Slobodní vážski muzikanti

Juraj Kušnierik

Štvrtok, 8. júl 2010. Začína sa štrnásty ročník festivalu Bažant Pohoda. O ôsmej večer vystúpi na veľké TESCO Stage osem mužov v stredných rokoch. Kým si ladia nástroje, Michal Kaščák, Peter Kaščák a Martin Beďatš zo skupiny Bez ladu a skladu vypustia z holubárskej klietky niekoľkých holubov, Branuško Jobus otvorí ventil potrubia a zároveň s ním aj festival. „Bez kapely, ktorá teraz vystúpi, by nevznikla skupina Bez ladu a skladu a bez nej by nevznikla Pohoda,” hovorí Michal Kaščák. Chór vážskych muzikantov (CHVM) začína hrať svoj narodeninový koncert.

Keď sa povie „underground,” väčšina z nás si predstaví českú scénu okolo Magora Jirousa a Plastikov. Underground však existoval aj na Slovensku, jeho centrom bol Trenčín a CHVM boli jeho kľúčovou kapelou. Založili ju v roku 1980 študenti Gymnázia Jurija Gagarina – schádzali sa každú stredu po štvrtej vyučovacej hodine – a svoj prvý koncert mali v telocvični na akcii Gympelfest. Blízky im bol punk, a to nielen ako hudobný štýl či módny trend, ale v prvom rade ako prístup k hudbe. „Do It Yourself čiže Urob si sám bolo našou zásadou,” hovorí mi o 30 rokov neskôr v bekstejdži Pohody zakladateľ a basgitarista CHVM Ľuboš Dzúrik. Na punku im vyhovovalo aj to, že sa pri ňom od hudobníkov neočakávali žiadne virtuózne výkony. Stačilo mať názor, vkus a – najmä na našej strane Železnej opony – aj odvahu a tvrdohlavosť. Keď chlapci zmaturovali a prišli do slovenského hlavného mesta na vysoké školy, objavili český „androš” a „novú vlnu so starým obsahom” (ako nekontrolovateľne bujnejúcu nezávislú scénu označili dobové komunistické médiá). Pamätné boli koncerty so Zónou A či Večery Jazzovej sekcie v bratislavskom klube Primaf, kde CHVM vystupovali napríklad s Mikulášom Chadimom a kde sa človek mohol dozvedieť, čo sa deje v Prahe a prípadne si aj zakúpiť kazety, či dokonca magnetofónové kotúče s nahrávkami Plastikov, Extempore či Garáže. 

V osemdesiatych rokoch sa CHVM stali kapelou v každom zmysle slova „kultovou”. Jej koncerty boli mimoriadnymi a slávnostnými udalosťami (o ich význame svedčila aj pravidelná a hojná účasť eštebákov), nahrávky sa šírili z kazeťáka na kazeťák a grafitová podoba názvu kapely na stenách bratislavských domov v jednom období početnosťou konkurovala dokonca aj Tublatanke. Neskôr bolo možné CHVM počuť a vidieť aj na slávnych koncertoch na Mladej Garde, na Slovrocku či na pražskom Rockfeste. Práve na Mladú Gardu si niekedy v roku 1985 priviedli Vážski muzikanti mladších kamarátov, ktorí si hovorili Bez ladu a skladu...

Chór vážskych muzikantov hral najprv jednoduchú trenčiansku verziu punku (veľkým vzorom boli The Stranglers), neskôr sa vydali do temnejších vôd, ich pesničky sa stávali komplikovanejšími. Členovia Chóru (za 30 rokov sa ich v ňom vystriedalo viac než 30) sa učili ovládať svoje nástroje za pochodu, či lepšie povedané na pódiu. Kapela nahrala okolo 25 albumov a odohrala stovky koncertov. Okolo nej vznikala a rástla trenčianska nezávislá scéna, ktorej najviditeľnejším ovocím je festival Pohoda.

Keď som počúval narodeninový koncert CHVM na Pohode, uvedomil som si, že táto kapela zreje podobne ako archívne víno. Ich hudba rokmi naberá obrovskú silu, podloženú poctivosťou a tvrdohlavou nekompromisnosťou. Vedia, o čom hrajú a spievajú, a hoci sú to veselí ľudia, myslia to stále smrteľne vážne. 

Príbeh kapely prerozprával Ľuboš Dzárik v knihe Chór vážskych muzikantov – cesta od boľševika k nezávislosti, ktorá nedávno vyšla v jej vlastnom vydavateľstve Fukkavica Records. 

Všetko najlepšie k tridsiatym narodeninám, páni Muzikanti!