V mojej kancelárii daňového poradcu sa často objavia začínajúci podnikatelia, ktorí si svoju spoločnosť mýlia so sebou samým a peniaze spoločnosti považujú za svoje. Súčasťou ich vzdelávania je aj pochopenie faktu, že ide o ich dieťa a tiež o pochopenie trojjedinej funkcie spoločníka, ktorý je konateľom spoločnosti a zároveň (často jediným) výkonným pracovníkom spoločnosti.
Tento občan, hovorme mu Jozef, ako výkonný pracovník (napríklad obchodník) dostáva riadnu mzdu, ktorá je zaťažená poistným do Sociálnej aj zdravotnej poisťovne a daňou z príjmu, ktorú mu zrazí spoločnosť a vyplatí mu len čistú mzdu. Ten istý Jozef však koná v mene spoločnosti ako konateľ a preto dostáva odmenu za výkon činnosti, ktorá už nepodlieha poistnému platenému do Sociálnej poisťovne. Zdaní mu ju opäť spoločnosť a vyplatí mu len čistú odmenu.
A do tretice tento Jozef ako odmenu za svoje investované peniaze dostáva podiel na zisku, ktorý v súčasnosti nepodlieha už ničomu, keďže bol už raz zdanený v spoločnosti, a preto je jeho opätovné zdanenie považované podľa pána Mikloša za nemorálne (aspoň tak si pamätám, že argumentoval v roku 2004 pri daňovej reforme).
Ak má ktokoľvek voľné peniaze, rozhoduje sa, čo s nimi urobí. Niekto ich preje, niekto si kúpi auto. Ten, kto nechce voľné peniaze spotrebovať, uvažuje nad investíciami. Možností je veľa. Vložiť peniaze na účet v banke – získa úroky, kúpiť si cenné papiere – získa dividendy, kúpi si nehnuteľnosť na prenájom – získa nájomné, založí si spoločnosť alebo vstúpi do existujúcej – získa podiel na zisku. V podstate vždy za investované (a riskované) peniaze získa istý druh úroku. Nevidím dôvod, prečo by podiel na zisku vyplácaný spoločníkovi spoločnosti mal byť zaťažený poistným. Ak by sme mali postupovať systémovo, mali by sme poistným zaťažiť aj úroky z vkladov, dividendy a nájomné alebo nezaťažovať nič z týchto investícií, pretože pri žiadnom z týchto výnosov Jozef nerobí nič iné, len trpezlivo čaká na svoje úroky. A poistné je systémovo viazané na činnosť.
Pravicové vlády vnášajú systém a pravidlá do ekonomiky štátu. Preto súhlasím s pánom Mihálom v tom, že je nesystémové, keď konateľ nie je zaťažený poistným do Sociálnej poisťovne. Táto myšlienka je racionálna. Potešila ma aj informácia, že sa vládna koalícia rozhodla rozprávať najprv o systéme zmien, až potom o sadzbách. Otvoril sa tak priestor na argumentáciu a úvahy. Dúfam, že sa do systémových zmien z daňovej reformy 2004 nevnesú nesystémové prvky, ale naopak, že koalícia daňovú a odvodovú reformu posunie ďalej.
Autor je daňový poradca.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.