S tými regionálnymi to ešte ide, tam je pre ne vyčlenená jedna tretina každého tretieho vagónu, takže sa tam zmestia. Hoci, keď sme prechádzali po ostrove Usedom, tak sa ten náš vlak plnil bicyklami, až ich už skoro nebolo kam dávať.
Ešte horšie to je, ak chcete bicykel dostať z Nemecka do Česka. Rýchliky na to nie sú zariadené a jediné dva vlaky, ktoré ich do Česka vozia, sú, pokiaľ ide o bicykle, beznádejne vypredané. Jediný voľný rýchlik za veľa dní išiel o pol deviatej ráno, keď sa zase nedalo dostať od mora do Berlína. Takže sme z Baltiku museli ísť o deň skôr, aby sme to stihli.
Našťastie, ľudia v Nemecku akosi počítajú s tým, že u nich občas niekto prespí. Aspoň moji priatelia, ktorí zase občas prespia v Prahe.
Kamarátka Petra, u ktorej nocujem najčastejšie, bola práve v Španielsku, ale jej kamarát Dietrich v Berlíne bol a miesto v byte si pre mňa a pre môjho syna Jakuba urobil. Bicykle nám vzali v úschovni na berlínskej Hlavnej stanici, nádhernej katedrále železnice, ktorá je najväčšou stavbou Berlína po zjednotení. V miestach, kde plánoval Hitlerov architekt Albert Speer postaviť katedrálu nacizmu, najväčšiu stavbu sveta. Vždy, keď som tu, premýšľam, ako si túto informáciu o novom zjednotenom Nemecku mám vysvetliť.
Berlín mám rád. Aj preto, že to bolo mesto, kam som chcel v lete 1989 emigrovať. Keď som sa po mesiaci predsa len vracal domov, vtedy ešte do komunistického Československa, mal som pocit premárnenej šance. Ten Berlín, v ktorom som chcel žiť, bol, samozrejme, Západný Berlín, s centrom okolo stanice zoo, Kudamu a polozrúcaného kostola, ktorý tu stojí ako pripomienka vojny. Prvýkrát som tu videl pandu v prvej zoologickej, ktorá nevyzerala ako koncentračný tábor. A na tunajšej univerzite som na svoje zdesenie zistil, že niekto na Západe môže obdivovať Maa alebo kubánskych komunistov.
Ale ten hlavný dôvod, prečo sa vybrať do Berlína a prečo premýšľať o tom, či by tu človek nemohol žiť, to nie je. Ten pravý dôvod sa objaví, keď na Berlín padne letná noc. Sú ním berlínske krčmy, bary, reštaurácie. Berlín je najlepšie stredoeurópske mesto na nočný život, hovorí mnoho mojich priateľov a ja s nimi súhlasím. Len v ulici neďaleko centra „Západného Berlína“, kde sme u Dietricha nocovali, bolo zo pätnásť krásnych krčmičiek a barov, ktoré naozaj lákali na návštevu. Na posedenie nad novinami, na kus reči s priateľmi či na tanec alebo počúvanie muzikantov. Ceny pritom boli aj pre Čecha, ak už nie ľudové, tak pohodovo prijateľné. A noc bola tichá, pokojná; ráno zase voňavé ako žemľa a rožteky z neďalekého rodinného pekárstva. Prosto, môj Berlín, mesto, v ktorom by sa bolo dalo žiť. Takže Nemecké železnice, vlastne vám ďakujem za ten pekný berlínsky večer.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.