Dve otázky

Ak sa chytíme, či už v lete, alebo v zime, kovového a dreveného zábradlia, je prvé z nich evidentne studenšie. Ich teplota je však väčšinou taká istá, ako teplota okolitého vzduchu. Ale to znamená, že ich teploty sú rovnaké. Ako je možné, že kovové zábradlie je výrazne studenšie ako rovnako teplé drevené zábradlie? (Tejto otázke sme sa už v .týždni venovali v jednom z článkov v rubrike .veda, ale kto už by si to pamätal.)

Vtip je jednak v tom, že kovy sú oveľa lepšie vodiče tepla ako drevo, a jednak v tom, že pri dotyku nepociťujeme teplotu zábradlia, ale teplotu našej kože. Receptory teploty v koži totiž nedokážu „merať“ nič iné, než teplotu svojho najbližšieho okolia, ktorým je práve koža.

Takže čo sa vlastne deje, keď sa dotkneme zábradlia? V prvom rade sa začnú vyrovnávať teploty našej ruky a zábradlia – ruka sa ochladzuje, zábradlie sa zohrieva. Kovy ako lepšie vodiče pritom odvádzajú za našej ruky teplo rýchlejšie a odvádzajú ho viac. Prečo viac? Pretože v prípade lepšej tepelnej vodivosti sa nezohrieva len tá časť zábradlia, ktorej sa bezprostredne dotýkame, ale aj „priľahlé oblasti“. 

To však znamená, že ruka odovzdá pri kontakte s kovovým zábradlím viac tepla, ako pri kontakte s dreveným zábradlím s rovnakou teplotou. A to ďalej znamená, že pri kontakte s kovovým zábradlím viac poklesne teplota ruky. No a keďže receptory teploty „merajú“ teplotu ruky (kože), tak v prípade kovového zábradlia „namerajú“ nižšiu teplotu, ako v prípade zábradlia dreveného.  

Koleso na obrázku prejde bez prešmykovania vzdialenosť zodpovedajúcu jednej otočke. Kružnice s rôznymi polomermi (vyznačené červenou a modrou farbou) a teda aj s rôznymi obvodmi sa pritom „rozvinú“ do úsečiek s rovnakou dĺžkou. Ako je to možné?

(Poznámka: táto otázka sa podobá na otázku spred dvoch týždňov, ale je to iná otázka. Tam išlo o pohyb konkrétnych bodov počas pohybu kolesa, tu ide o to, ako sa dvom rôzne veľkým kružniciam podarí „vystrieť“ do dvoch rovnako veľkých úsečiek. Dnešný problém, na rozdiel od toho spred dvoch týždňov, dal v histórii zabrať nejednému veľkému mysliteľovi.)