Vo Varšave sa programové vyhlásenie vlády nazýva expozé premiéra, a hoci ide o oficiálny dokument vlády, pravidlom je, že odznie ako prejav premiéra v parlamente. Takýto prejav plní viac propagandistickú či populistickú funkciu, než výpočet konkrétnych cieľov, či dokonca zákonov, ktoré vláda hodlá predložiť. Premiér Jaroslaw Kaczynski napríklad svoje expozé v roku 2006 povedal z hlavy, bez papiera. Hovoril takmer hodinu a pol, svoju vládu nazval vládou nádeje a optimizmu, chválil poľský kapitalizmus a bránil národné tradície. Súčasný premiér Donald Tusk prekvapil ešte viac. Hovoril viac ako tri hodiny, čím urobil rekord v žánri, podklady mal napísané, ale viac ako politická reč to bolo osobné vyznanie. Hovoril o láske a vzájomnej solidarite, novom vzťahu štátu k občanovi, vláde, ktorá nemá vládnuť, ale slúžiť a pomáhať. Okrem postpolitických vyznaní prisľúbil zníženie daní, stavanie diaľnic či štadiónov. Nepovedal však ani jedno číslo. Najkonkrétnejší bol, keď oznámil stiahnutie poľských vojakov z Iraku a obrat zahraničnej politiky na spoluprácu s Bruselom a Berlínom. V porovnaní s jeho vystúpením si však všetky reformné vlády na Slovensku zaslúžia päť hviezdičiek.
Podobne osobné vyhlásenia patria aj k britskej tradícii, s jednou malou výnimkou. Prichádzajúci premiér zvykne oceniť prácu svojho predchodcu a v krátkom prejave pri vstupe na Downing Street 10 povie, aké sú jeho plány s krajinou. Po posledných voľbách, keď vznikla koaličná vláda konzervatívcov a liberálnych demokratov však aj oni dohodli spoločný program, ktorý v zásade obmedzil vystupovanie konzervatívcov voči Bruselu a liberálov v míňaní. Britskí premiéri svoje programové vyhlásenia napokon odovzdajú kráľovnej a Jej veličenstvo vystúpi na pôde parlamentu, kde oznámi plány svojej vlády.
Azda najväčšiu voľnosť má pri svojom programovom vyhlásení americký prezident. Ako hlava exekutívy, čo zodpovedá postaveniu slovenského premiéra, vystupuje so svojimi plánmi raz ročne v takzvanej správe o stave Únie. Opäť je to viac politická reč, ako detailný výpočet plánov a pripravovaných zákonov. Prezident sa potrebuje dostať do médií, čomu zodpovedá ľudový jazyk aj otvorenosť pri predstavovaných plánoch. Zdá sa teda, že na Slovensku sa vyvinula tradícia, ktorá viac ako obstojí aj v porovnaní so staršími demokraciami.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.