Nenájdenie chemických zbraní bolo spolu s neschopnosťou okupačnej správy, zareagovať na obrovské vlny násilia, počiatkom pádu podpory americkej verejnosti pre irackú operáciu. A vojaci medzinárodných síl sa v nasledujúcich rokoch ocitli uprostred neprehľadnej mäteže bojov medzi šiítskymi a sunnitskými skupinami, do ktorej zasahovali bojovníci al-Káidy.
Pri spätnej analýze, či sa teda malo ísť zvrhnúť Saddámov režim, sa však netreba pýtať, či bola správna hypotéza o irackých chemických zbraniach – presvedčené o tom, že v Iraku sú, boli všetky tajné služby sveta, pričom v minulosti ich iracký režim viackrát použil. A zbrojným inšpektorom, ktorí kontrolovali dodržiavanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, Badgad opakovane bránil v práci, dokonca ich vyhostil z krajiny. Relevantná otázka teda je, či bola správna úvaha, že sa režim so zbraňami hromadného ničenia a s kontaktmi na teroristické organizácie (ktoré Irak mal) môže stať kritickou hrozbou pre Spojené štáty a iné demokracie. Pred 11. septembrom 2001 si túto otázku kládlo iba zopár bezpečnostných odborníkov, po útoku na Dvojičky si ju kládol takmer každý. Preto v kľúčovom hlasovaní v americkom Senáte v roku 2002 hlasovalo za odstránenie Saddámovho režimu 77 zo 100 amerických senátorov (jedným z politikov, ktorí vtedy boli proti, bol Barack Obama).
Obama ako prezident prevzal irackú vojnu v čase, keď aj končiaca Bushova vláda začala s prípravami na ukončenie misie. Medzitým Irak prešiel opakovanými slobodnými voľbami, vrcholom násilia v rokoch 2006 a 2007, navýšením amerických jednotiek a preukázaním vytrvalosti voči dlhodobo uvažujúcim moslimským fanatikom.
Ďalším z pôvodných predpokladov vojny bola snaha o vybudovanie demokratického arabského režimu. Američania si pamätajú, ako pomohli po roku 1945 nastoliť demokraciu v Nemecku a v Japonsku. Od demokratického Nemecka a Japonska má však Irak ďaleko. No rovnako ďaleko je aj od Saddámovej diktatúry. Kľúčovým testom teda bude, či po odchode amerických bojových jednotiek v krajine nevypukne občianska vojna a či sa príliš nepresadí vplyv Iránu. Mimochodom, nie je vylúčené, že demokraticky zvolená iracká vláda bude ešte Američanov žiadať, aby v krajine ostali.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.