Svet

Európska únia má problém, musí šetriť. Trvalo to síce dva roky, ale svetová hospodárska kríza napokon dorazila aj do Bruselu. Teda, dorazila ako dorazila, žiadna panika európskych byrokratov zatiaľ nehrozí. Dôležitú úlohu pritom zohralo rozhodnutie európskeho súdu, ktoré zakázalo šetriť na eurobyrokratoch. V auguste preto vznikol plán, ako ušetriť inde, vážnejšie rokovania by mali nasledovať už od septembra.  Podľa prvého návrhu plánujú štáty prispieť Bruselu o 3,6 miliardy eur menej, ako žiada Komisia. EÚ aj tak budúci rok minie až 126,6 miliardy eur. Šetriť sa teda nijako drasticky nebude a rozpočet EÚ aj tak porastie takmer o tri percentá. Brusel však bude musieť šetriť oproti vlastným predpokladom, a podľa prvého návrhu sa bude šetriť najmä na chudobných, teda aj na Slovákoch. 

Z troch hlavných oblastí sa najviac ušetrí na kohéznych fondoch pre zaostávajúce regióny (až 1,1 miliardy eur), menej na podpore ekonomického rastu a boji proti nezamestnanosti (841 miliónov eur) a najmenej na európskych farmároch (820 miliónov eur). Členské štáty žiadajú, aby Únia neprijímala nových zamestnancov (okrem Chorvátov), zmrazila platy na súčasnej úrovni a ušetrila aj na dotáciách pre školy, kde študujú deti európskej byrokracie. Prenesené do praxe, Brusel chce ušetriť 13 miliónov eur na deťoch svojich zamestnancov a mzdy pre byrokratov by mali vzrásť „len“ o 1,85 percenta. Najmenej sa šetrenie dotkne Európskeho parlamentu, ktorého rozpočet vzrastie dokonca o 5,5 percenta na 1,7 miliardy eur. 

Zdá sa vám to nedostatočné? Nie ste sami. Hoci nová slovenská vláda sa ešte nevyjadrila, vlády Británie, Holandska, Fínska, Švédska, Dánska, Rakúska a Českej republiky sa už ozvali a žiadajú väčšie škrty. Napokon, ak musia šetriť doma, prečo by nemohol šetriť viac aj Brusel? Zdvihnúť prst by sa nemuseli báť ani chudobné východoeurópske krajiny, ktoré už vedia, že prídu o veľkú časť dotácií. 

EÚ zažíva krušné časy aj z ďalšieho dôvodu. Hoci má Únia schválenú Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mala „priblížiť k občanom“, väčšina občanov EÚ Bruselu nedôveruje. Za výhodné považuje členstvo v EÚ „iba“ 49 percent Európanov a inštitúciám EÚ dôveruje podľa výskumu Eurobarometra iba 42 percent ľudí. Najviac sa imidž Bruselu zhoršil v Grécku, Cypre, Portugalsku, Španielsku, Rumunsku, Taliansku a Luxembursku.

Američania plánujú stiahnuť domov svoje vojská z Afganistanu a začnú s tým v júli roku 2011. Afganský prezident Hamíd Karzaj tým nie je nadšený a obvinil amerického prezidenta Baracka Obamu, že morálne podporil nepriateľa. Podľa neho sa Taliban teraz rozhodne len vydržať do odchodu Američanov. Karzaja trápia aj pretrvávajúce základne Talibanu v Pakistane.

Prieskum verejnej mienky Eurobarometer vykázal na Islande zaujímavé výsledky. Len 19 percent Islanďanov pokladá členstvo v Európskej únii za pozitívne, až 45 percent ho vidí negatívne. Výhody od členstva by čakalo 29 percent opýtaných, 58 percent ich neočakáva. Eurobarometer celkovo odhalil pokles dôvery voči Únii vo väčšine jej krajín.

Exekúcie budú robiť výlučne súkromné firmy, starší sudcovia odídu do dôchodku, tarify advokátov sa znížia o pätinu, Najvyšší súd príde o veľkú časť rozhodovania, poplatky pre ľudí sa zvýšia možno až na dvojnásobok a dokončia sa práce na novom Občianskom zákonníku, tak si predstavuje reformu českého súdnictva český minister spravodlivosti Jiří Pospíšil z ODS. 

 Londýnska University College zverejnila 10-ročný výskum, ktorý na vzorke 25-tisíc žien skúmal vzťah medzi životným štýlom a potratmi. Ženy, ktoré sa opíjajú, majú až o 40 percent vyššiu pravdepodobnosť, že pôjdu na potrat. Počet agresívnych alkoholičiek pritom vzrástol za 10 rokov o 300 percent. Británia má jednu z najvyšších mier potratov v Európe.

Francúzska vláda sa rozhodla harmonizovať svoju daňovú legislatívu s Nemeckom. Malo by sa tak stať postupne. Po rokovaní s nemeckým ministrom financií Wolfgangom Schaublem to povedal jeho francúzsky náprotivok Francois Baroin. Malo by to znamenať menšie dane pre bohatých, nižšiu sadzbu DPH aj zrušenie niektorých daní a výnimiek. Baroin tiež obdivoval nemeckú verejnú mienku, ktorá podporuje daňové škrty. Počkáme, uvidíme. 

Líder austrálskej konzervatívnej opozície by sa mohol po voľbách usilovať o nové voľby. Teraz však popiera, že to chce. Zdá sa, že sa uspokojil s predstavou menšinovej vlády. Keďže jeho strana má v parlamente len „jednokreslovú“ väčšinu, bude to zložité.

Čilský prezident prisľúbil 33 baníkom uväzneným 700 metrov pod zemou, že urobí všetko preto, aby boli čím skôr vonku. Očakáva sa, že vytvorenie bezpečného tunela môže trvať až do Vianoc. Baníci sú zdraví, nakrútili prvé video a o ich duševné zdravie sa bude starať aj NASA. 

Bude mať čoskoro v Prištine svoju ulicu alebo sochu, tlačí totiž na Belehrad, Bratislavu a ďalšie krajiny, aby uznali nezávislé Kosovo. Nemci dokonca hrozia, že bez uznania sa Srbi do Únie nedostanú.  Je čas, aby sa ozval slovenský minister, na Nemcov to vieme.