Jeným dychom

Keby sme medzi dnešnými Slovákmi robili anketu o najznámejšieho Angličana, určite by medzi menami ako Winston Churchill, David Beckham alebo štvorlístka Beatles figurovalo aj meno najznámejšieho anglického dramatika. William Shakespeare je nespochybniteľnou stálicou západnej kultúry. Jeho hry sa v najrôznejších interpretáciách hrajú dodnes po celom svete. Napriek faktu, že niektorí túto skutočnosť považujú skôr za dôkaz celosvetovej nadvlády angličtiny ako za argument  podporujúci kvalitu tvorby, práve nadčasovosť tém je skutočnou príčinou stáleho záujmu o Shakespearovo dielo. Neutíchajúci príliv nových kníh o slávnom Angličanovi je toho dôkazom. Najnovším príspevkom je dielo Stephena Greenblatta William Shakespeare – Veľký příběh neznámeho muže (Albatros 2007) opisujúce život dramatika a spletitý vznik jeho hier. Zásluhou vydavateľstva Ikar vychádzajú v slovenčine jeho najznámejšie hry ako Hamlet, Romeo a Júlia, Sen noci svätojánskej a ďalšie, v pražskej Academii vyšla kniha Kupec benátsky, nadväzujúca na úspech filmovej adaptácie s Al Pacinom a Jeremy Ironsom. Aj keď viacerí bádatelia dokázali, že Shakespeare najmä s historickými témami narábal veľmi voľne a vyčítajú mu aj istý druh tendenčnosti voči tudorovskému dvoru, jeho postavy riešia problémy, s ktorými zápasí aj súčasník. Nie je podstatné, či shakespearovský kráľ Richard v skutočnosti nezavraždil svojich dvoch synovcov alebo či bol medzi Montekovcami a Kapuletovcami iba obyčajný obchodný spor o vlastníctvo balkóna, možno bol Macbeth dobrák a Hamlet skutočný blázon. Ťažko zistiť, ako to dramatik vlastne myslel, v našich časoch sa už nezapichujeme mečmi a nevraždíme jedmi v čaši vína (aspoň v normálnych rodinách nie), namiesto toho sa oháňame exekútormi a súdmi a otravujeme sa zbytočnými e-mailami.
Milujeme sa a nenávidíme s rovnakou intenzitou ako za čias kráľovnej Alžbety. Témy ako česť, priateľstvo či zrada sú aktuálne bez ohľadu na to, či o nich píšete husím brkom alebo ťukáte palcom do klávesnice mobilu.

.jano Ničík