Tisícročná voda

.mestom Prievidza pretekajú dve rieky: Nitra a Handlovka. Tej prvej miestni kedysi hovorili „Mútna“, pramení pod Fačkovským sedlom v Lúčanskej Malej Fatre a na južnom Slovensku sa vlieva do Váhu. Tá druhá sa až do polovice 19. storočia volala „Prievidza“, pramení v pohorí Vtáčnik a vlieva sa do Nitry za obcou Koš. Napriek šírke päť až sedem metrov sú oba vodné toky po väčšinu roka pomerne plytké. Za letných dní je v nich voda tak po kolená, niekde možno po pás. 

Koryto rieky Nitry nie je hlboké, no tvorí hranicu medzi mestami Prievidza a Bojnice. Väčšinou preteká mestským parkom, a tak nemá taký potenciál spôsobiť škody na životoch či majetku ako Handlovka, ktorej tok sa vinie mestom. No teraz, v onen augustový deň, stúpla aj hladina Nitry, čo si ako prvé odnieslo priľahlé golfové ihrisko. Prievidžania si musia zvykať, že ich park bude pod vodou častejšie. Nedávno sa už stalo čosi podobné. 

Obyvatelia mesta, ktorí sa deň po Vianociach chceli prejsť medzi zasneženými stromami, mali možnosť vidieť veľké časti mestského parku zatopené kalnou vodou z rieky Nitry. Incident však prebehol bez povšimnutia médií a možno aj väčšiny Prievidžanov. Udalosti z 25. decembra 2009 boli len ukážkou toho, čo sa malo stať v nedeľu 15. augusta 2010.

Pre Prievidzu sa to vlastne začalo jednou nekonečnou tropickou búrkou. Spustila sa ráno, niekedy pred ôsmou a trvala prakticky do obeda. Bola mimoriadne dotieravá. Jeden blesk udrel aj do nášho paneláka a susedovi rozmetal satelitnú anténu. Len záblesk svetla, výstrel ako z dela a kus rozžeraveného drôtu, ktorý nám preletel okolo okna. Správy v televízii hlásili povodňové nebezpečenstvo na Hornej Nitre a lokálne vyliatie rieky Handlovka. Pred naším domom sa však spočiatku nič nedialo. Popod okná vedie Bojnická cesta, hlavná spojnica medzi Prievidzou a Bojnicami. Pri obchodnom dome Kaufland sa akurát okolo druhej priamo na ceste vytvorila veľká kaluž. Zrejme kanalizácia už nestíhala odvádzať všetku tú vodu. Možno v priebehu pol hodiny sa mláka rozšírila až po sto metrov vzdialený kruhový objazd a plazila sa k nášmu domu. Ľudia len neveriacky pozerali z okien a niektorí vybehli von v šľapkách či gumákoch, aby sa presvedčili, či nesnívajú. Popri všetkých mysliteľných katastrofách, od dopadu meteoritu po epidémiu smrtiaceho vírusu, by povodne v tejto časti mesta predpovedal asi málokto. 

Policajt sa chvíľu snažil riadiť dopravu okolo kruhového objazdu, no potom to vzdal. Sem-tam sa cez tú vodu prebrodila sanitka, hasičské auto či nejaký tvrdohlavec s osobným automobilom. Napokon sa živel zastavil asi päť metrov od nášho domu, kým podvečer nezačal ustupovať. Neďaleké parkovisko Kauflandu sa stalo miestom, odkiaľ cez televíziu TA3 informovali primátor, minister vnútra i minister obrany o povodňovej situácii v regióne. Ale kým my sme obišli relatívne nasucho, dokonca bez výpadku elektrickej energie či pitnej vody, o pár ulíc ďalej sa ľudia mohli brodiť po členky vo vode. V okolí hotela Magura až po kolená. Handlovka sa vyliala z koryta, ktorého brehy sú pritom v týchto miestach hlboké okolo šesť metrov. Nijaká mimoriadna panika sa však medzi ľuďmi nešíri. Starší pociťujú kombináciu úžasu a znepokojenia nad osudom svojej pivnice, kým mladí si vodu v uliciach fotia a telefonujú o tom známym. V meste je vyhlásený stav ohrozenia. Na starom sídlisku, kde voda z Handlovky tečie prúdom ulicami, od dvanástej nejde elektrický prúd. Nabehne až po polnoci. Mestský rozhlas sa po chvíli odmlčí. Suplujú ho hasičské autá, ktoré púšťajú oficiálne hlásenia. Inak sú ľudia v podstate odkázaní na ústne podanie.  

Zvláštnym zdrojom informácií a klebiet je v týchto chvíľach Facebook. Pokiaľ teda máte v katastrofe prístup na internet. Maroš, ktorý býva neďaleko Handlovky, v statuse hlási: „Sme šiesty dom od rieky. Tri sú už pod vodou. Reštaurácii Relax vraj tečie do okien. Ak voda stúpne ešte o 5 až 10 centimetrov, bude naozaj zle.“ Napokon to ich dom ustál. No ostatné v ulici nemali toľko šťastia. Poobede je na Facebook zavesené aj minútové video, na ktorom vidieť obchodný dom Lidl, okolo ktorého sa cez jednosmerky valí prúd vody z Handlovky. 

Píše mi Marek, ktorý býva na sídlisku Sever. Vďaka jeho vyvýšenej pozícii je v tejto časti mesta sucho. Poznamená, že Prievidza je celá „naprd“. Na starom sídlisku vyčíňa veľká voda, kým u nich psychopat. Naráža na chlapíka, ktorého už niekoľko týždňov hľadá polícia. Prechádza sa po uliciach na Severe, hovorí sám so sebou a sem-tam na niekoho zaútočí dýkou. Dobodal už pár ľudí, no zatiaľ nikoho smrteľne. Nevedia ho nájsť, hoci existuje jeho pomerne slušná podobizeň. Ozaj, ako asi taký chlapík prežíva povodne? Podvečer sa desiatky ľudí z nedotknutých sídlisk Zapotôčky a Sever vydajú na zatopené staré sídlisko Píly, aby si obzreli následky kalamity, ktorá postihla ich mesto. 

Facebook je dôkazom toho, že šibeničný humor Prievidžanov neopúšťa. Už na obed je nahodená fotomontáž jednej zo zatopených ciest pri Handlovke, v ktorej pláva ponorka so symbolom SAD Prievidza. Je označená ako náhrada za autobusový spoj č. 5. Ďalšou vecou sú šokované reakcie Prievidžanov, ktorí sa momentálne nachádzajú v zahraničí. Mnohí, keď vidia amatérske zábery na Facebooku alebo internetové spravodajstvo slovenských médií, nemôžu uveriť, že sa to deje v uliciach ich rodného mesta. Večer mi píše Mária, ktorá momentálne žije v americkom Seattle. Chce vedieť, ako je na tom panelák, v ktorom bývajú jej rodičia. Sú momentálne na dovolenke mimo Slovenska, o ničom netušia a nechce ich tým znepokojovať. Volám môjmu kamarátovi, pastorovi, ktorý býva o pár domov ďalej. Hovorí, že Žabník voda nezasiahla. Máriu teda môžem upokojiť. On sám ráno odslúžil bohoslužbu, odišiel do Bratislavy a do Prievidze sa vrátil až neskoro večer. Správy ešte nezapol, takže ani poriadne nevedel, čo sa v meste vlastne stalo. 

Situácia v Prievidzi je však nič oproti tomu, čo sa deje v Handlovej. Do mesta sa asi pol dňa nebolo možné dostať. Jej primátor označil povodeň za tisícročnú vodu. Je fakt, že v Prievidzi ani v Handlovej si najstarší obyvatelia podobnú udalosť nepamätajú. Katastrofy však Hornú Nitru postihujú opakovane. V roku 1961 sa v Handlovej udial zosuv svahu, ktorý pochoval 150 domov, poškodil dvojkilometrový úsek štátnej cesty, vodovod i linky vysokého napätia. Minulý rok v auguste tam došlo k banskému nešťastiu, pri ktorom zahynulo dvadsať ľudí. Nováky, ktoré tiež utrpeli škody tohtoročnými záplavami, majú ešte v čerstvej pamäti výbuch delaboračného skladu, ktorý sa udial v roku 2007 či smrť štyroch baníkov o rok skôr. Opakované nešťastia robia z regiónu jeden z najrizikovejších na Slovensku. 

Ako to vyzeralo v Prievidzi deň po katastrofe? Nad hlavami ľudí idylicky svietilo slnko, bolo teplo a mnohé ulice, kadiaľ sa ešte včera valila voda, boli už čisté. V iných častiach mesta pripomínalo včerajšiu spúšť blato na chodníkoch, popadané stromy a ľudia, ktorí si v gumákoch čistili pivnice od následkov pohromy. Večer sa však opäť spustila búrka a mnohých premkol strach, či sa do ulíc nevráti voda rovnako rýchlo ako z nich odišla. Keď si musíte čistiť pivnicu alebo celý dom od špinavej vody, nevyhnutne si začnete klásť otázku: „Prečo?“ Najmä starší Prievidžania hovoria, že je to Boží trest za ľudskú pýchu. V neďalekej obci Jalovec vytopilo celú ulicu okrem jedného domu, kde sa k modlitbám schádzajú evanjelikálni kresťania. Ďalší hovoria o globálnom otepľovaní a výsledku znečisťovania prírody. Napodiv sa objavuje aj dosť racionálnych hlasov, ktoré verejne kladú otázku, ako je postarané o korytá riek či odvodné kanály. Koryto Handlovky je hlboké dosť, lenže na jeho bočných brehoch rastú husté stromy a kríky, ktoré v prípade veľkej vody nielen znižujú prietok, ale po ich vyvrátení ho môžu dokonca upchať...

Nech je ako chce, severozápad Slovenska utrpel veľké škody na majetku i straty ľudských životov. V Prievidzi zahynul železničiar, ktorý odstraňoval vyvrátené kmene stromov, popadané na trať. V Handlovej zahynul muž, ktorý chcel pred vodou zachrániť svoje auto. Pred kompetentnými teraz stojí otázka, ako týmto situáciám lepšie predchádzať a keď už nastanú, ako minimalizovať aspoň vzniknuté škody.