Médiá

Povodne sú presne tie udalosti, ktoré inšpirujú ľudí, aby sa stali príležitostnými novinármi. Stačí fotoaparát, kamera či mobil. Médiá aj samy vyzývajú ľudí, aby sa podelili so svojimi zábermi, zriaďujú špeciálne facebookové stránky, kde tieto amatérske záznamy udalostí nájdu svoje miesto. Občianska žurnalistika však pri povodniach ukazuje svoje prednosti aj limity. Napríklad stránka českého verejnoprávneho kanálu ČT24 na Facebooku dostala tisícky fotografií a videí a stala sa unikátnym svedectvom. Mediálny analytik Milan Šmíd však s miernou skepsou poznamenal, že občianska žurnalistika je síce pekná vec, ale aby bola stráviteľná pre bežného konzumenta médií, je predsa len lepšie, keď príspevky od občanov vytriedi, preverí a overí profesionálny novinár. 

Občianska žurnalistika sa počas povodní osvedčila aj denníku SME. „Bez toho by sme mali veľký problém,“ tvrdí zástupca šéfredaktora SME Konštantín Čikovský. SME už dva roky testuje systém, ako pracovať s príspevkami od čitateľov. Čikovský dodáva, že si už ani nevie predstaviť niektoré akcie bez občianskej žurnalistiky, ale má to aj háčik. „Reakcie ľudí sú ťažko odhadnuteľné.“ To znamená, že redakcia môže s príspevkami čitateľov počítať vždy iba ako s doplnkovým zdrojom, ktorý sa však napokon môže stať aj hlavným zdrojom. Všetky redakcie, ktoré intenzívne pracujú s občianskou žurnalistikou, trápi jedna zásadná vec – ako tieto zdroje informácií overovať a do akej miery im dôverovať. 

Vlastnú internetovú televíziu už nemajú len printové médiá či politické strany. V júli spustilo naostro vlastnú TV na internete aj Slovenské národné múzeum. Od tohto projektu si naše prvé a najväčšie múzeum sľubuje viac záujmu a zrejme aj viac návštevníkov. Od spustenia ostrej prevádzky v júli zaznamenala televízia (teda za obdobie vyše mesiaca) 3 130 prezretí videí. Záujem o ne už majú aj regionálne televízie. Zatiaľ to vyzerá na celkom úspešný začiatok. Ale krátky čas vysielania internetovej televízie SNM ešte nedáva jednoznačnú odpoveď, či je to aj cesta, ako prilákať do múzea viac ľudí. Nájdu sa tu oficiality z otvárania výstav, aj zaujímavé relácie o tom, ako to vyzerá v zákulisí múzea, ako sa reštaurujú vzácne exponáty alebo ako sa pripravuje nová výstava. Nie je vylúčené, že niektoré videá zaujmú aj takých adresátov, ktorí by v živote do múzea neprišli. Ale zaujatí tým, čo zhliadli na internete,  sa vyberú aj do skutočného múzea. A nie je vylúčené ani to, že poniektorým úplne postačí pozrieť si múzeum virtuálnou cestou, a vôbec nepocítia potrebu niekam sa ešte osobne dostaviť, zakúpiť si lístky a potom s ostatnými návštevníkmi prešľapovať pred akímisi exponátmi. Ale aj o takých hostí asi treba stáť. Predpovedať úspešnosť novej múzejnej televízie je dnes predčasné. Ale potešujúce je, že múzeum skúša rôzne cesty, ako ľudí presvedčiť, že múzeum môže byť atraktívnou záležitosťou aj v 21. storočí.

Byť medzi päťdesiatimi vplyvnými ľuďmi sveta je pozoruhodný úspech. Hovoríme teraz o zozname ľudí, ktorí inováciami posúvajú rozvoj svetovej žurnalistiky dopredu. Ten zoznam tvorí britská internetová stránka Journalism.co.uk a všetky miesta v ňom sú rovnocenné. A v tej päťdesiatke sa ocitla aj známa osobnosť slovenskej žurnalistiky: Tomáš Bella. Ako k tomu došlo? Journalism.co.uk patrí k popredným portálom určeným pre žurnalistickú komunitu. Poskytuje spravodajský servis, ale aj servis pracovných príležitostí, a predovšetkým analyzuje, hodnotí aj odhaduje aktuálne a budúce trendy žurnalistiky. Teraz sa rozhodol spraviť zoznam „online inovátorov“ žurnalistiky. Vopred určil, že bude mať päťdesiat rovnocenných miest a najskôr zverejnil vlastný výber 49 mien. Ocitli sa na ňom osobnosti, ale aj tímy a firmy, napríklad verejnoprospešná spravodajská stránka ProPublica či Trevor Ncube, šéfredaktor prvého slobodného denníka v Zimbabwe. Väčšinu miest obsadili mená z anglosaského prostredia.

Na päťdesiate miesto vyhlásil portál Journalism.co.uk „konkurz“, aby podnietil debatu a získal prehľad o názoroch žurnalistickej komunity. V tomto „konkurze“ potom väčšinou hlasov zvíťazil práve Tomáš Bella, bývalý šéfredaktor Sme.sk, autor mnohých prelomových internetových projektov, špecialista na nové médiá a už aj spolupracovník .týždňa. Umiestnenie Tomáša Bellu prekvapilo, je však logickým ocenením jeho práce na tom pilieri žurnalistiky, ktorého význam je obrovský a raketovou rýchlosťou stúpa.