U Igora sa tento prejavil počas následného štúdia na pedagogickej škole, keď začal vystavovať svoje maľby. Maľuje doteraz. A ilustruje knižky. Hlavne Braňovi Jobusovi, ktorý sa tiež svojho času hlásil na pedagogickú. (Keď Braňo na prijímačkách zaspieval, tak prijímacia komisia odletela a už ju nikto nevidel. Žiaľ pre slovenskú mlaď, neprijali ho, vraj pre jeho vrbovské nárečie. Braňo je však vytrvalý, a tak začal písať knihy a dostal sa aj do škôl – chodí tam čítať a debatovať ako pán spisovateľ.) Igor aj všeličo organizoval, s Milanom Prekopom založil festival Hodokvas. Igor vymyslel aj jeho meno. Po pár rokoch s tým prestal, festival vzali pod seba iní ľudia a urobili z toho celkom iný príbeh. Podobne ako Igor, aj Janči toho stihol dosť. Utešená a užitočná postavička, tento Janči. Furt sa motá okolo hudby, všelikomu robil manažéra, mnohí ho poznajú ako dlhoročného predavača v legendárnej predajni Dr. Horák. Je známy svojím famóznym rozprávačským talentom, priťahuje zaujímavé príhody a má rád spojenie „Ty vole“. Z ničích úst neznie tak nenásilne a dobre. Medzi perly jeho repertoáru patrí „Dráma o jame“. „Prišiel som domov na opušťák, ty vole, idem do mesta a vidím, ty vole, pred naším domom jama jak hovado. Hovorím si, to je nebezpečné, ty vole, ešte tam niekto spadne, to je ale jama, ty vole. V meste sme čo-to popili a ráno som sa zobudil v tej jame...“. Štefan by mal Jančimu ponúknuť viedeoblog. Podobných historiek má stovky. A ako kedysi Igor, aj Janči začal robiť festival – s Petrom Slameňom a Jurajom Podmanickým. Volá sa Grape. Jeho prvý ročník v Piešťanoch dopadol veľmi dobre, určite sa máme v budúcnosti na čo tešiť. Dvaja zakladatelia odlišných festivalov z jednej lavice jedného učilišťa – to je podľa mňa svetová rarita. Chcelo by to nejaký výtvarno-hudobný happening priamo v Slovnafte.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.