Médiá

Azda každý vie, že táto jeseň bude o Talentmánii a Slovensko má Talent. Už sa to teda začalo. Mať vyššie očakávania od komerčných televízií je ilúzia, ale vysielať absolútne to isté v ten istý deň aj čas, a investovať do toho maximum peňazí – nad tým sa už dá pozastaviť. Veď konkurencia je tu aj na to, aby ponuku rozširovala. Toľko akademická debata. Realita je taká, že menší z komerčných rivalov chce byť väčší. Vlastné seriály mu pomáhajú len do istej úrovne. Akokoľvek, Tv JOJ sa podarilo dostať sa k licencii na jednu z najúspešnejších šou u nás – Slovensko má talent. Keďže výroba je drahá, našla si Jojka partnera (česká Tv Prima) a idú spolu do vlastného projektu Česko Slovensko má Talent. Vysielajú ho presne v ten deň, na ktorý si diváci zvykli, keď šou išla ešte v Markíze, teda v nedeľu. Druhá dvojica – Markíza a Nova – počítala s pokračovaním najúspešnejšej talentovej šou a náhla strata licencie ich nemilo prekvapila. Momentálne však stavajú celoeurópsku firmu na produkciu zábavných a dramatických formátov, tak prečo by expresne nevyprodukovali niečo vlastné? Tak vznikla Talentmánia. A vysielajú ju v deň, ktorý už Markíza roky rezervuje pre svoje veľké šou, teda v nedeľu. Aspoň jeden prirodzený zákon trhu zostáva túto jeseň zachovaný: prežije ten lepší. Lepší nie v tom, čo nové alebo inteligentnejšie prinesie. Lepší v kampani či v tvrdších témach pretlačených do bulváru.

České médiá dostali v lete na stôl zaujímavú tému, ktorá sa vyvinula trošku iným spôsobom, ako sa sprvu ukazovalo. O spestrenie mediálnej diskusie sa postaral premiér Petr Nečas, keď menoval za svojho poradcu Romana Jocha, riaditeľa Občanského institutu a príležitostného prispievateľa nášho časopisu. Najprv sa téma javila jednoznačne – Joch je fašista, človek s extrémistickými názormi, je to náboženský fanatik, pritom obhajuje mučenie, nenávidí homosexuálov, feministky a obhajuje holokaust. Podobné hlúposti sa písali v prvých reakciách, keď proti Jochovi nastúpila aktivistická úderka tých pravých obrancov ľudských práv. Ale je pravda, že české médiá neostali len pri týchto povrchných súdoch. Začali s Jochom viesť diskusie (napríklad Respekt, Lidovky...) a keďže Joch je zdatný diskutér, situácia sa pomaly začínala javiť inak. „Joch je především provokatér, člověk, který do veřejné diskuse se zálibou vrací názory vytlačované intelektuální levicí. Je důvod k radosti, když si premiér, tísněný ve vládě silnými koaličními partnery Miroslavem Kalouskem a Vítem Bártou, může aspoň na tom malém pašalíku, který je jenom jeho, dovolit být hravý,“ napísali Lidovky. A liberálny Reflex dodal: „S Jochem jistě netřeba se vším souhlasit, ale jedno mu upřít nelze. Je to člověk, jenž neváhá jít s kůží na trh a veřejně obhajovať svoje konzervativní názory a postoje bez ohledu na mínění většiny. Právě takové rádce premiér v těžkých časech reforem potřebuje.“ Joch to prosto pred novinármi ustál.

Návšteva Ivety Radičovej v Berlíne dopadla dobre: kritika kancelárky Angely Merkelovej voči Slovákom, že napokon ustúpili od predbežne dohodnutej pôžičky Grécku, bola miernejšia než začiatkom augusta. Iveta Radičová si svoje obhájila, a nemeckým novinárom v Die Welt sa tiež zdalo, že medzi oboma štátničkami vznikla pozitívna ženská chémia. Radičová rozdávala rozhovory na všetky strany a domáce publikum prekvapovala razantnosťou: najmä požiadavkou, aby sa európsky komisár Olli Rehn pre hospodárstvo a financie ospravedlnil za svoje ostré slová, ktoré adresoval Slovensku po odmietnutí pôžičky (na berlínskej tlačovke Merkelovej a Radičovej sa jeden z novinárov udivene pýtal, či to naša premiérka s ospravedlnením myslí naozaj vážne). Nemeckí čitatelia však boli z Radičovej postojov voči Grécku nadšení. V internetových diskusných príspevkoch pod rozhovorom pre denník Die Welt si slovenská premiérka vyslúžila ľudový aplauz: „Radičová má absolútnu pravdu. Zastupuje totiž záujmy svojich občanov, nie ako naša matka kancelárka, ktorá zastupuje záujmy iných,“  „Prečo nemáme aj my takých politikov?“  alebo „Bravo, Frau Radicova!!!“. 

Nemci nemali problém pochopiť Radičovej posolstvo, horšie to už bolo s jej menom, ktoré ani napriek jednodňovej návšteve nezískalo ustálenú písomnú podobu. Pre noviny bola Radicova, alebo Radicová, na stránkach spolkovej vlády nezabudli na mäkčeň, ale zas to prehnali s dĺžňami („Radíčová). Bezdĺžňový a bezmäkčeňový Robert Fico to mal na západ od nás ľahšie.