Koniec čudného sporu?

.pred dvoma rokmi sa Slováci náhodou dozvedeli, že ich krajina uzavrela mimosúdnu dohodu s cyperskou firmou Lemikon, za ktorou podľa všetkého stál český podnikateľ Radovan Vítek. Slovensko malo vyplatiť dve miliardy korún okrem iného najmä za to, že národná lotériová spoločnosť Tipos „neoprávnene používala know-how“ Športky. Tým sa mal ukončiť dlhoročný súdny spor. Dodnes nie je známe, prečo vtedajší minister financií Ján Počiatek existenciu tejto zmluvy tajil ani to, prečo nechcel využiť všetky dostupné prostriedky na záchranu sumy, ktorú roky súdnych sporov vytiahli do absurdnej výšky. Zmluva o vyrovnaní sa napokon zverejnila len pod tlakom médií a opozície. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Dobroslava Trnku však škodu pozastavilo. Zatiaľ. Kde je kauza dnes?  

Nástupníckou organizáciou federálnej Sazky na Slovensku sa stala Športka, ktorú si založili telovýchovné a športové zväzy. Lenže licenciu na prevádzkovanie číselných lotérii v roku 1993 získal Tipos, v ktorom bolo rozhodujúcim akcionárom ministerstvo financií. 

Športka však na okraji nezostala. Pre Tipos vykonávala technické operácie ako zber tiketov, vyhodnocovanie a spracovanie stávok. Zmluva bežala do roku 1999 a v roku 2000 podala Športka na Tipos žalobu. Tipos mal podľa nej neoprávnene prevádzkovať číselné hry Športka, Šanca a Mates a know-how Športky. Žaloba žiadala, aby ich zastavil a vyplatil Športke náhradu škody (35,5 milióna korún) a odškodnenie za bezdôvodné obohatenie sa (272 miliónov). 

Ale celá vec sa vrátila pred súdy. V roku 2008 Najvyšší súd potvrdil verdikt Krajského súdu, ktorý rozhodol v neprospech Tiposu. Rozsudok mal štátnu firmu „odľahčiť“ o dve miliardy korún. Krátko nato podpísal Tipos s cyperským Lemikonom už zmienenú tajnú dohodu o finančnom urovnaní. Slovensko sa ňou vzdalo opravných prostriedkov a v novembri na Cyprus putovala prvá (takmer) polmiliarda korún. 

Stále sa nevie, ako spor o dve miliardy dopadne. Doplňujúce dôvody generálneho prokurátora Dobroslava Trnku k mimoriadnemu dovolaniu znejú dostatočne závažne a celý spor stavajú ešte do podivnejšieho svetla než doteraz. Prečo sa Tipos v Počiatkovej ére neobhajoval na základe argumentov, ktoré ponúka prokuratúra? 

Trnka podľa dokumentu, ktorý má .týždeň k dispozícii, identifikoval v rozhodnutiach súdov jedenásť viac-menej závažných pochybení.  

Podľa Trnku je pochybné samo základné vymedzenie sporu. Išlo o know-how, no to nebolo v celom konaní podľa neho dostatočne pomenované. Na súdoch sa hovorilo jednoducho o tom, že Športka mala know-how. Preložené do slovenčiny poznatky, znalosti a skúsenosti, tie má však každý. Ak by mal súd určiť, či sa nejaké poznatky ukradli, mali by byť pred súdom jasne vymedzené. „Avšak ani zo žaloby, ani z celého priebehu konania, ani zo znaleckých posudkov, ani z rozhodnutí súdov nie je možné zistiť, ktoré konkrétne poznatky a skúsenosti sú predmetom sporu, respektíve, ktoré poznatky majú hospodársku a právnu relevanciu,“ všíma si Trnka. 

Posudok definuje know-how žalobcu ako súbor znalostí na prevádzku číselných lotérii a stávkových hier, no opisuje len činnosti potrebné na prevádzku, neopisuje ich obsah. Za „svoje“ know-how si Športka označila celý proces lotérií: od prijímania tipov cez spracovanie, výplatu výhier, až po vzory tlačív a tabuľky. Patria sem aj vnútorné procesy OFF LINE a ON LINE, ktorých obsah však nebol definovaný.

Neurčitosť know-how sa ťahala celým procesom a táto absencia negatívne ovplyvnila aj jeho výsledok. „Záver je potom ten, že žalovanému sa rozsudkom uložil zákaz všeobecných činností (napríklad zákaz výplaty výhier tipujúcim),“ píše Trnka. Zároveň upozorňuje na to, že bez jasného vymedzenia nie je možný zmluvný vzťah, a tak ani „uvedené know-how nie je dostatočne spôsobilé byť predmetom mimozmluvného právneho vzťahu“. 

Tento problém osobitne vypláva pri materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Súd zakazuje Tiposu know-how ďalej využívať, čo by však, prísne vzaté, mohlo znamenať, že Tipos už nebude môcť vyplácať výhry ani používať tabuľky – to všetko je totiž súčasťou nedefinovaného know-how. Logika je zrejmá: uložená povinnosť musí z exekučného titulu vyplývať jednoznačne, inak by exekútor musel domýšľať dané know-how, čo však nesmie. Rozsudok je tak podľa generálneho prokurátora nevykonateľný. 

Nad údajným know-how si láme hlavu aj staronový generálny riaditeľ Tiposu Stanislav Žiačik. „Systém žrebovania šesť čísel zo 49, čo sa na našom území volá Športka, na našom území existuje od roku 1957. Oni tvrdia, že majú know-how, ale čo to je? Systém herných plánov, ktoré sú na internete, v každej herni?“ pýta sa Žiačik na stretnutí s .týždňom. 

Jedno z najzávažnejších obvinení Tiposu je nečistá súťaž. Tej sa mal Tipos dopustiť zneužitím značiek Športky (Športka, Šanca a Mates) v konkurenčnej súťaži. V spore sa však vôbec neskúmalo, či údajné know-how Športky požívalo právnu ochranu. Výraz „know-how“ je v našom zákone definovaný ako obchodné tajomstvo. Aké sú znaky, ktoré napĺňajú charakter obchodného tajomstva? Poznatok musí byť užitočný, nie bežne dostupný a vedome podnikateľom utajovaný.

Lenže nič také netvrdila ani len obžaloba. Niektoré časti uvádzaného know-how nemohli byť tajné z princípu, napríklad tabuľky či tikety pre tipujúcich. Námietka, že ide o bežne dostupné poznatky, však nebola vyhodnotená. Tieto otázky pritom boli podľa Trnku kľúčové. Nie je jasné ani to, ako mohol Tipos naplniť čin klamlivého označenia služieb či parazitovania na povesti, keď v rokoch 1993 – 1999 „pracovala“ Športka pre Tipos. 

Napokon, dôsledkom ich zmluvnej spolupráce sa súdy takmer nevenovali. Len uzavreli, že Tipos v tomto období používal know-how neoprávnene. Pritom „know-how“ v tom čase používala Športka na plnenie zmluvných povinností pre Tipos. Prevádzkovateľom jej „know-how“ bol tak de iure Tipos, keďže Športka nemala licenicu. Ako mohli súdy uznať, že Tipos poznatky zneužil v konkurencii, keď mal jediný licenciu?  

Napriek neujasnenosti údajného know-how súdy pristúpili k oceneniu škody za jeho neoprávnené používanie. Žaloba iba konštatuje, že je vlastníkom know-how a súdy námietky protistrany nevyhodnotili. „Konštatovanie znalca, že existenciu práv (...) zistil výlučne z dokumentov predložených žalobcom, je v sporovom súdnom konaní irelevantné,“ namieta Trnka.  

Za procesnú chybu Trnka označil aj to, že znalci určili hodnotu bez elementárneho zdôvodnenia postupu a súd to akceptoval. Tipos má zaplatiť ako bezdôvodné obohatenie celý zisk. No súdy nevzali na vedomie, že hlavnou podmienkou zisku bola štátna licencia, bez ktorej je know-how bezcenné. Obohatenie Tiposu tak nemohlo nastať ani na úkor Športky, ako tvrdí súd, keďže Športka bez licencie nemala ani hypotetickú možnosť nejakú škodu utrpieť. 

Znalci pri oceňovaní údajného know-how zvolili aj nesprávnu metódu, ktorú neurčoval zákon. „Znalecký posudok tak nemožno považovať za dôkaz,“ konštatuje Trnka. Nesprávne uznesenie aplikovali súdy podľa Trnku aj pri určení úrokov z omeškania, ktoré Tipos poškodil nesprávnou aplikáciou zákona. 

Zaujímavé sú aj ďalšie rozhodnutia súdov. Tipos mal zaplatiť celú hodnotu know-how – keďže sa nedá vrátiť –, no nemôže ju ďalej používať. A platiť mal dvakrát za tú istú vec. Okrem celého zisku (894 miliónov korún) má zaplatiť aj „bezdôvodné obohatenie“ za používanie know-how (109 miliónov). 

Sporné je aj to, či Tipos mohol zneužiť ochranné známky, ktoré mala zaregistrované Športka. Tie používal Tipos len na číselné lotérie, lenže Úrad priemyselného vlastníctva v roku 2004 rozhodol o čiastočnom výmaze pre služby „organizovania číselných lotérií“. Súdy tento čiastočný výmaz vyhodnotili ako „irelevantný pre posúdenie nároku žalobcu“. Opäť sa chytili zázračného slovíčka „podobnosť“, ktorú mali mať s ostatnými hazardnými hrami. No nevysvetlili, v čom podobnosť spočíva. Asi by ani nemohli: na číselné lotérie mal Tipos monopol. 

To, či budú argumenty z Trnkovho dovolania úspešné, uvidíme zrejme už čoskoro. Podľa predbežných informácií by mal dať september 2010 bodku za celým čudesným sporom. O jeho objektívnosti môžu panovať pochybnosti: predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin v päťčlennom dovolacom senáte Najvyššieho súdu, ktorý o Tipose rozhodne, vymenil už tretiu sudkyňu.