Gates uznáva potrebu inštitucionálneho vzdelávania, ale len pre deti a mládež. Univerzita by podľa neho nemala byť viazaná na konkrétne miesto. Na rozdiel od univerzitných večierkov, dodal ešte vtipne muž, ktorý v treťom ročníku odišiel z Harvardu, aby rozbehol svoj úspešný biznis.
Neviem, či získaný majetok možno považovať za dôkaz, že vie správne odhadnúť vývoj sveta. V technologických kruhoch totiž Gatesovi radi pripomínajú jeho omyly. Zlé jazyky mu pripisujú aj výrok z roku 1981, že nikto nebude nikdy potrebovať viac než 640 kB operačnej pamäti. Dnešné priemerné počítače potrebujú tak tisícnásobok. Odhliadnuc od tohto neprajného ohovárania, samotný internet nebol nikdy jeho vizionárskou doménou. Zatiaľ čo dnes ho nehorázne preceňuje, v jeho začiatkoch ho hneď dvakrát fatálne podcenil. Prvýkrát, pri nástupe internetu v polovici deväťdesiatych rokov, mu nevenoval vôbec pozornosť a prenechal iniciatívu malým firmám. S vlastným internetovým prehliadačom prišiel Microsoft neskoro a ledva sa mu podarilo poraziť svojho najväčšieho konkurenta Netscape Navigator. Na prelome tisícročí opäť zaspal vývoj a dal sa predbehnúť Googlom, nehovoriac o ďalších internetových trendoch napríklad v hudbe či videách. Predpoveď z roku 2004, že problém so spamom (nevyžiadanou poštou) bude navždy vyriešený najneskôr do dvoch rokov, je už len taká drobnosť.
Internet nepochybne zmenil svet, zmenil spôsob práce, myslenia, učenia aj toho univerzitného. Nemôže však nahradiť živý kontakt, veď univerzitné vzdelanie by malo byť akademickým dialógom, nie video-monológom. Dalo by sa dlho polemizovať o úskaliach virtuálnej reality a o dôležitosti univerzitného života na vyučovaní i mimo neho, ja by som však Billovi Gatesovi oponovala len jediným argumentom. Nebyť spoločného internátu, nestretol by sa na tej istej chodbe so Stevom Ballmerom, dnešným prezidentom Microsoftu a jeho prvým biznis manažérom. O schopnosti Microsoftu robiť dobrý biznis nikdy nikto nepochyboval.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.