Stredná Európa Luboša Palatu

Všetko tu voňalo, kvitlo, jarné slnko už hrialo a na vzdialených vrcholkoch hôr sa belel sneh. Súčasťou cesty bol aj prechod bulharským mestom Pernik, čo je taká bulharská Ostrava alebo omnoho horšie Košice. Na konci mesta bolo ešte jedno mesto. Drevené chyže, udupaná hlina, tisíce počerných detí, prosto rómska osada, ale vo veľkosti stredného slovenského mesta. A už vtedy, pred takými ôsmimi či desiatimi rokmi, mi zišlo na um, čo sa stane, až sa títo ľudia z chyží stanú občanmi Európskej únie.

Ľudia z chyží, tí na Slovensku aj tí na Balkáne, už v Európskej únii sú. Keď som si v minulých dňoch prezeral fotografie z rómskych „osád“, čo si postavili Rómovia z Bulharska a Rumunska, vravel som si, že oproti tomu, čo som videl v Perniku alebo občas aj na Slovensku, to v tom karavanovom rómskom kempe na kraji Paríža vyzerá ešte celkom v pohode. Spomenul som si na zážitok z vlaňajšej dovolenky, keď som sa plavil po rieke neďaleko krásneho stredovekého francúzskeho mesta Auxerre, na ktorého futbalový tím narazí možno v Lige majstrov vaša Žilina. Pri rieke bol odrazu kemp, ktorý nebol na žiadnej mape. Až keď sme došli bližšie, zistili sme, že to nie je kemp, ale rómske táborisko. S mercedesmi, mohutnými karavanmi, s práčkami na tráve a šnúrami ovešanými farebnou bielizňou. Bolo to pekné, ba takmer idylické.

Okolo Paríža to v rómskych táboroch asi taká idyla nie je. Najmä však Francúzov desí, že sa im môžu okolo veľkých miest zhromaždiť Rómovia z celej východnej Európy. Pekných pár miliónov. Celá francúzska akcia s „deportáciou“ Rómov do Rumunska a Bulharska však pripomína akciu stroskotanca, ktorý vylieva z lode vodu vedierkom bez dna. Navyše, až si Rómovia v Rumunsku a Bulharsku medzi sebou povedia, že k letenke dávajú Francúzi tristo eur, čo je v Rumunsku a Bulharsku pomerne slušný mesačný plat, tak ich tam v priebehu niekoľkých týždňov budú mať desaťkrát toľko čo dnes.

Kým celá „deportačná“ akcia je od francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho číry populizmus, jeho pripomienka, že by Európska komisia mala dozrieť, aby sa únijné fondy využívali prednostne na pomoc Rómom v Bulharsku a Rumunsku, má svoju logiku. Rómovia – aj preto, že nechodia voliť – nemajú žiadnu politickú reprezentáciu a ani v štátoch, kde ich žijú milióny, priamy vplyv. Preto sú pri rozdeľovaní peňazí v štáte až na jednom z posledných miest. V našich viac či menej rasistických postkomunistických krajinách navyše každý politik, ktorý Rómom siahne na sociálne dávky, takmer s istotou získa body u voličov.

Po vstupe do Európskej únie sa na tom nič nezmenilo. Európske programy a únijné fondy Rómov široko obchádzajú a na to, aby sa ich situácia zlepšila, sa dáva od Slovenska po Rumunsko len zlomok toho, koľko by bolo potrebné. Za európske peniaze sa stavajú diaľnice, železničné koridory, obnovujú sa letiská, budujú sa turistické atrakcie a sem-tam sa postaví niekoľko „domov pre Cigánov“. Aby sa nepovedalo. V tom má francúzsky prezident pravdu, hoci v tom ostatnom sa mýli. Dvadsať miliónov európskych Rómov bude bývať tam, kde bude chcieť. A keď sa rozhodnú, tak hoci aj v Paríži. To právo im totiž dáva Európska únia. Ale na našom mieste by som sa nesmial. Lebo až sa k nám začnú sťahovať Arabi z Paríža, Iránci z Viedne či Afričania z Talianska...