Šetrenie bez odvahy

Silné slová pravicových politikov, že po voľbách bude na zaplátanie dier v rozpočte stačiť zastaviť rozkrádanie v štáte a nebude treba zvyšovať dane, sa už krátko po voľbách ukázali ako zbožné želania. Nakoniec, nikto z tých, ktorí sa na vývoj slovenského rozpočtu pozerali realisticky, im ani veľmi neveril. A to aj napriek tomu, že dnešný minister financií Ivan Mikloš sa ešte vo februári tohto roku v rozhovore pre Pravdu zaväzoval, že ak sa jeho strana dostane k moci, „nebudeme dane zvyšovať“. Ak by vraj pokračovala Ficova vláda, dane by sa určite zvyšovali. SDKÚ je dnes pri moci a všetko je trochu inak. Nebuďme však nespravodlivo kritickí – situácia v rozpočte je naozaj vážna. 

Táto vláda sa rozhodla šetriť a to bol krok určite nielen chvályhodný, ale aj životne nevyhnutný. Aj keď sa nakoniec ukázalo, že vláda bude šetriť o niečo menej, ako sa pôvodne spomínalo a občania zase o niečo viac. 

Takzvaný konsolidačný balík by mal dosiahnuť výšku 1,7 miliardy eur. S prvým plánom, ako ho naplniť, prišli ministri Mikloš a Mihál. Po tom, ako do debaty vstúpili aj ostatné koaličné špičky a stranícki ekonómovia, sa však pôvodné predstavy „otcov konsolidátorov“ začali výrazne meniť. Za svoje zobrala aj pôvodnú ambíciu získať dve tretiny spomínanej sumy znižovaním výdavkov a tretinu zvyšovaním príjmov rozpočtu. Dnes už je dohoda, že na výdavkoch sa ušetrí 900 miliónov eur a na príjmoch získa okolo 800 miliónov. V súvislosti so šetrením sa hneď na začiatku začalo hovoriť aj o zrušení, respektíve okresaní takzvaných vianočných dôchodkov. Ich koniec by do rozpočtu mohol priniesť približne 80 miliónov eur. Hoci viacerí účastníci rokovaní s debatou na túto tému nemali problém, proti sa postavila premiérka Iveta Radičová. Politické zadanie teda znelo ušetriť na výdavkoch 900 miliónov a nesiahnuť pritom na vianočné dôchodky. Riešenie sa napokon našlo a značná časť z tejto sumy sa získa 10-percentným, takmer plošným krátením mzdových (s výnimkou učiteľov) a kapitálových výdavkov v štátnej správe. „Je to už dohodnutá vec, ale možno je škoda, že nebola vôľa diskutovať o hlbšej reorganizácii štátnej správy, ktorej výsledkom by bolo získanie peňazí adresným zrušením alebo transformáciou zbytočných štátnych inštitúcií. Teraz na to bola dobrá príležitosť, ktorá sa už počas tohto volebného obdobia nezopakuje,“ povedal pre. týždeň jeden z účastníkov rokovaní, ktorý nechcel byť menovaný. Iveta Radičová a Ivan Mikloš však chcú mať konsolidačný balíček čo najskôr na svete, a tak na diskusiu o sofistikovanejších formách šetrenia na výdavkoch štátnej správy nebol čas. Možno chýbala aj odvaha čeliť protestom zo strany rušených, či redukovaných štátnych úradov. Takto budú postihnutí všetci rovnako, čo pri slovenskej mentalite znamená, že nikto sa nebude sťažovať. Pritom napríklad otázka príliš štedrých výsluhových dôchodkov vojakov a policajtov sa pri téme šetrenia štátnych výdavkov vyslovene ponúkala. 

Pri debate o tom, ako získať 800 miliónov eur nových rozpočtových príjmov, sa už odohralo oveľa viac politických súbojov. Strany sa pomerne rýchlo zhodli na tom, že zvýšia spotrebnú daň na tabak a alkohol, otvorené však ostalo zavedenie spotrebnej dane na víno. Nesúhlasia s ním vinári a proti je zatiaľ aj strana Most. Politici preto uvažujú aj o možných kompenzáciách pre výrobcov vína. Vinárom by výpadok príjmov po zavedení novej dane mohol zmierniť väčší balík európskych peňazí na rozvoj. Bez väčších problémov sa strany dohodli aj na zrušení daňových úľav pri sporení do tretieho piliera či prenájme bytu. Zdaňovať by sa po novom mali aj paušálne náhrady ústavných činiteľov.

Veľmi pravdepodobné je, že dôjde aj k zvýšeniu sadzieb DPH. Stane sa tak aj napriek nesúhlasu Sulíkovej SaS. Viacerí účastníci rokovaní pre .týždeň potvrdili, že otázkou už je viac-menej len konečná výška sadzby. Pracuje sa s dvoma variantmi 20 a 21 percent. Pri prvom by štátna kasa získala navyše okolo 200 miliónov eur, 21-percentná sadzba by štátu vyniesla okolo 400 miliónov eur. Minulý týždeň sa vo vnútri koalície pomerne intenzívne diskutovalo aj o zjednotení sadzieb DPH. Tento krok by znamenal zvýšenie tejto dane aj na lieky, čo viacerí vyjednávači považujú za politicky veľmi citlivú otázku. Problém s tým mali najmä kresťanskí demokrati, ktorí argumentovali tým, že zisk z tohto nepopulárneho kroku by v konečnom dôsledku nebol až taký vysoký. Odhadujú ho na 20 miliónov eur, keďže časť prostriedkov získaných z vyššej sadzby DPH by musela byť použitá na kompenzácie pre dôchodcov a drahšie lieky by nakupovali aj štátne zdravotné poisťovne. 

Uzavretá ešte nie je ani otázka zvyšovania správnych poplatkov, čo navrhuje ministerstvo financií. Nápad, že ľudia by mali platiť viac za vybavenie občianskeho preukazu či pasu, sa viacerým politikom nepáči. „Celkom ma zarazil prístup ministerstva financií. Z ich materiálov niekedy až bilo do očí, že úradníci si jednoducho sadli a pozvyšovali sadzby na všetko, čo sa pozvyšovať dalo,“ povedal nám jeden z koaličných vyjednávačov. Vyššiu sumu však celkom určite od nového roku zaplatíme za diaľničné známky. 

Pre odpor najmä KDH a Mostu sú už minulosťou viaceré nápady ministra Mihála, ktorý chcel peniaze na konsolidáciu rozpočtu získať z veľkej časti zmenami v odvodoch. Koalícia zamietla jeho návrhy na zvýšenie odvodov pre zamestnancov s vyššími príjmami a pre živnostníkov. Podobne nepochodil ani so snahou zaviesť odvody aj na príjem z dohody o vykonaní práce. Hlavne kvôli nesúhlasu dvoch menších koaličných strán neprešlo ani vyššie zdanenie pre živnostníkov, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky. Snahy politikov SaS presadiť v rámci vládneho šetrenia niektoré zmeny v odvodoch boli ich koaličnými partnermi diplomaticky odmietnuté. Iveta Radičová im vysvetlila, že príprave týchto zmien je nutné venovať viac času. Treba ich vraj dôsledne pripraviť a platiť by mohli od roku 2012. Pre Sulíkov sen zaviesť odvodový bonus to nie je veľmi pozitívny signál. 

To, že táto vláda ide šetriť, je pre krajinu dobrou správou. Kto si však myslel, že prípravu konsolidačného balíčka bude sprevádzať zanietená ideová diskusia plná originálnych a odvážnych nápadov, ktorej bude dominovať iniciatívny minister financií, musí byť sklamaný. „Je to také úradnícke šetrenie, bez veľkých nápadov a ambície meniť systém. Ivan Mikloš má svoj politický cieľ znížiť deficit rozpočtu a je mu v zásade jedno, akým spôsobom to dosiahne,“ opísal .týždňu rokovania ďalší z koaličných politikov. 

Dúfajme, že spôsob, ako tento kabinet pristúpil ku konsolidáci verejných financií, tak celkom nepredznamenáva aj celkový štýl jeho vládnutia. Inak to bude vláda síce transparentná  a prívetivá, ale bez odvahy uskutočniť hlbšie zmeny.