na kritickú situáciu v tuneli. Zodpovednosť na seba bude musieť zobrať aj starosta Sauerland, ktorý túto neprimeranú akciu vo svojom meste povolil.

Zatiaľ je čas na smútok. „Títo mladí ľudia išli na párty a namiesto toho ich čakala smrť a zranenia. Som rozmerom ich bolesti a utrpenia zdesená a hlboko zarmútená,” povedala niekoľko hodín po tragédii nemecká premiérka Angela Merkelová. „Je to tragédia a človek teraz nemá chuť rozmýšľať nad tým, kto bol vinný,” hovorí Petr Horák. 

„Prišla hádam v Dusiburgu k slovu agresia, nenávisť, sila? Nie, bola to nešťastná zhoda okolností. Ak Love Parade stojí na státisícovej spontánnej účasti, mala by nešťastnú stratu 21 životov prežiť,” píše v článku Láska mezi kapkami krve v Lidových novinách Zbyněk Petráček a kladie tým nepríjemnú otázku „Čo ďalej?” Organizátor Love Parade Rainer Schaller už povedal, že jeho masová diskotéka sa definitívne skončila. Vo viacerých komentároch sa objavujú názory, že v sobotu sa v Duisburgu vlastne skončila celá éra techno-parties, či dokonca všetkých veľkých festivalov.

To by bola podľa nás veľká chyba. Keď sa stretnú desiatky či stovky tisícov ľudí na jednom mieste, vždy to znamená isté riziko. Organizátori veľkých festivalov aj spontánnych techno-parties ho však vedia do značnej miery eliminovať. Správy o úmrtiach či ťažkých zraneniach na týchto akciách sú šokujúce aj preto, že sú také zriedkavé. Kto bol na festivale v Roskilde, kto bol na Pohode, v Glastonbury, na Nova Rocku či na niektorej z letných techno-parties, ten kto navštívil niektorú z minulých loveparád, vie, že aj uprostred veľkého množstva ľudí sa človek môže cítiť bezpečne. 

Svet, v ktorom žijeme, však nie je bezpečný. Ohrozuje nás príroda, ktorú ináč máme veľmi radi, ohrozujeme sami seba, keď v dave prepadneme panike. Tragédiu v Duisburgu spôsobila séria zlých rozhodnutí niekoľkých kľúčových ľudí a následná panika, ktorú tie rozhodnutia vyvolali. Preto je zrejme správne ďalšie loveparády neorganizovať. Techno-parties a letné festivaly však budú pokračovať ďalej. A to je dobre.