Tretí koniec vojny v Iraku

Bolo to niekoľko mesiacov po tom, čo USA so spojencami úspešne vyhnali z Afganistanu Taliban alebo ho aspoň zahnali do hôr. Neprotestoval proti tomu tuším nikto na svete. Po útokoch 11. septembra 2001 boli sympatie sveta na strane Ameriky a vláda Talibanu sa netajila tým, že poskytuje v Afganistane útočisko ľuďom Usámu bin Ládina.

Na jeseň v roku 2002, pol roka pred začiatkom vojny, som už bol rozhodnutý nepodporiť vojnu a publikoval som v týždenníku Domino Fórum článok, v ktorom som argumentoval proti vojne v Iraku.. Po vypuknutí vojny som vo vláde SR hlasoval proti vyslaniu slovenskej jednotky. Ako poriadny katolík som skúmal, či by vojna proti Iraku bola „spravodlivou vojnou“ v zmysle katolíckej náuky. Tá hovorí o štyroch podmienkach, ktoré robia vojnu spravodlivou. Škoda spôsobená útočníkom národu alebo spoločenstvu národov musí byť trvalá, ťažká a istá. Všetky ostatné politické prostriedky sa ukázali ako neúčinné. Musí byť seriózna šanca na úspech v takejto vojne. Použitie zbraní by nemalo mať za následok väčšie zlo ako to, ktoré sa malo vojnou odstrániť.

Problém vždy spočíva v overovaní splnenia tých podmienok. Bolo jasné, že tretia je splnená. Amerika irackú armádu skutočne podľa očakávania rozdrvila. Nebol som si istý prvou a štvrtou. Spojenie medzi režimom Saddáma Husajna a bin Ládinom nebolo seriózne podložené a bolo nepravdepodobné vzhľadom na odlišné ideové pozadie týchto osôb. Dnes vieme, že zbrane hromadného ničenia, ktorými by mohol ohroziť Ameriku a Európu, Irak nemal, a pochybnosti o tom boli i pred vojnou.

Zároveň bolo jasné, že hrozí nesplnenie štvrtej podmienky. Keď George W. Bush po niekoľkých týždňoch ohlásil na jar 2003 koniec vojny v Iraku, ďalšia vojna sa začala. Bola to v podstate občianska vojna. V Iraku počas nasledujúcich rokov zomrelo aspoň stotisíc ľudí, minimálne toľko ich utieklo. Utečenci boli najmä irackí kresťania, pre ktorých v novom demokratickom Iraku akosi nie je miesto. Domnievam sa, že odstránenie krutého diktátora nestálo za to.

Prečo vlastne vojna prepukla? Reči o americkej snahe kontrolovať zdroje ropy sa mi zdajú trochu neoriginálne. V Amerike pôsobí vplyvná skupina neokonzervatívcov, ktorých mená sú známe, ktorí píšu do médií, premýšľajú v think-tankoch a občas zaujímajú miesto priamo v prezidentovej administratíve. Ich ústrednou myšlienkou je, že Amerika má svoje poslanie pri šírení demokracie vo svete. Viem si predstaviť ťarchu, ktorú musel znášať americký prezident Bush, keď si po útokoch na Ameriku v roku 2001 stále musel klásť otázku, či urobil pre bezpečnosť krajiny už dosť. Táto atmosféra v Bielom dome bola príležitosťou na presadenie neokonzervatívnej svetovej demokratizačnej idey.  

Počkajme si ešte na ďalší vývoj. V slovenskej diskusii o Iraku odchod bojových amerických jednotiek dostal názov „koniec vojny v Iraku“. Ide teda už o druhý koniec vojny. Možno nás čaká ešte tretí koniec, keď uvidíme, ako to definitívne dopadlo.

Z Iraku sa treba poučiť pri prístupe k problému Iránu.