Trójsky kôň

Spor? Podaktorí dokonca mimo záznamu hovoria o vojne. Ak prijmeme túto terminológiu, zatiaľ víťazným generálom je Jaromír Markovič. Meno tohto muža si treba zapamätať. Celý problém sa začal pred rokmi tým, že štátny metrológ Markovič dostal do rúk neziskovú organizáciu s monopolom na vykonávanie služieb legálnej metrológie. Ide o štátom garantovaný biznis, ciachovanie meradiel ako taxametrov na taxíkoch, výdajných stojanov na benzínových čerpadlách a váh používaných v obchodnom styku, nariaďuje priamo zákon. Markovičovi sa podarilo z neziskovky, nad ktorou mal mať kontrolu štát, vybudovať de facto súkromnú firmu.   

   A keď mu jedinečné postavenie na trhu postupne začala obsadzovať konkurencia z Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS), stalo sa nasledovné: Markovič sa vrátil do ÚNMS a začal svoju konkurenciu likvidovať.  

Ale vráťme sa ešte na začiatok.

   Prvá Dzurindova vláda presadila transformáciu niektorých príspevkových organizácií pod kontrolou štátu na neziskové organizácie. Cieľom bola snaha ušetriť a nájsť efektívnejšie možnosti na fungovanie verejnej správy. Každý orgán centrálnej správy tak mohol určiť organizáciu vo svojej kompetencii pod podmienkou, že táto organizácia dokáže fungovať aj po odstrihnutí od štátnych príspevkov. Vtedajší predseda ÚNMS Dušan Podhorský, nominant SDĽ, takúto organizáciu našiel v podriadenej Slovenskej legálnej metrológii (SLM). Neskôr bola teda SLM  transformovaná z príspevkovej na neziskovú organizáciu.

   Do funkcie riaditeľa SLM povolal nominant Podhorský Jaromíra Markoviča ešte v čase, keď firma patrila štátu ako príspevková organizácia. Transformáciou zo štátu previedol Markovič na „svoju“ firmu nielen know-how, organizačné a prístrojové vybavenie a zaškolenú pracovnú silu, ale aj majetok. Lenže bol tu iný problém. Pravidlá fungovania SLM boli nastavené tak, že štát v podstate stratil kontrolu nad monopolnými metrologickými službami. Podľa štatútu o neziskovke rozhoduje generálny riaditeľ a Správna rada, pričom kontrolu vykonáva Dozorná rada. Správna aj Dozorná rada boli zložené z troch členov. Jeden člen mal byť zástupca úradu ÚNMS, druhým bol zamestnanec SLM, a tretím členom bol zástupca priemyselného zväzu (respektíve zástupca výskumu alebo podnikateľ z oboru). Rozhoduje sa väčšinovým systémom, teda dvaja môžu prehlasovať jedného. Väčšinu mal Markovič zabezpečenú. V prvej Správnej rade bola zamestnankyňa SLM Slavomíra Jamrichová, ďalej za zväz Jozef Buday a za ÚNMS Podhorský. Ten sa stal v roku 2005 veľvyslancom v Kazachstane, no funkciu v rade neopustil. Ako mohol z Ázie vykonávať svoju funkciu? „Osobne sa zúčastňoval dvakrát do roka na zasadnutiach správnej rady a využíval možnosti IT technológií,“ reagoval ÚNMS na našu otázku. V Dozornej rade boli Igor Chovan za zväz, Zuzana Oprchalová za ÚNMS a Jozef Orlovský za SLM. Buday a Chovan sú členmi Zväzu priemyslu Slovenska a podľa informácií .týždňa dlhoroční známi Markoviča. Ich kancelária je priamo v budove SLM na Geologickej ulici, ktorú má zväz od SLM prenajatú. Zdroj z ÚNMS sa .týždňu zveril, že úrad ani nemohol cez svojich zástupcov nazrieť do účtovníctva. „Všetky návrhy prostredníctvom člena v dozornej rade boli prehlasované. Návrh na forenzný audit neprešiel, lebo návrh bol prehlasovaný dvoma zvyšnými hlasmi,“ tvrdí priamy zdroj, podľa ktorého bol de iure vlastnícky vzťah štátu ako zakladateľa celkom spochybnený. „Štát je majiteľ vtedy, keď má vplyv. Lenže tu neexistuje majiteľ,“ pokračuje zdroj. „Som presvedčený, že nejde o neziskovú, ale súkromnú organizáciu,“ povedali .týždňu traja z pôvodných zakladateľov neziskovky. 

   Dozorná aj Správna rada tak boli zablokované. „Z výročných správ sme sa nedozvedeli nič,“ tvrdí zdroj. Podľa zákona sa zisk neziskovky síce musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb. „No ak je Správna rada naozaj ,správna´, so ziskami môžete manipulovať,“ tvrdí. Výnosy SLM za rok 2009 tvorili vyše štyri milióny eur. 

   V štatúte je napísané aj to, že o novom zložení a nových členoch rady takisto rozhoduje správna rada. Úrad tak dal Markovičovi SLM kompletne do rúk. A nešlo len o výkon služieb na monopolnom trhu. Bilančná hodnota majetku štátu, ktorý dostala SLM, bola znaleckým posudkom stanovená na vyše sto miliónov korún. Lenže ako prioritný majetok – ktorý sa po prípadnom zrušení neziskovky musí ako jediný vrátiť zakladateľovi – sa v zakladacej listine uvádza len budova a pozemky v Banskej Bystrici, kde sídli generálne riaditeľstvo, v hodnote 17 miliónov. Budovy a pozemky v Podunajských Biskupiciach, pri Nitre, Košiciach a v Žiline za 85 miliónov korún tak môžu predať.   

   Podľa katastra je majetok stále v rukách SLM. Ale dokedy to tak bude? A má ÚNMS dnes vôbec ešte šancu s tým niečo robiť? Navyše, Markovič podľa registra neziskoviek spolu so súčasnou generálnou riaditeľkou SLM Slavomírou Jamrichovou založil minulý rok neziskovku Certimark, ktorá má podobný typ činnosti ako SLM. „Správna rada môže rozhodnúť o zlúčení alebo splynutí neziskovej organizácie s inou neziskovou organizáciou alebo nadáciou,“ píše sa v zákone o neziskovkách. „Pri zlúčení prechádza majetok zrušenej neziskovej organizácie na neziskovú organizáciu alebo nadáciu, s ktorou sa nezisková organizácia zlúčila,“ znie ďalej zákon. O likvidácii a prechode majetku na inú neziskovku rozhoduje Správna rada.  

   V minulých rokoch si absurdný stav naplno uvedomila časť štátnych metrológov. Niekdajší predseda ÚNMS Peter Lukáč, ktorý nastúpil po Podhorskom, preto začal budovať na pôde úradu novú infraštruktúru.  „Lukáč na základe uznesenia vlády vypracoval novú koncepciu, aj o tom, aby sa tie služby vrátili do rúk štátu,“ tvrdí Pavol Mates, čerstvo odvolaný šéf Odboru legálnej metrológie a metrologických služieb na Slovenskom metrologickom ústave (SMÚ je podriadený ÚNMS). Opätovné získanie vplyvu nad metrológiou vytýčil Lukáč ako jednu z hlavných úloh. Ficova vláda  uznala, že „súčasná právna forma určenej organizácie nie je bezpečným riešením,“ a úrad vyzvala na získanie „opätovného relevantného vplyvu štátu v oblasti zabezpečenia služieb legálnej metrológie.“ Lukáčov návrh, ktorým mal štát získať späť kontrolu nad legálnou metrológiou, vláda schválila vo februári 2008. Zákon prešiel vládou, prvým čítaním v parlamente a bol poslaný do výborov. Zdalo sa, že všetko ide dobrou cestou. Navyše, ÚNMS začal podľa novej koncepcie budovať nové pracoviská v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach. SLM tak vznikla reálna konkurencia. Klientov začalo štátnym metrológom pribúdať a už za prvý polrok obnovených služieb mal výnosy štvrť milióna eur. „Odbor bol plánovaný tak, aby bol finančne nezávislý od štátneho rozpočtu a zarobil si na seba sám,“ tvrdí Mates. Klienti rýchlejšie, lacnejšie a efektívnejšie služby naozaj aj pocítili. Potvrdzuje to aj Ervín Bohunský z firmy ACIS, ktorá po nástupe SMÚ využíva služby SLM len okrajovo.

   Lenže konkurencii bol čoskoro koniec. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek odvolal Lukáča a nový predseda UNMS Jozef Mihok zákon stiahol pred záverečným hlasovaním. Zrejme reálnym dôvodom Lukáčovho odvolania bola stagnácia projektu Cyklotrónového centra. Pre metrológov to však nebola dobrá správa. Mihok, ktorý do funkcie prišiel zo štátnej zbrojovky DMD Group, bol zároveň zvolený do Správnej rady SLM za Jamrichovú. A tá sa stala generálnou riaditeľkou SLM po Markovičovi. A kam išiel samotný Markovič? Ten sa stal šéfom odboru metrológie na ÚNMS, teda faktickým šéfom v štátnej metrológii. Markovičova moc sa premietla do činov. Krátko po vstupe do funkcie vymenil šéfa SMÚ Stanislava Ďuriša za nie celkom autonómneho Rudolfa Durného. „Na všetky návrhy odpovedá: poradím sa na úrade,“ tvrdia zamestnanci. 

   Markovič žiadosť o rozhovor odmietol a neodpovedal ani na zaslané otázky. Reagoval len slovami riaditeľa kancelárie predsedu ÚNMS Martina Minárika, že naše otázky sa dotýkajú podozrenia na konflikt záujmov a zneužívania právomocí verejného činiteľa, a práve v tejto veci dnes prebieha voči Markovičovi vyšetrovanie. „Z dôvodu zabezpečenia objektivity predmetného vyšetrovania sa k vašim otázkam nebudeme vyjadrovať,“ odkázal nám Markovič. Bez odpovede ponechal aj otázky, za akým účelom vznikla neziskovka Certimark a prečo bol odvolaný Ďuriš. 

   Situáciu v posledných mesiacoch možno charakterizovať ako cielenú likvidáciu novobudovaného sektora výkonu legálnej metrológie na ÚNMS. Najskôr sem prišla slovenská metrologická inšpekcia, ktorá sa pustila do hĺbkovej kontroly. Niektorí starší zamestnanci takú inšpekciu nezažili za celú kariéru. „Bola to dokonalá špionáž, chceli od nás dokonca zoznam zákazníkov,“ tvrdí technik z jednej z mimobratislavských pobočiek. „Kontrolovali nám pomaly aj čísla topánok. Od februára to boli permanentné kontroly tak, že v jeden deň kontrolovali filiálku v Žiline a Bystrici súčasne,“ tvrdí nedávno odvolaný šéf odboru Mates. „Od februára som sa venoval takmer iba metrologickej inšpekcii a kontrole. Žiadne nedostatky pritom nezistili,“ tvrdí. Zámer pritom vyšiel: „Keď sa venujete kontrole, nemôžete sa venovať serióznej práci,“ tvrdí Mates. 

Prvého júla, teda krátko po voľbách, boli zrazu z odboru prepustení odborníci a špeciálne vyškolení pracovníci. Napokon sa rozhodnutím Durného fakticky zrušil celý Matesov odbor, ktorý sa mení na referát. „Budovanie samostatného odboru bolo nesystémové riešenie, ktoré malo za následok odklon od hlavnej úlohy SMÚ, ktorou je výskum, vývoj a rozvoj národných etalónov,“ odpovedal napokon Minárik za úrad. Odbor pritom nebol nefunkčný ani ekonomicky. V roku 2010 sa ekonomika odboru dostala do zisku. Podľa výkazu ziskov a strát k marcu mal odbor zisk pred zdanením vo výške 28 229 eur. „Odbor bol a je stratový,“ tvrdí však Minárik.   

Likvidácia štátneho metrologického odboru je pre firmy zlou správou. A návratom do roku 2008, keď nemali inú možnosť, ako sa obrátiť  ohľadom metrologických služieb obrátiť na Markovičov SLM. 

Náš časopis má k dispozícii kópiu dokumentu, v ktorom Durný pod hlavičkou SMÚ posúva zmluvu o dielo na svojho konkurenta. „SMÚ zabezpečí prostredníctvom Slovenskej legálnej metrológie, Banská Bystrica, plnenie príslušnej zmluvy (...) za podmienok, ktoré boli zmluvne dohodnuté so SMÚ.“ Existenciu tejto zmluvy úrad na našu otázku ani nepoprel. Jaromír Markovič je tak predbežným víťazom: SLM funguje naďalej ako jeho dieťa a na ÚNMS sa postaral, aby jeho „neziskovka“ nemala žiadnu konkurenciu.   

Časti metrológov, ktorí sú zo súčasných pomerov zhrození, tak neostáva iné, než čakať na nového ministra hospodárstva Juraja Miškova, kým sa vo svojom rezorte poriadne neporozhliadne.