Svet

Pohreb Milana Paumera, člena päťčlennej protikomunistickej odbojovej skupiny Mašínovcov, vyvolal v Česku opäť vášnivú polemiku o tom, či ich spoločnosť má pokladať za svoj mravný vzor. Vo verejnej prezentácii prevážil pozitívny postoj: česká vláda prerušila kvôli pohrebu rokovanie a jej najvýznamnejší členovia na čele s premiérom Petrom Nečasom sa prišli pokloniť Paumerovej pamiatke. Rovnako ako vedenie českého parlamentu a senátu. 

V českej tlači však prebiehal miestami až zúrivý spor novinárov a historikov. Počtom navrch mali zástancovia Mašínovcov, ktorí zdôrazňovali, že Mašínovci sa postavili komunistickému režimu v najtemnejšej dobe 50. rokov, keď režim likvidoval elitu národa. Preto ak Mašínovci zabili pri ozbrojených akciách, potrebných na to, aby si zabezpečili zbrane, peniaze alebo sa dostali na Západ, šesť ľudí (zväčša režimu slúžiacich policajtov), šlo vraj o súčasť legitímneho boja. Proti Mašínovcom sa však ozvali hlasy aj v nekomunistickom tábore. Historik Petr Zídek sa v Lidových novinách opýtal svojich oponentov, či „zapálenie sedemnástich stohov slamy, čo je jediný preukázateľný odbojový čin Mašínovcov a spol. pred ich útekom za hranice, stál za všetkých mŕtvych. Tí, ktorí dnes glorifikujú bratov Mašínovcov a Milana Paumera, vytvárajú čierno-biely obraz minulosti, v ktorom je na jednej strane neosobný „totalitný systém“ a na druhej hŕstka hrdinov. Zvyšok spoločnosti sa ticho redukuje na zbabelcov, ktorí nemali dosť odvahy zabíjať policajtov“. Tieto a podobné názory pobúrili novinára Adama Drdu. Toho podľa vlastných slov najviac odpudzujú ľudia, ktorí „svoje nekonanie (či zlyhanie) nie sú schopní reflektovať, povyšujú ho na všeobecnú hodnotu a ešte deklasujú tých, ktorí sa správali odvážnejšie či jednoducho inak“. Podľa Drdu je od historikov pomätené argumentovať v neprospech Mašínovcov a iných odbojárov za to, že ich akcie napokon neviedli k úspechu. „Milan Paumer je pre mňa hrdina,“ uzavrel Drda. Len novinár Jan Macháček sa priznal, že na Mašínovcov nemá vyhranený názor. „Romanticky obdivujem ich útek cez NDR, ale s podrezaním zviazaného a omámeného esenbáka mám problém. O máločom som sa toľko napremýšľal, ale dôsledok je, že sa akosi neviem zaradiť do nejakého zošikovaného názoru alebo si svoj vlastný názor nejako dobre zaradiť.“

Poľská prokuratúra chce obžalovať bývalého prezidenta Kwasniewského a bývalého premiéra Millera za vojnové zločiny.  Súhlasili vraj s tajnou väznicou CIA na území Poľska, kde dochádzalo k mučeniu. Existenciu strediska pripustil bývalý minister Iwinski. Obidvaja obvinenie aj existenciu väznice odmietajú, súhlas so stíhaním musí vyjadriť najskôr parlament.

Bill Gates a desiatky ďalších amerických miliardárov sa rozhodli darovať polovicu svojho majetku na charitu. Odhady hovoria, že vytvoria balík v hodnote 600 miliárd dolárov. Warren Buffett chce darovať až 99 percent svojho majetku. Chvályhodná snaha – až na to, že významná časť darov bude určená aj na podporu umelých potratov v treťom svete.

Britská energetická firma British Petroleum oznámila, že sa jej podarilo zacementovať poškodený vrt na dne Mexického zálivu. Na jeho úplné zatvorenie musia ešte zabezpečiť dno vrtu. Ropa začala unikať z vrtu na konci apríla, po výbuchu vrtnej súpravy. Ekologickú katastrofu a hospodárske dôsledky budú americké štáty v okolí Mexického zálivu odstraňovať a pociťovať ešte roky.

Dňa 6. augusta, 8.15, sa v japonskej Hirošime rozozvučal zvon mieru. Tak ako každý rok pripomenul výročie, keď americký bombardér zhodil na mesto atómovú bombu. Tohto roku sa na spomienkovom obrade prvýkrát zúčastnil aj americký veľvyslanec v Japonsku. Podľa pozorovateľov je to príprava na návštevu Baracka Obamu. Hirošimu zatiaľ nenavštívil žiadny americký prezident. 

Pakistan už od 21. júla trápia nezvyčajne silné monzúnové dažde. Zasiahli väčšinu regiónov, odrezali ich od zásobovania a pripravili o strechu nad hlavou ich obyvateľov. Je pravdepodobné, že až vyše 1500 ľudí prišlo o život. „Ľudia jednoducho mizli v bahne,“ hovorí spolupracovník združenia Človek v ohrození Sye Kamran Ali Shah. „Rozsah tejto katastrofy je priveľký, aby sa reakcia mohla ponechať iba na vládu,“ dodáva.

Nebohý predseda rakúskej populistickej strany FPÖ Jörg Haider mal vraj na kontách v Lichtenštajnsku 45 miliónov eur. Lichtenštajnsko informácie dementovalo, vdova po Haiderovi o ničom nevie. Špekuluje sa, že peniaze pochádzali od Muammara Kaddáfiho. 

Poradkyňa amerického prezidenta pre ekonomiku bude od 3. septembra exporadkyňou. Odstupuje z postu predsedníčky Rady hospodárskych poradcov Bieleho domu, ktorej úlohou je určovať postupy administratívy počas hospodárskej krízy.

Kirgizská prezidentka, ktorej krátke obdobie vládnutia poznamenali občianske nepokoje a humanitárna katastrofa v krajine, prvý raz priznala, že bezpečnostné sily Kirgizska počas nepokojov porušovali ľudské práva menšinových Uzbekov.