„Kým v minulosti dominovali témy integrácie a reforiem, dnes vláda považuje za kľúčovú tému problematiku kvality každodenného života“. Nie, to nie je veta z Programového vyhlásenia vlády (PVV) Švajčiarskej konfederácie, Holandska či inej bohatej západnej krajiny. Z vety som zámerne vypustil Slovenskú republiku s cieľom zvýrazniť kontrast medzi videním sveta slovenskými politikmi a skutočným stavom (nielen) krízou kváreného Slovenska. Z neho potom vyplýva aj naliehavosť riešení a ako si ukážeme, vláda pri mnohých síce uvádza všeobecné rámce, ale bez konkrétnych návrhov a vyčíslení. Uvedená veta z PVV by mohla pre Slovensko platiť v prípade vyrovnaného alebo dokonca prebytkového rozpočtu či stabilizovaného dôchodkového systému, prebytkovo hospodáriaceho zdravotníctva a školstva, z ktorého by sa neozývali zvýšené hlasy. Ani jedno tu však nemáme a Slovensko tak dnes, bohužiaľ, nerieši iba „kvalitu každodenného života“.
Aj keď občania na vlastnej koži dennodenne zažívajú problémy fungovania zdravotníctva, školstva či podnikateľského prostredia, zrejme najvážnejším problémom súčasného Slovenska je rozvrátený stav verejných financií. Tento zdanlivo abstraktný problém však môže mať na životy nás všetkých vážne dôsledky v podobe vyšších daní v budúcnosti a tým aj pomalšieho rastu bohatstva, prípadne neschopnosti štátu plniť sľuby, ku ktorým sa dnes zaväzuje. Za tento rok sa očakáva deficit verejných financií presahujúci 7% HDP, čo je v absolútnom vyjadrení takmer 5 miliárd eur. Na porovnanie – je to viac ako sú výdavky ministerstva zdravotníctva, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva školstva dohromady. Tento deficit vláda vykrýva rastúcim verejným dlhom Slovenska, presnejšie dlhom slovenských občanov. Už v tejto chvíli každý z čitateľov tohto článku dlhuje viac ako 5 000 eur. Aby sme sa nedostali do podobných problémov ako Gréci, ktorým pre dlhodo nezodpovednú rozpočtovú politiku prestali trhy požičiavať, je nevyhnutné dať verejné financie čo najskôr do poriadku. Ak sa nechceme vydať na cestu zvyšovania daní, ktoré by slovenskému hospodárstvu v konkurenčnom európskom prostredí poškodilo a ktoré vláda v dokumente znepokojujúco nevylučuje za predpokladu adekvátneho zníženia odvodov, treba sa zhlboka nadýchnuť a začať škrtať vo vlastných výdavkoch.
A tu sa dostávame k problému nedostatočnej konkrétnosti. Vláda chce zaviesť tzv. rozpočtovú ústavu, aby bola verejnosť informovaná o skutočnom stave verejných financií. Chce ústavným zákonom zadefinovať pravidlo pre verejný dlh. Z dokumentu sa už nedozvieme, koľko to má byť, vytratilo sa aj predvolebných 60 %. Vláda chce šetriť reformou verejného obstarávania, obmedzením klientelizmu a korupcie sprehľadnením nakladania so štátnym majetkom a zverejňovaním všetkých zmlúv. Z dokumentu sa nedozvieme, koľko chce takto ušetriť. Predpokladané stovky miliónov stačiť nebudú, Slovensko ťažia miliardy, ktoré nevynulujeme, ani keby sa zo dňa na deň zázrakom zamestnalo všetkých 400-tisíc nezamestnaných na Slovensku. Vláda nielenže nepredstavila, ako chce riešiť problém deficitného priebežného piliera dôchodkového systému, kde každý deň odkladu reformy predstavuje vysoké náklady do budúcnosti, ale návrhom umožniť použitie úspor v druhom pilieri na výstavbu diaľnic stiera aj rozdiel medzi prvým a druhým pilierom.
Vláda sa chystá zlepšovať podnikateľské prostredie. Keď sa súkromný sektor dostal do hľadáčika vlády v posledných rokoch, neznamenalo to preň dobrú správu. Podnikatelia i ľudia hľadajúci zamestnanie si preto museli s úľavou odfúknuť pri čítaní návrhov, ako je zrušenie možnosti rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa bez súhlasu zamestnávateľa, odstraňovanie administratívnych bariér pri podnikaní, zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného či spružnenie Zákonníka práce s cieľom dosiahnuť flexibilnejšie pracovné vzťahy. Na druhej strane sme sa zase nedozvedeli, čo sa skrýva pod revíziou nastavenia platieb poistného, ktoré predstavujú najdôležitejšiu bariéru v tvorbe pracovných miest.
Programové vyhlásenie sa nečíta zle. Ambícia vlády zmeniť fungovanie v mnohých oblastiach života je hmatateľná. Ale vzhľadom na krízovú situáciu by si občania namiesto často používaných slovných spojení „vláda podnikne kroky“, „vláda posúdi“ či „vláda bude klásť dôraz“ zaslúžili poznať viac podrobností, ako chce vláda stanovené ciele dosiahnuť.
Autor je riaditeľom INESS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.