Učami Michala Kaščáka

Na tomto čine sa spolupodieľal Igor Derevenec, išli sme cez takú malú colničku kdesi v Bielych Karpatoch a tvárili sme sa ako zábavoví Dji idúci z akcie. Obe pekne vyložené na zadných sedadlách, aby ich bolo vidno. Odvtedy som s nimi nazvučil všeličo, ako zvukár mám za sebou niekoľko veľkých úspechov. Tie „bedne“ mali možnosť pochutnať si na mnohých skupinách pôsobiacich na pôde Federácie spoločenského hokeja, ako sú slávni Muflóni, nadupaní Hip Hop Talamus či famózni Die Schnitzeljodlers. Vypočuli si niekoľko protestných zhromaždení, požičané ozvučovali niekoľko svadieb, jeden prudérny aktívny kamarát cez ne bojoval aj proti verejnému domu v Sade Janka Kráľa. Raz som sa ponúkol Matúšovi Vallovi, že nazvučím šnúru skupín Para a Le Payaco. Odvážne skupiny to prijali, a tak som si vychutnal slastný pocit držať v rukách osud slávnych kolegov. Bolo to úžasné – vidíte celý koncert a zjavná spriaznenosť s umelcami zabezpečuje aj záujem okolostojacich návštevníkov, išlo totiž o maličké kluby. Žiaľ, podobnú skúsenosť som zažil iba raz, asi som to robil príliš dobre, vďaka čomu sa skupiny stali ešte slávnejšie a v takých minisálach už viac nehrali. Veľkú česť zažili moje drahé Zecky nedávno na plavárni na Pasienkoch. Krátko pred odchodom na svetový šampionát ozvučovali krásne kreácie slovenských akvabel. Existencia akvabel ako takých je niektorými pesimistami spochybňovaná ruka v ruke s trpaslíkmi a inými rozprávkovými bytosťami, môžem ich však ubezpečiť, že sú. A to, že sú, dokazuje, že s ľudstvom to vôbec nie je také zlé, keď sa dokáže venovať takým uleteným, milým a veľmi náročným činnostiam len preto, aby to na chvíľu v bazéne pri pohľade z brehu pekne vyzeralo. Tie naše sa v švédskom Gőteborgu stali majsterkami sveta. Neviem, či ich bude vítať plné Námestie SNP ako chlapov, čo tiež vyhrali zlato v tom istom švédskom meste, len v oveľa škaredšom a mrazivejšom vodnom športe. Ale som pripravený to ozvučiť, mám totiž doma dve malé hrdé „bedničky“ z „pašerácké stezky“ Bielych Karpát. Vivat!