Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zbohom, pani Selma

.eva Čobejová .časopis

Kedysi dávno sme v škole preberali Ľuda Ondrejova a čítali sme povinne jeho Zbojnícku mladosť. Tak veľmi sa mi tá knižka páčila, že som chcela vidieť, kde sa odohrávala mladosť jej autora. Vybrala som sa teda do Kostiviarskej, kde Ľudo Ondrejov, vlastným menom Ľudovít Mistrík, vyrastal a čerpal inšpiráciu na svoje príbehy o Jergušovi Lapinovi.

V burine a bodľačí som pomník Ľuda Ondrejova sotva našla. Veľmi som sa vtedy hnevala, že si nedokážeme uctiť svojich talentovaných spisovateľov.
Dnes už ten pomník nie je zarastený, okolo je pekne vykosené, ale keď občas idem okolo toho pomníka, ktorý vidno z cesty medzi Bystricou a Ružomberkom, je mi pohľad naň nepríjemný. Mám pocit, že lepšie bolo, keď bol ten pomník neviditeľný. Ľudo Mistrík Ondrejov bol totiž nielen spisovateľ, ale aj arizátor. V júni 1942 poslal Mistrík už ako majiteľ známeho bratislavského kníhkupectva na Ventúrskej ulici na príslušný úrad vyhlásenie, že vo svojom obchode už viac nepotrebuje týchto Židov: Maxa Steinera, Jozefa Steinera, Regínu Lebensfeldovú, Žigmunda Steinera a Viliama Steinera. Písal: „Zaistením a odtransportovaním týchto Židov neutrpí obchod ani slovenský štát nijakú hospodársku ujmu, lebo som si našiel náhradu v árijskej osobe pána Viliama Fábryho z Turč. Sv. Martina.“ Na základe tohto vyhlásenia boli dotyční zaistení a eskortovaní do lágrov. Už sa nevrátili.
Túto odvrátenú stránku talentovaného Mistríka-Ondrejova nám pred niekoľkými rokmi odhalila Selma Steinerová, keď zverejnila dokumenty o arizácii rodinného kníhkupectva. Svedectvo bolo kruté, ale dôležité. Selma Steinerová v poslednú augustovú sobotu zomrela vo veku 84 rokov.
Do našich pamätí sa však pani Selma vpísala nielen tým, že nám zobrala ilúzie o charaktere Ľuda Ondrejova. Napriek tomu, že takmer celá jej rodina zahynula v koncentrákoch a prišla o rodinný podnik, mala silný vzťah k Bratislave. Inšpirovala napríklad vydavateľa Marenčina, aby začal vydávať knižky, ktoré budú mapovať jej históriu, a v dôchodkovom veku sa rozhodla spolupodieľať na obnove bratislavského antikvariátu v priestoroch, kde ho jej rodina viedla od roku 1847. Dala do toho všetku svoju vitalitu, noblesu, vieru v ľudí a lásku ku knihám. Steinerov antikvariát je dnes jedno z najútulnejších a najvľúdnejších miest Bratislavy.
Ľudí ako Selma Steinerová, ktorí milujú svoje mesto a dokážu ho kultivovať svojou prácou, vkusom a múdrosťou, má Bratislava stále zúfalo málo. Pani Selma tu bude strašne chýbať.
Reportáž o Selme Steinerovej nájdete na www.tyzden.sk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite