Ako a kde šetriť

Ak by mal Ivan Mikloš voľné ruky pri šetrení, bez Ivety Radičovej a KDH ako bŕzd v pozadí a bez Smeru v opozícii, mohol by sa inšpirovať publikáciou INESS a Konzervatívneho inštitútu Úspory a zdroje verejných financií, ktorá hovorí o úsporách na roku 2009. Spoluautori štúdie Peter Gonda a Radovan Ďurana vypočítali, že v roku 2009 by sa dalo usporiť až 50 miliárd korún, čo je viac ako 1,8 miliardy eur.  Kde autori videli najväčšie rezervy? 

Stovky miliónov eur by sa dalo ušetriť v zoštíhlení štátnej správy, v znížení výdavkov na verejné obstarávanie, v racionalizácii samospráv, vo valorizácii dôchodkov len podľa miery inflácie či v transformácii štátnych príspevkových a rozpočtových organizácií. Ďalšie desiatky miliónov eur by sa dali ušetriť aj zlúčením ministerstiev, obmedzením dotácií pre stratové štátne firmy a farmárov, znížením prídavkov na deti, zrušením podpory stavebného sporenia, vianočného dôchodku, ale aj zrušením financovania cirkví zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, veľa z týchto škrtov je v súčasnosti politicky nepriechodných. 

Inšpirovať by sa vláda mohla aj projektom Reformnavlada.sk Konzervatívneho inštitútu a Nadácie F. A. Hayeka. Ich dokument Programové vyhlásenie reformnej vlády: sprievodca pre zodpovedných politikov na ceste k slobodnejšej spoločnosti a štíhlejšiemu štátu je zaujímavým čítaním. Autori v ňom tvrdia, že je možné ušetriť viac, ako avizuje minister financií. Navrhujú napríklad redukovať výdavky na objem miezd a tovarov a služieb ústrednej správy o viac ako 30 percent, zníženie výdavkov na administratívu zrušením a zredukovaním kompetencií a agendy ministerstiev a iných inštitúcií verejnej správy (nielen FNM) či neposkytovaním vládnych „podpôr“ poľnohospodárom a iným podnikateľom (okrem záväzkov vyplývajúcich zo vzťahu k EÚ). Uskutočnia sa však aspoň niektoré úsporné opatrenia? Bude sa šetriť systematicky alebo iba jednorazovo, a ktoré rezorty si to odskáču najviac?

Podľa vyjadrení ministra financií sa šetriť v tomto roku už veľmi nedá, pretože na väčšinu úspor treba zmeniť zákony a tie budú účinné až od budúceho roka.  V budúcom roku sa vraj dá ušetriť  asi 1,66 miliardy eur čo je 2,5 percenta HDP. Je táto suma reálna? Radovan Ďurana, analytik Iness, pripomína, že plán usporiť skoro 1,7 mld. eur neznamená, že sa o toľko musia znížiť výdavky štátu. Ak sa hospodárstvu bude dariť a rast HDP bude vyšší ako rast výdavkov, tak dôjde aj  k  znižovaniu deficitu. 
Čo teda treba urobiť najskôr?  

„Prvoradé je všetko, čo súvisí s rozpočtom, teda prijať daňové zákony a zákony vzťahujúce sa na zdravotné a sociálne poistenie. Malo by byť v nich zapracované najmä odstránenie výnimiek v daniach a odvodoch,“ hovorí Mikloš. O radikálnejšom kroku, teda zvýšení daní, sa síce uvažovalo v súvislosti so zjednotením sadzieb DPH, ale  tie úvahy stopla premiérka už v zárodku. 

Peter Gonda, ekonóm Konzervatívneho inštitútu, hovorí, že razantné konsolidačné kroky sú nevyhnutné už v tomto roku, ale zvyšovanie daní by nemali obsahovať. Argumenuje tým, že príjem z nich by len čiastočne zaplátal dieru v rozpočte na úkor vyššieho daňového zaťaženia. A to minister financií sľubuje nezvyšovať, lebo vie, že by tým nepotešil nielen zamestnancov, ale aj zamestnávateľov. Ani šetriť na ľuďoch znižovaním príspevkov na deti, dôchodkov či sociálnych dávok terajšia vláda veľmi nechce. Pokusy ministra práce Jozefa Mihála boli zmietnuté zo stola. Riešiť neudržateľný prvý dôchodkový pilier a znižovať zásluhovosť v ňom bude vláda musieť spraviť. Gonda tvrdí, že nestačí iba redukovať verejné výdavky, ale aj aktíva štátu, teda privatizovať. Privatizácia by priniesla nielen zmenu k vlastníckej zodpovednosti, ale aj zdroje na financovanie verejného dlhu a rastúcej diery v dôchodkovom systéme.

Ivan Mikloš vyhlásil, že vláda a štát budú v prvom rade šetriť na sebe. Vo vzduchu lieta zatiaľ číslo desať percent. O toľko by mali jednotlivé rezorty na budúci rok skresať svoje bežné výdavky, ale aj mzdy. Skresať svoje platy o desatinu by mali aj poslanci a členovia vlády. Ďurana odhaduje, že ten krok by mohol priniesť do rozpočtu asi 350 miliónov eur. Vláda chce robiť aj transparentnejšie verejné obstarávania, pretože vďaka prehľadnejším tendrom možno získať väčšie peniaze. Mikloš vidí vyššie príjmy napríklad v transparentnom predaji emisií. 

Na druhej strane Ďurana neverí, že zmeny vo verejnom obstarávaní prinesú  významné úspory. „Aby sa dosiahla miliarda eur úspor, treba šetriť aj na transferoch, teda na sociálnych dávkach,“ dodáva analytik. Oslovení odborníci zhodne tvrdia, že v neprehľadnom a neefektívnom sociálnom systéme je veľký potenciál úspor. Plytvanie vidia napríklad v poskytovaní dávok štátnej podpory bez ohľadu na príjem alebo v podpore stavebného sporenia. Problém je v tom, že úspory  na tomto citlivom mieste nie sú veľmi populárne. 

Sporiť sa dá aj v zoštíhlení a zefektívnení fungovania štátnej a verejnej správy. Rušiť či zlučovať ministerstvá chcela už bývalá vláda, ale robila to skôr naoko ako reálne. Aj napriek kríze a sľubom, že zníži počty štátnych úradníkov o 20 percent, ich počet rástol alebo sa iba presťahovali z jednej budovy do druhej. Nová vláda sa zatiaľ na tomto poli nepochlapila. Jedno zrušené ministerstvo (životného prostredia) obnovila a rezortu dopravy dala viac právomocí, ktoré bude musieť vykonávať aj viac ľudí. Priestor na šetrenie je v obmedzení duplicitných úloh, ktoré ministerstvá robia, ako napríklad v správe nehnuteľností. „Už Počiatek plánoval zavedenie agentúry centrálnej správy nehnuteľností, ale neprešlo mu to,“ pripomína Ďurana.

O konkrétnych číslach a plánoch úspor ešte jednotlivé ministerstvá, ktoré .týždeň oslovil, nechcú hovoriť. Rezort obrany napríklad zastrešuje nielen vojakov, ale aj zdravotníctvo, výskum, školstvo, šport či kultúru. Šetriť sa dá zrejme v každej z nich. Richard Šümeghy, hovorca ministerstva, hovorí, že prijatie opatrení v každej tejto oblasti si vyžaduje dôkladnú prípravu a analýzu a nepovažuje za vhodné poskytovať bližšie informácie. Rezorty teraz pripravujú návrhy úsporných opatrení na druhý polrok 2010, ktoré majú predložiť rezortu financií do konca augusta. To potom predloží správu o stave verejných financií, kde bude podrobnejšie rozoberať úsporné kroky. Konkrétnejšie plány na šetrenie zatiaľ prezradil iba rezort financií a ministerstvo práce a sociálnych vecí. 

Ministerstvo financií plánuje ušetriť desať miliónov eur zefektívnením fungovania Štátnej pokladnice. Ako? „Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity bude mať možnosť využívať voľné prostriedky z pokladnice na prefinancovanie deficitu, čo bude lacnejšie ako požičiavanie si na trhoch,“ vysvetľuje Mikuláš Gera, vedúci oddelenia komunikácie. Na výdavkoch sociálneho rezortu majú vysoký podiel štátne sociálne dávky, výdavky sociálnej pomoci a nástroje aktívnej politiky trhu práce na podporu rastu  zamestnanosti. Preto sú možnosti šetrenia v rezorte dosť obmedzené. Šetrenie je v súčasnosti zamerané na výdavky na tovaroch a službách. „Chceme optimalizovať nákupy tým, že budeme nakupovať menej a lacnejšie,“ uvádza Andrea Devánová z mediálneho odboru. 

Isté predstavy o šetrení má vo svojom rezorte  pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja aj Zsolt Simon. Chce prehodnotiť všetky verejné obstarávania a od niektorých záväzkov plánuje odstúpiť. Koľko tým ušetrí, si netrúfol povedať. A nespomenul ani, či potom nestúpnu náklady na právnikov. Obrovské úspory sa isto skrývajú v neefektívnom zdravotníctve. Preniknúť do tajov zadlžovania nemocníc a zmeniť praktiky predražených nákupov nebude ľahké. Pomôcť by mohla avizovaná premena štátnych nemocníc na akciovky. Ak by štát nemusel každoročne nalievať do zadlžených nemocníc peniaze, štátnej kase by sa uľavilo. 

V rezorte dopravy sú rezervy vo financovaní predražených PPP projektov. Ján Figeľ tvrdí, že by sa mohlo usporiť na lacnejších bankových úveroch, znížení zisku investorov a zlacnení stavebných nákladov. Na ministerstve vnútra ešte analyzujú staré zmluvy a hľadajú rezervy. Šetriť na personále, teda prepúšťať policajtov, asi rezort nebude, pretože v niektorých regiónoch ich je stále nedostatok. Zdroj z ministerstva tvrdí, že aj rozpočet rezortu je poddimenzovaný o 1,5 miliardy. Úspory vidí iba v obmedzení kapitálových výdavkov alebo vo zvýšení príjmov z cien vydávaných dokladov. Vyťahovať ďalšie peniaze z vrecka občanov vláda zrejme nedovolí. 

Či už budú úspory väčšie, alebo menšie, v prvom rade by mali byť dlhodobé a systémové. „Mali by sa prijať ústavné ‚rozpočtové brzdy´ ako napríklad povinnosť verejnej správy hospodáriť vyrovnane alebo prebytkovo, limitovanie rozpočtovaných výdavkov odhadovanými príjmami či povinnosť použitia prebytku hospodárenia a výnosov z predaja štátnych aktív iba na krytie verejného dlhu a dôchodkovej reformy,“ hovorí Gonda.  Ak by sa napríklad zlúčili rôzne regulačné úrady (Protimonopolný úrad a Úrad pre verejné obstarávanie, ale aj iné) alebo štátne podporné agentúry ( SARIO a SACR), bolo by to dobré riešenie, ale iba vtedy, ak by sa činnosť nového úradu naozaj zefektívnila. Úspory by sa dali urobiť aj komunálnou reformou. Platiť armádu starostov a miestnych poslancov nie je dlhodobo možné.