Kto ovládne magistráty

.bojom o moc a záujmy je politika aj na komunálnej úrovni. Hoci na Slovensku, na rozdiel od okolitých krajín, nebýva zvykom hodnotiť vládu podľa toho, ako dopadla v župných či komunálnych voľbách, je dosť možné, že tento rok to bude inak. Minimálne dvaja mocní muži sa podľa toho správajú. Tým prvým je vodca opozície Robert Fico, ktorý podľa nemenovaného zdroja z prostredia Smeru zavelil, že strana musí hľadať víťazných kandidátov a vyhrať čo najviac magistrátov, osobitne veľkých krajských miest. Presne o to isté ide aj Mikulášovi Dzurindovi. Jeho strana však volí inú taktiku a navrhuje, aby kandidátov na primátorov v ôsmich krajských mestách schvaľovala koaličná rada. Zdá sa, že už dnes možno povedať dve veci: Slovensko nebude po voľbách také červené, ako by si to želal Robert Fico a koaličná rada nebude mať moc, akú by si želal Dzurinda. Existujú totiž na to hneď dva dôvody. Ten prvý sa volá Most a SaS. Ani jedna z týchto strán nemá ešte v krajine postavenie, ktoré by zodpovedalo výsledkom parlamentných volieb a ani jedna nenapodobnila českú TOP 09, ktorá sa chce udomácniť aj v mestách a dedinách. Druhý dôvod sú nezávislí kandidáti, ktorí sú často zaujímavejší ako tí stranícki. 

Na jesenné voľby sa však možno pozrieť inou optikou. Aké sú problémy slovenskej ľavice a pravice? „Dole“ v mestách ich totiž vidieť lepšie, ako hore na Hradnom vrchu. 

Bratislava je jediný kraj, kde v júni pravica porazila Roberta Fica a  radnica už akosi „dedične“ patrí pravičiarom. V porovnaní so západnými metropolami je pravicovosť hlavného mesta skôr rarita, na Slovensku je však železným pravidlom. Potvrdzujú to aj výsledky posledných parlamentných volieb: najviac, takmer 30 percent, získalo SDKÚ. „Primátorské“ KDH získalo priemerných 8,2 percenta. Celoslovenský víťaz Smer získal v Bratislave „iba“ 24 percent, ale aj to mu dáva šance prehovoriť razantne do komunálnej politiky. Samozrejme, nárok na radnicu si robí medzi pravicovými stranami SDKÚ, ktorá, mimochodom, doteraz ešte primátora hlavného mesta nikdy nemala. V zaujímavej pozícii je súčasný primátor Andrej Ďurkovský (KDH), ktorý sa pred štyrmi rokmi na bilbordoch viac prikrýval logom modrého štvorca ako vlastného KDH. Bratislava si už naozaj zaslúži zmenu. Mestu chýbalo riadenie a príliš dominovali záujmy skorumpovaných poslancov. Ďurkovský s kšeftármi ticho koexistoval, prípadne preskakoval z miesta na miesto (kauza PKO).  KDH navyše do vládneho programu presadilo tézu, že poslanci nebudú môcť byť súčasne aj starostami, takže Ďurkovský je, pravdepodobne, mimo hry, hoci on sám zrejme ešte nádej nestratil. Kandidátkou SDKÚ je poslankyňa Magda Vášáryová, ktorá s prehľadom vyhrala stranícke primárky a ľavicu bude zastupovať Milan Ftáčnik, bývalý minister školstva za SDĽ. Recesistov a milovníkov originálnych protestov sa pokúsi zjednotiť Alojz Hlina. 

Asi tak možno položiť otázku, ktorú momentálne rieši pravica aj ľavica. Teoreticky má najsilnejšie postavenie Magda Vášáryová, môže sa spoľahnúť na automatické modré hlasy aj podporu OKS. Medzi ostatnými partnermi však jej meno žiadne nadšenie nevyvolalo. S jedným však rátať možno: Vášáryová sa kandidatúry nevzdá, otázkou je, čo spraví KDH. Oficiálnym postojom strany je, že kandidáta postaví. S odvolaním na staršiu dohodu žiada aj podporu SDKÚ. Lenže KDH sa zo všetkého najviac topí vo vlastných problémoch. Najskôr sa v prostredí strany koketovalo s možnou kandidatúrou Daniela Lipšica, neskôr chcel Figeľ proti herečke Vášáryovej postaviť herca Štefana Bučka. Obidvaja sa poďakovali, a tak sa momentálne hovorí o Petrovi Machovi. Verný zapisovateľ na zasadnutiach predsedníctva strany a bývalý  šéf štatistického úradu však nemá veľké šance. Vedia to aj v KDH, ktorého vyjednávači sa viac sústredia na licitovanie o počte poslancov, ktorý by „vybojovali“ na spoločnej kandidátke, prípadne sa ako Dušan Pekár snažia viac zabezpečiť vlastné záujmy a podporu SDKÚ v Ružinove než záujmy strany v meste. Ďurkovský mlčí a čaká na prehĺbenie krízy, zdá sa však, že KDH bude napokon donútené podporiť Vášáryovú a prijať reálnejší pomer na kandidátke než je  1:1, akého sa momentálne domáha. 

Úplne iné problémy rieši Ftáčnik. Exminister má program, pripravuje konferenciu, kde ho majú verejne oponovať ľudia z Transparency International a tretieho sektora. Hoci kedysi presadzoval obmedzenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, dnes hovorí o otvorenosti či zapojení občianskych organizácií. Jasné je, že kandidovať bude ako občiansky kandidát, otázkou je, ktoré strany ho podporia. Prirodzená by bola podpora Smeru, ale možná je aj podpora SaS. Nemožná je len ich kombinácia. Ftáčnik síce nie je členom Ficovej strany, v strane má však spojencov aj kritikov. K tým prvým patria ľudia z okruhu Mareka Maďariča či Dušana Čaploviča, ktorí podporujú jeho nezávislú kandidatúru aj preto, aby mal Ftáčnik v „modrej“ Bratislave väčšie šance. Naopak, bratislavská partia smerákov okolo Glvača a na čele s milovníkom verejných obstarávaní Robertom Kaliňákom ho „za svojho“ nepovažuje a pohráva sa s myšlienkou postaviť vlastného straníckeho kandidáta. Ten by síce celkom isto žiadne šance nemal, prekazil by však kampaň Ftáčnika a možno aj podporil vyčkávajúceho Ďurkovského, ktorý by Kaliňákovi vyhovoval viac. Z Ftáčnika by tak nevyrástol „nový“ úspešný ľavicový politik so zázemím, ktorý by raz mohol Kaliňáka s Glvačom nahradiť a pri troche šťastia by rozdrobené voľby mohol vyhrať niekto, s kým sa „podnikatelia so sociálnym cítením“ dohodnúť vedia. 

Trochu inak to vyzerá v Košiciach. Keď počúva človek miestnych, zdá sa, že nikde nemajú neschopní kandidáti väčšiu šancu a súčasne poriadok so straníckymi pečiatkami. Pravica pôjde podľa všetkého jednotná a post primátora bude obhajovať František Knapík z KDH. Podľa jeho sympatizantov aj kritikov, s ktorými sme hovorili, je to ľudsky príjemný muž, súčasne však nerozhodný a manažérsky nezručný primátor. Spomedzi politikov  SDKÚ sa v súvislosti s možnou kandidatúrou spomínalo meno Mareka Vargovčáka, novozvoleného poslanca NR SR, ale ten Knapíka podľa všetkého (aj s ohľadom na dohody v Bratislave) ešte tieto voľby neohrozí. Celkom určite ho však ohrozia dvaja iní muži. Tým prvým bude kandidát Smeru a bývalý minister zdravotníctva Richard Raši, ktorý sa osvedčil ako predĺžená ruka červeného kniežaťa Východu Pavla Pašku, ale aj ako nekonfliktný usmievavý typ, ktorý vie doma v Košiciach získať pár tisíc krúžkov. Smer napokon v Košiciach už kampaň začal a Knapíkovi z bilbordov odkazuje „Magistrát, budíček!“. Druhým ohrozením pravicového kandidáta je Marek Kažimír, starosta mestskej časti Krásna a bývalý predseda košického KDH. Tento bývalý policajt pôsobí racionálne a vystupuje vecne. Svoju kampaň pod hlavičkou Iné Košice začal zberom podpisov. Podľa zákona ich potrebuje len šesť stoviek, on ich však získal vyše 18-tisíc a odovzdať plánuje až vyše 22-tisíc. To znamená viac, ako mal primátor Knapík v posledných voľbách hlasov. Kažimír otvorene hovorí, že sa o podporu žiadnej politickej strany nesnaží. Jeho ústrednou témou je Luník 9: „Žije tam 3-tisíc mladých ľudí, nechcem sa dožiť toho, aby po Košiciach chodili gangy nezamestnaných Rómov, ktorí budú fetovať a kradnúť. Luník 9 preto treba rozbiť, zobrať mu samosprávu, ktorá tam fungovať nikdy nebude a získať kontrolu nad imigráciou a neplatičmi.“ Kažimír zdôrazňuje aj význam prevencie, ponuku zamestnania v mestských firmách či prítomnosť sociálnych pracovníkov a riešenie bezdomovectva. Okrem bezpečnosti chce riešiť najmä odpad, „za ktorý sa v meste platí priveľa“ a príchod investorov, kde mesto podľa neho v porovnaní s Popradom či Prešovom „zaspalo“. Môže Marek Kažimír poraziť pravicu a ľavicu súčasne?  Ťažko povedať, Smer aj KDH budú mať nákladné kampane, Kažimír celkom určite odoberie hlasy kandidátovi KDH a získa nespokojných voličov, ktorí chcú zmenu a nechcú návrat schusterovsko-trebuľovských čias. O všetkom ostatnom rozhodne pravdepodobne účasť. 

Bezplatný odvoz smetí a verejná doprava pre dôchodcov, nový Aquapark, príchod investora, ktorý prinesie okolo tisíc pracovných miest. To sú len niektoré zo sľubov, ktoré v minulých komunálnych voľbách pomohli Pavlovi Hagyarimu na hlavu poraziť svojich konkurentov na post prešovského primátora. Napriek tomu, že viaceré z nich zapadli prachom a nikdy sa neuskutočnili, Hagyari je aj v týchto primátorských voľbách vážnym kandidátom. „Jednoducho je silný v komunikácii a dokáže sa dobre predať,“ hovorí nad šálkou kávy v jednej z prešovských reštaurácií novinár z denníka Korzár Michal Frank. Podľa neho sa to v meste rysuje na súboj Hagyariho s kandidátom pravice. Tú si súčasný primátor počas svojho pôsobenia vo funkcii úspešne poštval proti sebe. Účelovým vládnutím so Smerom a rozbitím Poslaneckého klubu KDH síce ustál konflikt so zastupiteľstvom, jeho koaličný potenciál na pravej strane politického spektra sa však rovná nule. A to aj napriek k tomu, že po voľbách ho celoslovenskí politici pravice pri porovnávaní so ziskami Smeru automaticky rátali k pravicovému táboru. 

Pravicoví kandidáti sú v Prešove zatiaľ dvaja. Miestne KDH navrhuje exposlanca parlamentu Stanislava Kahanca a SDKÚ vysiela do boja, naopak, čerstvo zvoleného poslanca a svojho krajského šéfa Ondreja Mateja. Obidvaja svorne tvrdia, že sa nakoniec dohodnú a kandidovať bude len jeden z nich. O tom, ktorý z nich ustúpi, vraj v najbližších dňoch rozhodnú koaličné rokovania. „Nepripúšťam alternatívu, že by sme sa nedohodli. Pravica bude mať v Prešove určite len jedného kandidáta,“ tvrdí pre. týždeň Ondrej Matej. Mesto si podľa neho už konečne po rokoch zaslúži primátora, ktorý bude mať priamy vplyv na rozhodovanie v štáte. Hoci čerstvo zvolený poslanec to nepovie priamo, už len z letmého pohľadu na zoznam doteraz známych kandidátov je jasné, že tomuto primátorskému ideálu zodpovedá najlepšie práve on. Matej síce nevylučuje, že kandidovať nakoniec nebude, znalci prešovskej politiky však dávajú čierneho Petra do rúk skôr Kahancovi. Dôstojnou ústupovou cestou by pre neho mohlo byť obsadenie postu prednostu prešovského Obvodného úradu. Uvidíme.

To si zrejme hovoria aj v miestnom Smere, ktorý do zápasu o primátora tretieho najväčšieho slovenského mesta zatiaľ nevstúpil so žiadnym menom. Aj keď by si podľa kuloárnych informácií niektorí ľudia z vedenia Smeru dokázali predstaviť aj podporu Hagyariho – napokon, prešovský primátor podporil v druhom kole župných volieb kandidáta Smeru Petra Chudíka – prešovská stranícka organizácia tým zatiaľ nadšená nie je. Medzi miestnymi smerákmi sa ako o možnom kandidátovi najčastejšie hovorí o šéfovi Parku kultúry a oddychu Emilovi Chlapečkovi. Ak sa tak stane a Ficova strana do volieb nepríde s vlastným silnejším kandidátom, tak v novembri v meste nad Torysou pôjde najmä o to, či pravica dokáže z primátorského kresla vytlačiť expredsedu dávno zaniknutej Strany konzervatívnych demokratov Hagyariho. 

Do boja o primátorské kreslá v krajských mestách ide aj tento rok viacero silných nezávislých kandidátov, ktorí majú blízko k pravici. Dá sa dokonca povedať, že v niektorých krajských mestách sú najväčším problémom SDKÚ a KDH práve pravicovo zmýšľajúci  kandidáti. Marek Kažimír môže v Košiciach odobrať značný počet hlasov Františkovi Knapíkovi a to isté sa môže podariť aj Petrovi Gogolovi v Banskej Bystrici. Bývalý hovorca štátnych lesov si v metropole stredného Slovenska zmeria sily s kandidátom pravice Martinom Baníkom a súčasným primátorom Ivanom Saktorom. Do boja tu podľa kuloárnych informácií môže zasiahnuť aj exminister dopravy za Smer Ľubomír Vážny. V Trenčíne má nezávislý kandidát Richard Rybníček dokonca na to, aby úradujúcu hlavu mesta Branislava Cellera z SDKÚ zosadil z primátorskej stoličky.

Bývalý riaditeľ STV sa tvári sebavedomo, počas nášho rozhovoru si dohaduje ďalšie pracovné rokovania a je na ňom vidno, že si kandidatúru celkom užíva. Rozhodol sa vraj po zrelej úvahe a podrobnom zmapovaní nálad v meste. Z neho mu vyšlo aj to, že najväčšiu šancu bude mať ako nezávislý kandidát. (Viac v rozhovore s Richardom Rybníčkom)

Jeho najvážnejším súperom bude súčasný primátor a kandidát SDKÚ Branislav Celler. Ten musel v poslednom období čeliť pomerne silnej kritike zo strany občianskych aktivistov a časti verejnosti. Vyčítali mu výstavbu Auparku v centre mesta a predaje mestského majetku. Celler sa snaží získať pre svoju kandidatúru  podporu SaS a KDH. Kresťanskí demokrati v Trenčíne však ešte vyhodnocujú situáciu a nevylučujú, že do volieb postavia vlastného kandidáta.

Opozičný Smer, ktorý v parlamentných voľbách získal v Trenčíne 33 percent hlasov, doteraz svojho kandidáta nezverejnil. Zatiaľ sa však nezdá, že by vyrukoval s nejakým silným menom. V trenčianskych kuloároch sa v súvislosti s primátorskými voľbami najčastejšie skloňuje pomerne neznáme meno podnikateľa Ľubomíra Žabára. 

Tak znie najzaujímavejšia otázka Nežilinčana. Pod Dubňom bude kandidovať zrejme až sedem kandidátov. Súčasný primátor Ivan Harman (SDKÚ), bývalý šéf Národnej diaľničnej spoločnosti a momentálne poslanec Igor Choma (Smer) či lekár a župný poslanec Ľubomír Bažík (KDH). Otázkou je, koho postaví SNS. V Žiline sa hovorí, že Slota pravdepodobne kandidovať nebude, ale nikto na to nestaví ani cent. Ak však nepôjde Slota, kandidátom SNS by mal byť bývalý minister školstva Ján Mikolaj. Najvážnejší kandidáti sú Harman a Choma, voľby však ovplyvnia aj kandidáti SNS a KDH, menej už nezávislý a k Harmanovi kritický Patrik Roma. Ivan Harman sa predstavuje ako kandidát s „radičovskými“ témami (otvorenosť, kultúrnosť, riešenie drobných problémov), jeho kritikom sprava však prekáža niekoľko spoločných hlasovaní SDKÚ a SNS. Dôsledkom môže byť rozdelená pravica a podpora časti nezávislých kandidátov pre Ľubomíra Bažíka.

Trnava a Nitra si stále dopriavajú čas. Isté je len to, že jeden zo služobne najstarších primátorov Štefan Bošnák (KDH) už kandidovať nebude a v Nitre sa pokúsi úspešnú koalíciu Smer-KDH udržať súčasný primátor Jozef Dvonč.  

Košice, Bratislava aj iné mestá však odhaľujú problém na ľavej aj pravej časti spektra. Smer má síce masívnu podporu v krajine, chýbajú mu však zreteľné komunálne osobnosti, ktoré by mali v meste meno. KDH má, naopak, tradíciu komunálnej politiky, strana je však v takej kríze, že nedokáže prilákať nových členov a „vlastnia“ ju funkcionári, ktorí sledujú zo všetkého najviac svoje vlastné záujmy. Smer má percentá, KDH tradíciu, ale obidve strany najviac ohrozujú zaujímaví nezávislí kandidáti, ktorí sa v jednej či druhej strane nepresadili. Aj jesenné voľby povedia o Slovensku veľa.