Deti, ženy a kvóty

Jednou z najväčších tém dnešného Nemecka je problém nízkej pôrodnosti. V predvolebných kampaniach sa tamojší politici predháňajú, kto prinesie účinnejšie riešenie v boji proti demografickému úpadku a súčasne zabezpečí, aby si ženy nemuseli vyberať medzi kariérou a materstvom. Sú lepšie veľkorysé rodičovské príspevky? Tak sa to javí najmä bavorským konzervatívcom z CSU, ktorí zdôrazňujú, že aj rodiny s nepracujúcou matkou majú právo na slušné živobytie. Alebo je lepšie masívne stavať jasle, kam ženy rok po pôrode odložia dieťa, aby sa mohli ďalej venovať svojej kariére? Tak to vidia tradične nielen sociálni demokrati, ale už aj kresťanskí demokrati (CDU) pod vedením Angely Merkelovej. Keďže dosiaľ bola hustá sieť jaslí iba na území bývalého východneho Nemecka, podľa vládneho plánu sa má do roku 2013 strojnásobiť počet jasieľ pre deti od jedného do troch rokov. Ekonómovia z inštitútu DIW preto na základe simulácií skúmali, aký efekt na pôrodnosť by mal vyšší rodičovský príspevok verzus desaťtisíce nových jaslí. Výskumníci zistili, že nové jasle by pôrodnosť v celkovom priemere nezvýšili. „Naopak, počet pôrodov by vzrástol vďaka vyššiemu rodičovskému príspevku.“ V prípade zvýšeného príspevku o 20 percent by sa niektoré ženy rozhodli ostať doma, čím by sa síce o čosi zvýšil počet narodených detí, ale súčasne by klesol podiel pracujúcich žien. Ekonómovia sú aj preto presvedčení, že sa treba vydať cestou jaslí. Uvádzajú ešte dva podporné dôvody: skupina bezdetných, dobre zarábajúcich žien, ktoré sa obávajú veľkého výpadku príjmov súvisiaceho s dieťaťom, bude viac motivovaná na založenie rodiny, ak môže dať svoju ratolesť do jaslí. A po druhé, ekonómovia tvrdia, že skorá kolektívna výchova detí má dobrý vplyv na ich neskoršie kariérne šance. 

Inštitút DIW zverejnil v lete ešte jednu štúdiu, ktorá nemecké médiá pomerne prekvapila. Vyplynulo z nej, že Nemky nijako zvlášť nevyrušuje, aké majú platy. Naopak, mzdové rozdiely už dlhé roky vyrušujú novinárov aj politikov: nemecké ženy totiž zarábajú v priemere o 23 percent menej než muži, čo je jeden z najväčších rozdielov v rámci EÚ (v Taliansku je rozdiel iba 4-percentný, na Slovensku okolo 21-percentný). Tento fakt sa pokladá za dôkaz diskriminácie žien v mužskom svete. Lenže je to komplikovanejšie: v bývalom východnom Nemecku sú platové rozdiely minimálne, keďže ženy posielajú oveľa častejšie deti do jasieľ a pracujú na plný úväzok. V exzápadnom Nemecku je však bežné, že ženy pracujú popri deťoch na čiastočný úväzok (tým pádom sa ani veľmi nešplhajú po kariérnom rebríčku), a preto zarábajú v prepočte na hodinu o štvrtinu menej. Podľa DIW sú aj platové nároky týchto žien oveľa nižšie než u mužov. Keď sa výskumníci v 10-tisícoch domácností pýtali, čo si predstavujú pod spravodlivou mzdou, ženy udávali o 25 percent nižšie sumy ako muži. Vysvetlenie je na dlani: ženy sa porovnávajú so svojím okolím a inými ženami, kým muži so svojimi konkurentmi na trhu práce. Ale azda sú za tým aj niektoré prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami – o tých sa autor až bojí viac zmieňovať, ešte ho niekto obviní z najväčšieho moderného hriechu, „rasistického sexizmu“. 

V Nemecku by si však ako neandertálec pripadal aj slovenský liberál, ktorému platové rozdiely medzi pohlaviami robia istú starosť. Ministerka rodiny Kristina Schröder (CDU) chce väčším firmám zákonom predpísať, že do roku 2015 musí sedieť vo vrcholových orgánoch súkromných spoločností aspoň 20 percent žien. Vláda hovorí, že kvótu nestanoví, ak sa budú firmy „zodpovedne“ správať. Ako uviedla Kristina Schröder, „na kvótach, ktorými hrozíme, je najlepšie tom, že visia nad firmami ako Damoklov meč“. Vládna Komisia pre dobré správanie firiem už kontroluje, ako sa firmy v tejto veci správajú. Ministerka spravodlivosti Sabine Leutheusser-Schnarrenberger sa naposledy pre Die Zeit vyjadrila, že v roku 2012 bude vláda prístup firiem bilancovať a položí si otázku: „Zodpovedá to, čo sa v tejto oblasti dialo, predstavám vlády – stačí to alebo nestačí?“ Vážne znepokojeného novinára („to chcete do roku 2012 len tak vyčkávať?“) ministerka ubezpečila, že vláda ani na chvíľu nepoľaví: „Musíme konať už teraz, podnikom dáme aktívne najavo, či už v priamych rozhovoroch, alebo prostredníctvom výmeny informácií s vládnou komisiou, že musia dostať podstatne viac žien do dozorných rád – a v lepšom prípade aj do predstavenstiev.“ Sama ministerka síce vraví, že nie je veľkou zástankyňou kvót, ale „na konci sa môže stať, že vláda zložená z CDU a FDP neuvidí žiadnu inú cestu, ako siahnuť po nástroji kvót“. Pokroková to krajina...