Recenzie

Slovak Klezmer Association

Ako darček k 15. narodeninám pripravil sebe aj nám Pressburger Klezmer Band chutný, zdravý a kaloricky bohatý Pressburger Special. Obsahuje to najlepšie, čo sa v jeho exotickej a pritom takej blízkej kuchyni za tie roky navarilo. Základom sú veselé, hoci často melancholickým splínom ochutené, v jazyku jidiš spievané pesničky z prostredia stredoeurópskej mestskej židovskej komunity, ktorá nám tu už 70 rokov tak veľmi chýba. Menej náročného kulinára potešia populárne hitovky ako Tumbalalajka či (Donovanom spopularizovaná) Dona Dona. Tancachtiví fajnšmekri si pochutnajú skoro na všetkom, tí s vycvičenými ušami zbystria pozornosť pri hosťujúcich spevákoch André Ochodlovi a Karine Sarkisjan (niežeby „domácej” Marte Potančokovej a jej predchodkyni Linde Ballovej niečo chýbalo – naopak, spievajú jemne a krásne). Hoci niektoré kúsky vznikli pred rokmi, Pressburger Special je čerstvý a svieži. Mazl tov a dobrú chuť!

EMI

Iron Maiden patria k tým vyvoleným predstaviteľom klasického heavy metalu, ktorí dodnes vypredávajú štadióny a ich maskot, kostlivec Eddie, stále gáni z tričiek metalistov v tínedžerskom veku. „Mejdni“ si toto postavenie vybudovali talentom, pracovitosťou – a v neposlednom rade aj vernosťou svojmu kopytu. Na rozdiel od takej Metallicy (ktorá sa síce tiež nemôže sťažovať na nedostatok popularity) nikdy nebudili dojem, že naskakujú na zrýchľujúci sa vlak rockových trendov. Táto sympatická pravovernosť má však aj odvrátenú stranu. Prvá skladba ich pätnásteho albumu The Final Frontier prekvapí temným perkusívnym úvodom, tam sa však prekvapenia končia... ak za prekvapenie nepokladáme už to, že kapela v ich veku dokáže nahrať dobrý album. Dobrý, čiže na trojku. No rozhodne lepší ako čerstvý výtvor ďalšieho metalového veterána Ozzyho Osbourna...

EMI

Predstavte si, že v rukách držíte album a dvaja z jeho protagonistov už nežijú. Mark Linkous a Vic Chesnutt totiž spáchali samovraždu. Keď k tomu prirátame názov tejto pesničkárskej kolekcie, zloženej z viacerých hostí, Dark Night Of The Soul, čo by sa dalo preložiť ako Temná hodinka duše na ceste k bohu, je to dosť sila. Tento album vytvorila pozoruhodná trojica: producent Danger Mouse, pesničkár Mark Linkous a filmár David Lynch, ktorý prispel útržkami textov a klasickým „lynchovským“ vizuálom v booklete. Dakr Night ani pôvodne nemal vyjsť, firma sa jeho obsahu zľakla, no keď strápený pesničkár Linous spáchal samovraždu, jeho oneskorené vydanie tak možno brať ako spomienku na jeho osobu. No netreba sa báť kontextu ani samotných piesní – nie je to žiadna morda, pri ktorej by ľudia skákali z okien. Dark Knight Of The Soul s hosťami ako Flaming Lips, Suzanne Vega alebo Iggy Popom je oslobudzujúci – aj z temnoty môžeme veľa vyťažiť. 

Lo Recordings/Wegart

Susumu Yokota je najpestrejší japonský hudobný chameleón od čias slávy Ryuchiho Sakamota. Ako dídžej, skladateľ, producent či remixér robí veci, ktoré oscilujú od ambientu po techno a miešajú do toho japonský folklór, filmové melódie, ženské vokály, basgitarové linky či vážnu hudbu. Badyán je korenie, ktoré vraj upokojuje nervy a zaháňa stres a jeho éterické silice pôsobia proti žalúdočným a črevným kŕčom a uľahčujú trávenie. Na obálke albumu Mother sú dve hviezdičky badyánu, odfotené samotným Yokotom. Zrejme to nebude náhoda, lebo na rozdiel od muzikantov, ktorí v posledných rokoch ostošesť kopírujú a parodujú hitparádovú hudbu z 80. rokov 20. storočia, Yokotov archeologický prieskum odkryl oveľa hlbšie vrstvy z tohto obdobia. Krehké, zádumčivé a meditatívne piesne pripomínajú estetiku vydavateľstva 4AD (Cocteau Twins, Dead Can Dance), ale aj Harolda Budda či Kate Bush. A hoci spolupracoval so súčasnými umelcami, ako sú napríklad Anne Bronsted a Casper Clausen z kapely Efterklang či speváčky Nancy Elisabeth a Caroline Ross, výsledok je nádherne staromódny. Odporúčam jemne podrvené použiť do vianočného pečiva!

Animal Music

Mladá generácia českých džezmenov (narozdiel od tej našej) pred časom pochopila, že Praha nie je New York a že interpretovanie skladieb amerických vzorov „cez kopirák“ naozaj nemá zmysel. Aj z tohto dôvodu dokáže debut kontrabasistu Tomáša Lišku (1979) zarezonovať za hraničnou čiarou. Trio s akustickou gitarou (neopísateľne senzitívny David Dorůžka) a gombíkovou ťahacou harmonikou – bandoneónom (Talian Daniele di Bonaventura) zaujme nielen neopočúvanou zvukovosťou, ale najmä spôsobom, akým si hráči podsúvajú krehké motívy na ploche otvoreného dynamického spektra. Vďaka nemu vyznievajú nuansy jednotlivých nástrojov a ich súladiaca farebnosť. Scéna našich susedov v poslednom období sotva ponúkla podmanivejší projekt, ktorý vnímavá porota pod krídlami Českej jazzovej spoločnosti ocenila 2. miestom v ankete Album roka.

CM Records  2010

Poznáte hudobné projekty Bach to Africa a Mozart in Egypt? To boli úlety! Poľská skladateľka, speváčka, doktorka múzických umení, inštrumentalistka špecializovaná na orientálne hudobné nástroje Maria Pomianowska ich tromfla, keď vytiahla Chopina z hrobu, oživila a poslala zbierať hudobné inšpirácie po piatich kontinentoch. Prečo vynechala  Austráliu, netuším, ani to, či maestro Frédéric s týmto utopistickým projektom nadšene súhlasil. Neočakávajte veľkú avantgardu, ba ani malú „avantgardičku“, ale New Age na báze spájania Chopinových skladieb so starou hudbou národov. Abum Chopin na piatich kontinentoch prenikol do rebríčka World Music Charts Europe, ktorý zostavujú odborníci z celej Európy, čo by „malo“ potvrdzovať jeho kvality. Skladbe Chopin v Japonsku som podľahol ako zvodnej gejši. Vlastne, viac tej gejši.