Poznanie a vyznanie

Hawking v knihe Grand Design (napísanej spolu s americkým vedcom Leonardom Mlodinowom) tvrdí, že moderná veda nepotrebuje na vysvetlenie vzniku vesmíru Stvoriteľa. Samotné prírodné zákony, napríklad gravitácia, mohli byť impulzom samovoľného vzniku sveta. Spontánne tvorenie je dôvodom, že jestvuje niečo namiesto ničoho, že existuje vesmír, že existujú ľudia. Netreba sa teda dovolávať Boha, aby uviedol veci do pohybu, tvrdia autori. 

Diskusia, ktorú Hawkingove vyjadrenia vyvolali, však nebola triviálna, a okrem iného upriamila pozornosť na základné otázky života, náboženstvo, filozofiu – a na vedu. 

Hawking sa v knihe venuje najmä fyzikálnej teórii strún, ktorá hľadá základné stavebné zložky hmoty, a tiež pokusom o spojenie viacerých prúdov teórie strún do tzv. membránovej teórie (M-Theory), ktorá má pomôcť prekonať doterajšiu nezlučiteľnosť všeobecnej teórie relativity a kvantovej mechaniky. Hoci je Hawking rešpektovaný nielen ako špičkový vedec, ale aj ako popularizátor vedy, samotný príspevok k M-teórii by asi taký veľký rozruch nespôsobil. Knihy o hmote vzbudia väčšiu pozornosť, až keď sa začne hovoriť o jej pôvodcovi – či o tom, že žiadny pôvodca nebol, alebo aspoň nemusel byť. 

„Fyzika samotná nedáva odpoveď na otázku, prečo vôbec jestvuje niečo namiesto ničoho,“ zareagoval obratom Rowan Williams, arcibiskup z Canterbury. Viera v Boha nie je podľa neho o zapĺňaní medzery, ktorú zatiaľ veda nevie zaplniť, ale o presvedčení, že všetko bytie nakoniec závisí od inteligentného hýbateľa.

Anglický vrchný rabín lord Sacks zasa Hawkingovi kontroval rozdielnosťou pohľadov medzi vedou a náboženstvom. „Veda je o vysvetľovaní. Náboženstvo o porozumení. Biblia sa jednoducho nezaujíma, ako vesmír vznikol.“ Veda podľa rabína Sacksa nevie vysvetliť, prečo žijeme alebo ako máme žiť. Veda, ktorá sa maskuje ako náboženstvo, by bola podľa rabína rovnako nevhodná ako náboženstvo, ktoré by sa maskovalo ako veda (aj takých pokusov bolo vo svete náboženských aktivistov nemálo).

V čom vlastne, pýtajú sa kritici Hawkinga, sa ukazuje, že samotné prírodné zákony a sily (napríklad gravitácia) môžu byť impulzom vzniku vesmíru? A ak by to tak aj bolo, odkiaľ sa vzala samotná gravitácia? 

Protiotázka agnostikov – odkiaľ sa vzal samotný Stvoriteľ, ktorý mal byť hýbateľom celého vesmíru – už celkom jasne nie je z oblasti prírodných vied, ale z filozofie. Samotná existencia vesmíru, zareagoval ďalší z Hawkingových kritikov, Fraser Watts z univerzity v Cambridgei, nie je dôkazom existencie Boha. Stvoriteľský Boh však poskytuje hodnoverné vysvetlenie, prečo tu je vesmír. A preto je o čosi pravdepodobnejšie, že Boh jestvuje ako nejestvuje, tvrdí Watts v zjavnej reakcii na reklamnú kampaň iného známeho britského vedca a propagátora ateizmu Richarda Dawkinsa, ktorý pred rokom oblepil britské autobusy plagátmi „Boh pravdepodobne neexistuje, prestaňte sa báť a užívajte si život“.

Mnohí západní intelektuáli (najznámejší z nich bol Karol Marx) už od 19. storočia prorokovali, že ľudstvo vďaka poznaniu a vede postupne dospeje k ateizmu či k nezáujmu o náboženstvo. Čas však ukázal iné. Medzi rastúcim vedeckým poznaním a náboženským vyznaním nebola významná korelácia, niektorí vedci boli ateisti alebo agnostici, iní hlboko veriaci, a to v rámci rôznych náboženstiev. Intímne presvedčenie, či je človek vo svojom živote sprevádzaný Bohom, alebo nie, sa zvyčajne nerodí pri štúdiu elementárnych častíc, ale pri zvládaní základných otázok zmyslu života a situácií, ktoré prežíva. 

Diskusia, ktorú Hawking vyvolal, jeho fyzikálne teórie nespochybňuje, ale ani z neho nerobí odborníka na otázku existencie Stvoriteľa. V tejto otázke panuje zaujímavá rovnosť.