Predpokladali sme napríklad, že kríza posilní lídrov, ktorí sa posunú doľava, budú kritizovať trh a posilňovať ekonomický nacionalizmus. Realita sa vyfarbila trochu viac namodro: tam, kde pravica vládla, zostala pri moci a teší sa slušnej podpore, tam, kde bola v opozícii, vyhrala voľby a vládne znovu. Tip na Keynesa síce vyšiel, ale práve „jeho“ dlhy stiahli v roku 2010 do opozície každého socialistu v strednej Európe. Varšava, Praha, Budapešť a Bratislava nemajú spoločné iba to, že im vládnu pravicové vlády, v troch prípadoch vlády otvorene liberálne a fiškálne reštriktívne, ale aj to, že socialisti majú hlavu v smútku a veľa voľného času. Čo vlastne robia?
Nuž, ako kde. Bez preháňania možno povedať, že najlepšie medzi „červenými“ je na tom Robert Fico a najhoršie jeho maďarský kolega HYPERLINK "http://en.wikipedia.org/wiki/Attila_Mesterházy"Attila Mesterházy. Zatiaľ čo Fico verí, že netreba meniť nič, len štyri roky počkať, jeho kolegovia riešia, ako sa zmeniť, či zozelenieť, zliberálnieť, alebo kde nájsť ešte mladšieho a atraktívnejšieho lídra.
Vodca poľskej SLD sa volá Grzegorz Napieralski. Narodil sa v roku 1974, nestihol byť komunista a hoci sa jeho strana dlhodobo pohybuje na úrovni 10 percent, v prezidentských voľbách získal 14 percent. Tento výsledok bol všeobecne ocenený a komentátori sa zhodli, že najviac musel vyrušiť premiéra Donalda Tuska. Napieralski je totiž sociálny liberál, kritizuje poľskú katolícku cirkev, podporuje liberalizáciu potratov a homosexuálne zväzky. Ale zo všetkého najviac sa stará o svoj imidž mladého a flexibilného fešáka. Presne na to hral doteraz aj Tusk. Ak si teda médiá nájdu novú tvár, môže to bezfarebného Tuska ohroziť – a aj jeho Platforma stratí monopol na kritiku Kaczynského.
V roku 1974 sa narodil aj líder maďarskej MSZP HYPERLINK "http://en.wikipedia.org/wiki/Attila_Mesterházy"Attila Mesterházy, tiež nebol komunista a tiež vystupuje liberálne. Všeobecne je považovaný za predĺženú ruku bývalého premiéra Ferenca Gyurcsánya (to je ten, čo klamal ráno, na obed aj večer) ale aj chlapca, ktorý nevie, čo má robiť. Maďarskí socialisti sú vôbec v ťažkej pozícii, Fidesz je občas viac naľavo ako oni, a tak to bojazlivo skúšali s liberalizmom. Neúspešne.
Mladý je aj Bohumil Sobotka, nástupca Jiřího Paroubka. Ročník 1971, tiež nebol komunista a podobne ako Petr Nečas či knieža Schwarzenberg je pokrstený katolík. Vystupuje umiernene, Nečasovej vláde odkázal, že bude konštruktívnou opozíciou a podporí časť zákonov, ktoré bude navrhovať. Do tieňovej vlády zavolal radikálnu feministku, zeleného aktivistu a všetkých, ktorí sa nestihli zdiskreditovať. Jeho vyzývateľom na budúcoročnom kongrese strany bude navyše Michal Hašek (ročník 1976), župan Južnej Moravy a v mnohom replika samotného Sobotku.
Ukazuje sa, že dvadsať rokov po páde komunizmu sa v strednej Európe najviac darí ľavici, ktorá nevznikla priamou, ale nanajvýš nepriamou transformáciou z komunistických strán (Smer, ČSSD), naopak, najhoršie sú na tom kedysi silné postkomunistické strany (poľská SLD, maďarská MSZP), ktoré boli ešte v 90. rokoch vzorom pre českých aj slovenských ľavičiarov. Najpopulárnejší a súčasne najstarší je medzi „višegrádskymi“ socialistami Robert Fico, ktorý okrem takzvaného sociálneho štátu ponúka aj nacionalizmus. Homosexuálov ignoruje, Brusel a Washington poslúcha, žiadne zbytočné experimenty neskúša. Najslabší sú socialisti, ktorí robia presný opak. Vo Varšave im témy preberajú liberáli, v Budapešti konzervatívci. Aké je z toho poučenie?
Na Slovensku sme si doteraz zakladali na tom, že medzi pravicou a ľavicou je rozdiel a krajine to prospievalo. Donald Tusk sa, naopak, snaží preberať témy modernej ľavice, Viktor Orbán témy starej ľavice a ich krajinám to skôr škodí. Iveta Radičová by to preto s citátmi amerického ľavicového ekonóma Josepha Stiglitza a svojimi úvahami o sociálnom štáte nemala preháňať. Ľavičiari majú sedieť v opozícii, nie vo vláde.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.