.prečo si sa rozhodol napísať túto knihu?
Roháčovi sa venujem dlhodobo. Najprv ma zaujal jeho príbeh z totality. Za komunizmu nebol človek, ktorý by zaútočil priamo na srdce režimu a uniesol jeho predstaviteľa. Roháč bol dlho nezvestný, potom sa ukázal. Našiel som k nemu cestu, pretože cítil, že nehľadám senzáciu. On nekomunikuje s nikým, s novinármi, vyšetrovateľmi, s rodinou iba občas. Okolo jeho osoby je veľa konšpiratívnych teórií. Nedovolím si povedať, čo je pravda a čo nie. Ale snažím sa dokázať, že niektoré veci okolo neho neboli pravdivé. No očistiť sa musí v prvom rade sám, na súde.
.ako si zháňal fakty?
Snažil som sa mať všetko podložené. Nemohol som napísať niečo, čo som len počul, ale nemohol nijako dokázať. Ide mi o spravodlivosť, ale nie som ten, kto to vie posúdiť. Podrobnosti o jeho prípade má spravodajská služba alebo policajti. Ale je fakt, že Roháč je novinársky zaujímavá téma. No medzi ním a Kajínkom je rozdiel. Roháč utiekol z basy za totality, za čo neskôr trpel. Po prepustení mal kontakty s mnohými ľuďmi revolúcie. S Gálom, Šimečkom, Žiakom a Langošom, ktorí ho rešpektovali a aj ho považovali za odporcu totality a politického väzňa. To Kajínek nebol. On je odsúdený vrah, Roháč nikdy nebol odsúdený za vraždu. V súčasnosti čaká na proces v Maďarsku a tam čelí obvineniu za pokus o vraždu a nedovolené ozbrojovanie. Ako to dopadne, to ukáže čas.
.no napriek jeho pozitívnemu imidžu je dosť nejednoznačnou osobou, nie?
Roháčovo fungovanie v 90. rokoch je záhada. Okolo neho je množstvo legiend, čo všetko spáchal. Od vypaľovania podnikov až po nájomné vraždy.
.tak odkiaľ mal v 90. rokoch toľko peňazí? To v tvojej knižke nie je.
Možno obchodoval so starožitnosťami alebo so zlatom. Bol šikovný obchodník. Je pravda, že mal kontakty na podsvetie, možno aj odtiaľ šli peniaze.
.v mafiánskych filmoch gangstri nie sú „hrubokrkí“, ale navonok skôr civilizovaní ľudia, ktorí potom v prítmí páchajú krvavé zločiny.
Roháč na mňa vo väznici, keď som s ním robil rozhovor, pôsobil ako ustráchaný človek. Nechcel som preniknúť do jeho duše, o to sa pokúsili rôzni psychológovia, ale neúspešne. Pôsobil na mňa ako inteligentný človek, filozofujúci, všetko, čo hovoril, naozaj sedelo.
.tak prečo je potom v jeho živote toľko káuz?
Na Roháča sa veci ľahko nabaľujú. Tým, že bol odsúdený za komunizmu, to s ním šlo ďalej. Keď sa niečo stalo v Leviciach, podozrenie automaticky padlo na Roháča. Nehovorím, že je neviniatko, ale vôbec si nedovolím povedať, že by bol nájomným vrahom, z čoho sa dnes smeje. On sám tvrdí, že bol zatiahnutý do spravodajských hier.
.vylučuješ, že mal zabiť Remiáša?
Som o tom presvedčený. Aj sami policajti ti povedia, že to urobili Nitrania. Roháč vyhlásil, že keď vyjde z basy, rád by sa stretol s pani Remiášovou. To by vinný človek nikdy neurobil.
.neglorifikuješ vo svojej knihe jeho osobu?
Nepoznám ho tak dobre, aby som mohol povedať, že je super človek. Opisujem v nej len udalosti z jeho života, ktoré však nekomentujem. Nehodnotím. Nesúdim. Rodina o ňom hovorí pekne. Ale ľudia, ktorí ho poznajú, hovoria, že mal dve tváre. Písal poviedky, básne, zbieral obrazy No jeho kamaráti priznávajú, že sa v 90. rokoch veľmi zmenil. Už to nebol ten Jožko Roháč z Mozartovho domu, svojím výzorom vzbudzoval iné pocity. Keď začiatkom 90. rokov vyšiel z basy, bojoval za spravodlivosť, ale neskôr sa zmenil. Pred Milošom Žiakom ospravedlňoval mafiána Čongrádyho, že je dobrý, že nikomu neublíži, čo nebola pravda. Bol už niekde inde.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.