Prorok Sarrazin

.nemecká kancelárka Angela Merkelová už pustila naše „nie“ gréckej pôžičke z hlavy. Slovenskí novinári, ktorí sa desili, že kancelárka nám to nikdy nezabudne, by si mali konečne vydýchnuť: Angela Merkelová riešila aj minulý týždeň celkom iné problémy. Napríklad to, či uvaliť novú daň na prevádzkovateľov atómových elektrární a o koľko rokov treba predĺžiť životnosť niektorých reaktorov. Ale nielen atóm zamestnával vyštudovanú fyzičku.  

Počas návštevy Ivety Radičovej trónilo na titulkách  nemeckých novín meno, o ktorom ste dosiaľ zrejme nepočuli: Thilo Sarrazin. Aj samotná kancelárka bola nútená dať najavo svoje pohoršenie, pretože pohoršení boli takmer všetci.  Šesťdesiatpäťročný člen predstavenstva spolkovej banky totiž uverejnil úryvky z knihy, ktorá mu vychádza tento týždeň a nikto nepochybuje, že bude od prvých hodín predaja bestsellerom číslo 1. V tej knihe plnej štatistík nie je nič šokujúce, dokonca ani jej téma nie je šokujúca. Pre cudzieho pozorovateľa je maximálne zaujímavé len to, že centrálny bankár, ktorý by sa mal skôr naplno venovať okolnostiam finančnej krízy, píše o tom, že nechce, „aby sme sa stali cudzincami vo vlastnej krajine“. Sarrazin maľuje temný obraz budúcnosti: nízka pôrodnosť nemeckých žien v kombinácii s pokračujúcou imigráciou z tureckého či arabského sveta a pribúdajúci počet príslušníkov  najnižších sociálnych vrstiev obyvateľstva sú podľa bankára oveľa väčšou hrozbou Nemecka než akési ekonomické cykly. Preto vraj treba zastaviť imigračné vlny, a prijímať iba vysokokvalifikovaných cudzincov. Ako ďalej píše, nemôže sa zmieriť s tým, že Nemecko „nielen starne a scvrkáva sa, ale aj hlúpne a je čoraz závislejšie od štátu“. Najmä táto veta vyvolala poplach: sociálni demokrati opäť uvažujú, že svojho člena vylúčia zo strany. Tak chceli spraviť aj minulý rok, vtedy sa však príslušná stranícka komisia uzniesla, že Sarrazinove provokácie musí SPD „vydržať“. Vedenie strany má však už toho dosť, pričom po vylúčení čiernej ovce volajú aj ďalšie politické strany. Sarrazina sa chce zbaviť aj šéf centrálnej banky Axel Weber, ktorý mu už v minulosti okresal kompetencie, ale vzhľadom na Sarrazinov kontrakt do roku 2014 ho asi nebude môcť vyhodiť. Mnohí novinári zatiaľ analyzujú, či je bankár rasista, alebo iba provokatér, pričom židovská obec už jasne odsúdila jeho „rasistické nenávistné výlevy“. A kancelárka Merkelová? Tá cez svojho hovorcu odkázala, že Sarrazinove tvrdenia ju „nenechali chladnou“, pretože pre „mnohých ľudí v tejto krajine sú urážlivé“ a vôbec ničomu nepomohli. Sarrazin si lepšiu PR kampaň na svoju knihu ani nemohol predstaviť – lepšiu by nemalo ani nové vydanie Harryho Pottera. Prečo však Sarrazinova kniha vyvolala také pobúrenie?

Thilo Sarrazin je zaujímavý zjav na nemeckej politickej scéne. Ako člen SPD robil a hovoril vždy opak toho, čo v skutočnosti socialistov stelesňuje. Od roku 2002 bol finančným senátorom Berlína, pričom rozpočtu vládol železnou rukou. Skresával výdavky a napĺňal príjmy kasy 3,5-miliónového mesta tak, že notoricky zadlžený Berlín v jednom roku prvýkrát dosiahol rozpočtový prebytok. Úspešný financmajster však nežil len mestskými účtami. Jeho manželka pracovala v Berlíne ako učiteľka, a doma teda každý deň počúval správy z prvej ruky, ako na berlínskych školách nefunguje multietnické spolunažívanie. Cudzinci, osobitne moslimovia, však vtedy ešte neboli jeho témou. V tom čase robil SPD oveľa väčšie vrásky starosta turecko-nemeckej miestnej časti Kreuzberg Heinz Buschkowsky, ďalší červený enfant terrible, ktorý otvorene hovoril o vraždách zo cti, zneužívaní sociálneho systému a pred šiestimi rokmi pustil do obehu svoju slávnu vetu: „Multikulti zlyhalo.“ Jeho socialistický spolupútnik Sarrazin vtedy Nemcov obťažoval nanajvýš trpkými postrehmi o poberateľoch sociálnych dávok. Celonárodný škandál nevyvolalo ani jeho vyjadrenie, že plánované zvyšovanie dôchodkov je „absolútnym nezmyslom“, a krajina by sa mala vzhľadom na starnúcu populáciu pripraviť na „dlhodobé znižovanie úrovne dôchodkov“. Zlom prišiel neskôr.

Sarrazin prešiel minulý rok z berlínskej miestnej politiky do centrálnej banky a ďalej si užíval slobodu vo vyjadrovaní. V rozhovore pre magazín Lettre Internationale kritizoval tureckých a arabských prisťahovalcov, že nie sú ochotní a schopní sa integrovať. Následne dodal vetu,  ktorá z neho spravila vyvrheľa spoločnosti a v očiach mnohých dokonca rasistu: „Nie som povinný uznávať nikoho, kto žije zo štátu, tento štát odmieta, nerobí nič pre vzdelanie svojich detí a ustavične produkuje malé, šatkami zahalené dievčatká.“ Od tejto vety už nikoho nezaujíma obsah Sarrazinových nástojčivých analýz a varovaní, ale iba ich forma. Bankára síce vzalo na milosť aj pár významných osobností. Exkancelár Helmut Schmidt (SPD) uviedol, že keby sa Sarrazin v onom rozhovore vyjadril o čosi jemnejšie, takmer so všetkým by súhlasil. Podľa Schmidta sa dopustil chyby aj redaktor, ktorý po dlhom, uvoľnenom rozhovore neurobil pár korektúr a zverejnil hrubý prepis.  Lenže „produkovanie ‚zašatkovaných´ dievčatiek“ sa so Sarrazinom vezie až doteraz, nech povie čokoľvek. A hoci teraz zverejnené úryvky z novej knihy neobsahujú žiadne podobné pošmyknutia, ale len rázne formulované tézy, kniha už sama osebe spôsobila škandál. Prečo? Lebo Sarrazin. Toho sa dnes nezastáva ani potenciálne najbližší spojenec, starosta Neuköllnu Buschkowsky, ktorý bankára odmieta brať príliš vážne: „Sú ľudia, ktorí potrebujú konflikt a Sarrazin provokuje nesmierne rád. Jednoducho to potrebuje.“