Sklamanie z Rasputina

.v predposledný augustový piatkový a sobotňajší večer zaplnila amfiteáter vo Východnej diskotéková hudba. Z reproduktorov na pódiu sa neprestajne valili hlavne zahraničné hity z rokov sedemdesiatych a osemdesiatych, bohato prekladané Elánom, zo stánkov s občerstvením zaváňalo pečené mäso a živánska. Pilo sa pivo a borovička, kofola a víno. 

Piatkový večer vyvrcholil koncertom skupiny Taktici, ktorí prišli v pôvodnom zložení  takmer po tridsiatich rokoch  do Východnej „priamo z Las Vegas“ (ako hlásali plagáty), ale ich vystúpenie si prišlo pozrieť sotva tristo ľudí. Zato tanečná „oldies disco dance party“, ktorú uvádzal Števo „Steve“ Anderko (bývalý československý DJ, ktorý ako emigrant dvadsať rokov moderoval relácie v Hlase Ameriky) a DJ profesor Dušan Marušák z Dunajskej Stredy, mala úspech: na staré šlágre sa tancovalo dlho do noci. 

Horšie to bolo v sobotu. Avizovaný zraz automobilových veteránov všetkých značiek, vyrobených do roku 1980, znamenal stretnutie asi dvadsiatich áut a motocyklov, z ktorých väčšinu ešte možno stretnúť na našich cestách. Areálom amfiteátra sa prechádzalo pár desiatok ľudí, z reproduktorov sa valili oldies pesničky, rozváňala pečienka. Atmosféra začala hustnúť okolo siedmej večer, keď začali prichádzať davy ľudí, zvedavých na vystúpenie Boney M. 

„Všetko sa to začalo v auguste roku 1974, keď sme v dedinke Prosiek pri Liptovskej Mare zorganizovali diskofestival,“ vraví Stanislav Velický, jeden z organizátorov podujatia, niekdajší i súčasný manažér Taktikov. „Vtedy nás takmer zakázali, asistovala tam polícia aj štátna bezpečnosť, prišlo vari desaťtisíc ľudí, ale žiadna protištátna činnosť z toho nebola. Len sme trocha zdvihli mandle komunistom, ktorí aj tak podujatie, aj keď s obštrukciami, povolili,“ spomína Velický, ktorý v roku 1979 emigroval do USA a odvtedy ho všetci volajú Stanley. Stanley Velitzky. „Po desiatkach rokov sme sa rozhodli spraviť nejaké podujatie pre starú gardu, ale v Prosieku sa to oživiť nedalo, nie je tam technické zázemie. Tak sme si prenajali amfiteáter vo Východnej,“ dodáva. 

Všetci sú však zvedaví na Boney M, no tí neprichádzajú. Je pol deviatej preč, avizovaný začiatok koncertu, hľadisko plné, ďalší ľudia prichádzajú, ale z reproduktorov znie len hudba, moderovaná Anderkom a Marušákom. Aby sme sa naladili na tú správnu nôtu. Je takmer desať hodín, tma ako v rohu, keď pod pódiom pribrzdí dlhá biela limuzína s nálepkou Boney M na dverách a vystupuje z nej Bobby Farrell s trojicou speváčok. Pridŕžajúc jeden druhého vystupujú za nadšeného potlesku a piskotu davu na pódium a bez okolkov na halfplayback spustia By The Rivers of Babylon, yeh, yeh, yeh, yeh... Prvých takmer päť minút vystúpenia sa odohráva v tme, len neskôr sa nad hlavami Boney M rozsvietia svetlá dvoch rámp, osvetlenie je však aj tak biedne. Hit sa valí za hitom: Daddy Cool, Ma Baker, Sunny, No Woman No Cry, Rasputin, Rivers of Babylon, a opäť Rasputin a Rivers of Babylon. Farrell, oblečený v priliehavom bielom diskoúbore, cez ktorý má prehodený biely kožušinový plášť, drobčí po pódiu, občas naznačí tanečnú kreáciu. V jednom momente odhadzuje plášť a obnažuje zarastenú hruď. „Pozrite sa, som chudý ako špageta,“ komentuje svoj výstup, zľahka sa držiac rukou v rozkroku. Dav tlieska, píska, buráca, pod pódiom divoko tancujú mládežníci so štýlovými pestrofarebnými parochňami na hlavách a so svietiacimi tykadlami a ušami. Farrellovi sa spod afroparochne rinie pot, na pódium vyskakuje niekoľko tanečníkov a spevák tancuje, a v jednom kole sa s nimi objíma. Ženy zvonivým hlasom spievajú ...dedy, dedy kúúúl, šíz krejzy lajk a fúúúl... Nálada stúpa a zrazu – je koniec! Farrell sa ukláňa a ďakuje slovami „Spasíbo, spasíbo!“ Vystúpenie netrvalo ani päťdesiat minút a Boney M miznú v zákulisí, odchádzajú bez jediného prídavku.

Ľudia sú nespokojní. „Za toto som dal dvadsať euro? To je vrchol!“ kričí ktosi, ďalší sa pridávajú: „Vráťte nám vstupné!“ Niekto zakričí: „Pustite ich medzi liptovských vlkov, hneď oni obelejú!“ a všetci okolo sa zasmejú. Väčšina prejavuje nespokojnosť, cíti sa oklamaná. Kritika sa o pár dní objavila aj na facebooku: „Úplná katastrofa! Keby som vedel, za čo zaplatím dvadsať eur, radšej sedím doma! Na také hviezdy už nikdy zvedavý nebudem.“ Iný píše o podvode na návštevníkoch a hanbe, ďalší o nezvládnutom koncerte aj diskotéke.

Lenže skupina, ktorá v dlhej snehobielej limuzíne odfrčala preč, kritické hlasy rozvášneného polnočného davu vo Východnej nepočuje. Na druhý deň ich čaká vystúpenie v nitrianskom amfiteátri, a potom odlet do Moskvy, kde budú Rasputina spievať pre Putina.