Doma

Nová vláda splnila svoj prvý dôležitý predvolebný sľub. Parlament povedal nie gréckej pôžičke. I keď medzi koaličnými poslancami sa našli aj takí ako Anton Marcinčin z KDH, ktorí pôžičku schvaľujú a za jej neposkytnutie nehlasovali. Vláda si stojí za názorom, že pomáhať nezodpovednému členovi Únie nie je skutočná solidarita. Navyše požičiavať mu v čase, keď sami nemáme peňazí nazvyš, je nezodpovedné. Tiež nie je jasné, či Grécko splní všetky sľubované škrty, i keď s niektorými už začalo. Napriek tomu jeho štátny dlh je vo výške 150 percent HDP a ekonomika nevyniká životaschopnosťou. 

Rozhodnutie koaličných poslancov si  vyslúžilo kritiku opozície. Poslanec Smeru Peter Kažimír tvrdí, že Slovensko ponesie za toto rozhodnutie ekonomické aj politické dôsledky. Myslí si, že dostaneme menej z európskych peňazí na sanáciu krajiny po povodniach a v budúcnosti môžu byť naše žiadosti posudzované prísnejšie. Čo by niektorým projektom asi neuškodilo. Oficiálne Slovensko však žiadne písané pravidlá EÚ neporušilo a trestané by tak nemalo byť. Nepísané pravidlá, že malý štát má s návrhmi európskych velikánov iba súhlasiť, však porušené boli.
S kritikou sa ozvali už aj úradníci z Európskej  komisie. Eurokomisár Olli Rehn Slovensku vyčíta nesolidárnosť. Ivan Mikloš, minister financií, kontruje, že solidárnosť je pomoc bohatých chudobným, a nie opačne. Ekonómovia tvrdia, že odmietnutie pôžičky takým malým štátom, ako je Slovensko, nebude mať vplyv ani na euro, hoci opoziční poslanci, ale aj európski politici tým strašia. Našich nedodaných 817 miliónov eur (jedno percento z celkovej sumy) pre Grékov sa buď vôbec nepožičia, alebo to zatiahnu ostatné štáty. Český ekonóm Pavel Kohout pre denník Sme dokonca povedal, že oceňuje slovenskú odvahu a pripomenul, že najviac naštvané z nášho postoja môžu byť francúzske a nemecké banky, ktoré majú v Grécku napožičiavané veľké sumy peňazí. Premiérka Iveta Radičova na kritiku reaguje odmietavo a tvrdí, že máme v našom postoji v Európe aj spojencov. Medzi tých môže patriť aj susedné Česko, ktoré si tiež pred časom dovolilo odmietnuť novú európsku daň na banky. Podobne aj šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda hovorí, že sme náš postoj dobre s partnermi odkomunikovali. Okrem neschválenia pôžičky Grécku parlament schválil pripojenie sa Slovenska k ochrannému valu, kde ide o väčšie peniaze.

Vláda chce ísť príkladom štátnej správe a znížiť platy ministrov o desať percent. Šetriť by mali aj poslanci: predseda parlamentu Sulík má pripraviť návrh, ktorý zmení celkové odmeňovanie zákonodarcov. Návrh na skresanie miezd by mal byť súčasťou predlohy zákona o štátnom rozpočte. Zatiaľ nie je známe, o akú sumu by mohli poslanci prísť. Konečná podoba vraj závisí od dohody klubov. 

Zmena Ústavy a novelizácia trestného poriadku, ktoré zužujú poslaneckú a sudcovskú imunitu, prešla do druhého čítania. Za zmenu Ústavy hlasovalo 81 poslancov, okrem koaličných aj dvaja z SNS. Ako povedala Anna Belousovová, zrušenie imunity jej neprekáža a je dokonca aj za to, „aby poslanci nemali imunitu ani v pléne Národnej rady.“ Robert Fico chce o veci ešte hovoriť s premiérkou.

Karol Mitrík z SDKÚ, ktorý by mal zasadnúť na čelo SIS, má problém. V minulosti poskytol alibi viceprimátorovi Košíc Eugenovi Čuňovi, ktorý bol podozrivý z brania úplatku. Špeciálny súd vtedy Mitríkovej výpovedi neuveril a Čuňa odsúdil. Stále mu však verí premiérka Radičová, ktorá, naopak, neverí súdom. Dokonca ani Špeciálnemu súdu, ktorý SDKÚ v minulosti zúrivo bránila. 

Minister obrany Ľubomír Galko menoval šéfa Vojenského obranného spravodajstva. Stal sa ním Anton Ondruška. Vystriedal doterajšieho šéfa vojenskej kontrarozviedky Ľubomíra Skuhru. Svojho šéfa ešte stále nemá Vojenská spravodajská služba. Milana Hudeca, ktorý bol do tejto funkcie menovaný, minister obrany pre problémy s bezpečnostnou previerkou z tohto postu odvolal.

Nad Bratislavským hradom vzniká luxusné sídlo, ktoré by malo byť sídlom premiéra. Rekonštrukcia vychádza na úctyhodné štyri milióny eur. Predstavitelia Smeru vilu obhajujú tvrdiac, že iní premiéri majú aj honosnejšie sídla. Ale uvedomujú si háklivosť témy v časoch hospodárskej krízy, a tak pripúšťajú, že rekonštrukcia mohla byť aj predimenzovaná či neúčelná. Minister Mikloš považuje celý projekt za nehoráznosť a nezmyselné rozhadzovanie peňazí.

Podpredseda KDH nehlasoval s koalíciou pri rozhodovaní o tom, či Slovensko poskytne pôžičku Grécku. Kým jeho stranícki kolegovia sa hlasovania zdržali, alebo sa pomýlili (poslankyňa Sabolová), Marcinčin bol ako jediný za pôžičku, lebo si myslí, že odmietnutie nebude mať pre nás pozitívne dôsledky.

Predseda Najvyššieho súdu sa zúrivo bráni kontrole z ministerstva financií. Tvrdí, že je nezákonná. Minister financií Ivan Mikloš má na vec opačný názor a podpísal už pokuty pre Najvyšší súd aj pre jeho predsedu. Avizuje aj trestné oznámenie na Štefana Harabina. 

Ministerstvo financií zaplatilo 134-tisíc eur za mediálne tréningy cez telefón pre exministra Jána Počiatka, bývalého štátneho tajomníka Petra Kažimíra a hovorcu Miroslava Šmála. Len za tohtoročný jún rezort zaplatil za 153 hodín konzultácií viac ako 14 500 eur.