Monštrum

V zámere získať 400 až 500 miliónov eur v roku 2011 (neskôr ešte viac) prostredníctvom zvýšenia daňovo-odvodového zaťaženia sa nešťastne preťali dve vládne priority, ktoré mali zostať oddelené – zníženie hrozivého deficitu a reforma sociálneho systému. Prebudená sociálnosť SDKÚ, ktorá sa rozhodla chrániť „bežných ľudí“ pred zvýšením DPH, v takýchto situáciách „štandardným“ (stačili by možno 2 percentá), sa stretla s fixnou ideou SaS, ktorou je „bezvýnimkový“ svet odvodového bonusu. A práve toto splodilo monštrum (odvodový bonus je pritom vo hviezdach, a o nič bližšie nie je ani zníženie odvodov). 

Ak prekročíme nepoužiteľnosť pojmov „spravodlivosť“, „zvýhodnenie“ či „znevýhodnenie“ v povinnom dôchodkovom systéme, hlavný problém návrhu je rozpočtový hazard. Inkasom, zameraným takmer výlučne na podnikateľsko-živnostenský stav, ešte nikto príjmovú stránku nezachraňoval (aj v Česku sa rušia nejaké výnimky, ale je zrejmé, že Kalousek a spol. našľapujú medzi nimi ako po žeravých uhlíkoch). Hrozba, že fiškálny výnos z celej operácie zostane ďaleko za očakávaním, je pritom úplne reálna. Veď „zodvodnením“ zatiaľ oslobodených príjmov, znížením paušálnych výdavkov a prudkým zvýšením vymeriavacích základov enormne vzrastie odvodové zaťaženie určitých skupín, ktoré sa budú brániť a utekať.

Po druhé, aj keby okamžitý výnos nebol prioritným cieľom a boli by sme mimo krízy, z dlhodobej perspektívy ide napospol o „protirastové“ zásahy. Ak je veľmi rozšírená napríklad práca na dohody, tak predsa práve preto, lebo sa z nej neplatia odvody. Koľko z týchto vzťahov zostane „živých“, ak budú zaťažené ešte vyššími sadzbami, než pred akými dnes unikajú? Nie je možné, aby to nezahýbalo so zamestnanosťou. Pokiaľ teda kalkulácia nepočíta aj so zvýšenými nákladmi na podpory v nezamestnanosti, potom je 400 miliónov eur hausnumero. Ako to od Počiatka svojho času...

A potom sú tu výdavky. Škrty v štátnej správe, ktoré prezentoval Ivan Mikloš, nie sú platonické. Ba dokonca sú nominálne vyššie ako české (tam však škrtala už úradnícka vláda v roku 2010, a teraz škrtá opäť Kalousek) a v tom zmysle ich treba oceniť. Kľúčové však je, že možnosti rezov sú omnoho vyššie. Celá verejná správa je plná plytvania, od kapitoly ku kapitole. Kým toto nie je zmenšené na civilizovanú úroveň, zvyšovanie príjmov rozpočtu je jednoducho nemravné. A to tu ešte existuje pochybnosť, či Mikloš svoj redukčný plán v štátnej správe presadí cez úradnícku loby, strany a veľké srdce premiérky.

Smutnou vizitkou navonok liberálno-konzervatívneho spolku je aj vrhanie udičiek typu „vznik nároku na dôchodok“ a zneužitie pojmu spravodlivosť, ktorá akoby sa vyčerpávala v rovnakej sadzbe a vymeriavacom základe odvodov a bola izolovaná od hodnôt slobody či práva hľadať si šťastie nezávisle od štátu. Daňovo-odvodový súbor nie je v poriadku a môže sa stať testamentom celej tejto pravice. Jeho ostrie i ťažisko je totiž namierené priamo do srdca jej voličského zázemia.